Žilina/Bratislava 27. februára (TASR) – Filmový, divadelný a rozhlasový herec Anton Mrvečka patril k nezabudnuteľnej generácii slovenských hercov akými boli František Dibarbora, Ivan Mistrík či Július Pántik. Vynikal prevažne v úlohách komediálneho charakteru, napríklad vo filmoch Šťastie príde v nedeľu (1958), Skalní v ofsajde (1960) alebo Sebechlebskí hudci (1975). V stredu 27. februára uplynie od narodenia umelca so zmyslom pre humor a recesiu 85 rokov.

Anton Mrvečka sa narodil 27. februára 1934 v Budatíne, ktorý je už súčasťou Žiliny. Ako 15-ročný sa dopočul, že sa bude konať konkurz vo Zvolenskom divadle. Počas cesty vlakom na konkurz sa zoznámil s legendárnym divadelníkom Andrejom Bagarom, ktorý si talent sympatického a vtipného mladíka všimol.

Mrvečka zmaturoval na žilinskom gymnáziu a neskôr absolvoval odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Umeleckú kariéru začal ako člen Činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

Režiséri ho obsadzovali do rôznych chlapčenských typologických postáv. V roku 1950 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pracoval do roku 1985.

Debutoval v roku 1952 vo filme Mladé srdcia. Hrával prevažne v komických žánroch, napríklad vo filmoch Šťastie príde v nedeľu (1958) a Skalní v ofsajde (1960).

Veselohra Šťastie príde v nedeľu režiséra Jána Lacka rozpráva príbeh o troch kamarátoch, ktorí skúšajú šťastie v číselnej lotérii Športka. Vo sviežej nostalgickej spomienke, ktorá pripomína časy dávno minulé si Mrvečka zahral najmladšieho z tipujúcich. Rovnakú premisu neskôr Lacko použil v komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde, v ktorom herec opäť exceloval. Divákov zaujala aj snímka Havrania cesta (1962) v réžii Martina Hollého ml., ktorá je drsným príbehom z drsnej krajiny. Jej dej sa odohráva medzi montérmi vysokonapäťového vedenia. Vo filme hrala aj ďalšia slovenská trojica populárnych hercov - Július Pántik, Štefan Kvietik a Anton Mrvečka.

Herec sa neskôr uplatnil aj vo vážnejších rolách, ako napríklad doktor Ľvov vo filme Ivanov (1963). Psychologický príbeh rozohráva zdanlivo nekončiaci večierok v jednom dome, ktorý je i nedobrovoľným väzením, nielen pre Ivanovu chorú ženu, ale aj pre neho samého.

Diváci sa s Antonom Mrvečkom stretli aj v dráme režiséra Pavla Haspru Kráľ sa zabáva (1970). Francúzsky prozaik, básnik a dramatik Victor Hugo hru "Kráľ sa zabáva" inscenoval v roku 1832. Autor v nej podal ostrú kritiku dekadentného života dobovej šľachty, prázdnych zábav a bezcharakterných hier aristokratickej elity.

V roku 1967 stvárnil herec jednu z postáv v televíznej dráme sfilmovanej na motívy poviedky Krotká od Fjodora Michajloviča Dostojevského v réžii Stanislava Barabáša. Vo filme zažiarila vtedy 19-ročná slovenská herečka Magdaléna Vášáryová a herec Ctibor Filčík. Mrvečka stelesnil aj zaujímavú postavu lekára v dramatickom príbehu o chlapskej cti a odvahe Očovské pastorále (1973).

Aj v divadle vynikal ako predstaviteľ komických postáv. Mnohí diváci si ho pamätajú v úlohe zbojníka Bunkoša v Bryll-Gartnerovej spevohre Na skle maľované, ktorá mala premiéru v roku 1974.

Ďalej hral v televíznych inscenáciách Ženský zákon (1967), Buddenbrookovci (1974), Smrť malomeštiaka (1977) a ďalších, aj v televíznych filmoch napríklad Šestý do party (1961), Geľo Sebechlebský (1963), Sám vojak v poli (1964) a televíznom seriáli Zaprášené histórie (1971) na námety poviedok Ema Bohúňa. Herec účinkoval aj v historickom televíznom seriáli Vivat Beňovský (1975). Zápornú postavu si zahral v televíznom seriáli Útek zo zlatej krajiny (1977) na námet Jacka Londona.

Svoj príjemný hlas v dabingu prepožičal mnohým postavám vo filmoch Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), v prvom celovečernom animovanom filme Walta Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov v slovenskej verzii v roku 1970, Rača, láska moja (1977).

Herec bol ženatý a mal tri dcéry, z ktorých jedna sa rozhodla vydať na umeleckú dráhu.

Charizmatický herec Anton Mrvečka zahynul tragicky 20. apríla 1985 vo veku 51 rokov v Pezinku.