Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Umelcovými najznámejšími zbierkami lyriky boli Ostaň ešte chvíľu, Červená šatka či Chlieb a ruže.
Autor TASR
Štítnik/Bratislava 6. septembra (TASR) - Slovenský básnik, prekladateľ a redaktor Ctibor Štítnický, vlastným menom Tibor Dörner, sa narodil pred 90 rokmi 6. septembra 1922 v Štítniku.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a Tisovci a potom na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ale štúdiá nedokončil. V roku 1944 sa zúčastnil na odboji ako člen partizánskej skupiny v Gemeri, neskôr bol hlásateľom a redaktorom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a pôsobil aj vo frontovom vysielači v Košiciach.
Po oslobodení pracoval niekoľko rokov v bratislavskom rozhlase a krátko na Ministerstve informácií v Prahe. V rokoch 1950-1957 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, nasledujúce dva roky sa venoval len literárnej činnosti. Jeho ďalším pôsobiskom bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, kde bol najprv zastupujúci riaditeľ (1959-1960), neskôr riaditeľ (1963-1965). Medzitým bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život (1960-1963). V rokoch 1966-1970 pôsobil ako riaditeľ Československého filmu v Bratislave. Z tejto funkcie ho v roku 1970 odvolali a na takmer dvadsať rokov mal zákaz literárnej a novinárskej publicity. Do roku 1989 potom pracoval v Slovenskej knihe.
Publikovať začal už počas 2. svetovej vojny v časopisoch Nový rod, Rozvoj a v študentskom časopise Napred, písal aj do rôznych zborníkov. Neskôr prispieval i do časopisov a denníkov Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda, Tribúna a ďalších.
Tvorba
Debutoval v roku 1943 zbierkou reflexívnej lyriky Presýpacie hodiny. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady ústiace do snahy o únik z vojnového sveta, svoje socialistické presvedčenie, snahu o vyjadrenie nových faktov a zmien v životoch ľudí v povojnovom Slovensku.
Vydal zbierky Červená šatka (1946), Jarná pieseň družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954), Chlieb a ruže (1959).
Výber z jeho ľúbostnej lyriky vyšiel v rokoch 1966 a 1967 pod názvom Ostaň tu ešte chvíľu. Zaradil do neho aj dovtedy nepublikované básne. Venoval sa i tvorbe pre deti a mládež a písal reportáže. Ako prekladateľ sa sústredil na priblíženie poézie maďarských autorov, najmä Gyulu Illésa, Imre Madácha a ďalších. Prekladal aj zo sovietskej a nemeckej poézie. Po roku 1989 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave vo veku takmer 80 rokov.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a Tisovci a potom na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ale štúdiá nedokončil. V roku 1944 sa zúčastnil na odboji ako člen partizánskej skupiny v Gemeri, neskôr bol hlásateľom a redaktorom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a pôsobil aj vo frontovom vysielači v Košiciach.
Po oslobodení pracoval niekoľko rokov v bratislavskom rozhlase a krátko na Ministerstve informácií v Prahe. V rokoch 1950-1957 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, nasledujúce dva roky sa venoval len literárnej činnosti. Jeho ďalším pôsobiskom bolo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, kde bol najprv zastupujúci riaditeľ (1959-1960), neskôr riaditeľ (1963-1965). Medzitým bol šéfredaktorom časopisu Kultúrny život (1960-1963). V rokoch 1966-1970 pôsobil ako riaditeľ Československého filmu v Bratislave. Z tejto funkcie ho v roku 1970 odvolali a na takmer dvadsať rokov mal zákaz literárnej a novinárskej publicity. Do roku 1989 potom pracoval v Slovenskej knihe.
Publikovať začal už počas 2. svetovej vojny v časopisoch Nový rod, Rozvoj a v študentskom časopise Napred, písal aj do rôznych zborníkov. Neskôr prispieval i do časopisov a denníkov Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda, Tribúna a ďalších.
Tvorba
Debutoval v roku 1943 zbierkou reflexívnej lyriky Presýpacie hodiny. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady ústiace do snahy o únik z vojnového sveta, svoje socialistické presvedčenie, snahu o vyjadrenie nových faktov a zmien v životoch ľudí v povojnovom Slovensku.
Vydal zbierky Červená šatka (1946), Jarná pieseň družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954), Chlieb a ruže (1959).
Výber z jeho ľúbostnej lyriky vyšiel v rokoch 1966 a 1967 pod názvom Ostaň tu ešte chvíľu. Zaradil do neho aj dovtedy nepublikované básne. Venoval sa i tvorbe pre deti a mládež a písal reportáže. Ako prekladateľ sa sústredil na priblíženie poézie maďarských autorov, najmä Gyulu Illésa, Imre Madácha a ďalších. Prekladal aj zo sovietskej a nemeckej poézie. Po roku 1989 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave vo veku takmer 80 rokov.
