Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dietl skúšal študovať psychológiu, prvou školou, ktorá ho naozaj zaujala, však napokon bola Filmová akadémia múzických umení, ktorú navštevoval v rokoch 1951-1955.
Autor TASR Márius Kopcsay
Bratislava/Praha 22. mája (TASR) - Bratislava/Praha 22. mája (TASR) - Osudy rozvážneho primára Sovu či doktora Štrosmajera chrliaceho vtipné bonmoty sledovalo so zatajeným dychom niekoľko generácií divákov. Nemocnice na kraji města bola pritom len jedným z viac než dvadsiatky seriálov, ktoré napísal scenárista Jaroslav Dietl. Počas 56 rokov svojho života navyše stihol vytvoriť takmer dve stovky scenárov k filmom a televíznym inscenáciám. Od narodenia filmového a televízneho tvorcu Jaroslava Dietla uplynie v stredu 22. mája 90 rokov.
Jaroslav Dietl sa narodil 22. mája 1929 v obci Zagorje neďaleko Záhrebu, kam jeho otec odišiel za prácou počas hospodárskej krízy. Od detstva kríval na jednu nohu a práve pre lepšiu zdravotnú starostlivosť sa rodina presťahovala naspäť do Československa. Vyrastal v Brne, kde navštevoval v rokoch 1940-1944 reálne gymnázium, nemal však dobrý prospech a nakoniec musel stredoškolské štúdium dokončiť na textilnej priemyslovke vo Svitavách.
Skúšal študovať psychológiu, prvou školou, ktorá ho naozaj zaujala, však napokon bola Filmová akadémia múzických umení, ktorú navštevoval v rokoch 1951-1955. Tu sa naučil nielen písať, ale korigoval aj svoje názory dovtedy formované otcom, ktorý bol presvedčený komunista. Keď zo školy vyhodili Dietlovho obľúbeného profesora Milana Kunderu, na protest nezložil štátnicu a tak vlastne nikdy nezískal vysokoškolský diplom.
Stal sa dramaturgom a scenáristom Československej televízie Praha (1955 – 1973), kde už od roku 1953 písal humorné scénky a krátke komédie. Koncom 50. rokov 20. storočia nastal rozmach televíznej tvorby, v ktorej sa Dietl cítil ako doma. Svoj výnimočný talent preukázal už na jednom z prvých televíznych seriálov Tři chlapi v chalupě z roku 1962.
V roku 1966 nasledoval seriál Eliška a její rod, v ktorom vytvorila hlavnú postavu vdova po Karlovi Čapkovi herečka Olga Scheinpflugová. Ďalším Dietlovým dielom bol seriál Píseň pro Rudolfa III., v ktorom zaznelo množstvo v tom čase populárnych českých pesničiek vrátane známej Modlitby v podaní Marty Kubišovej. Skladba sa napokon stala neoficiálnou hymnou obrodného procesu v Československu zmareného sovietskou inváziou.
Dietla ako tvorcu priťahovali aj televízne súťaže. V tomto období tiež napísal scenáre k niekoľkým známym celovečerným filmom. Možno spomenúť satirickú komédiu Hrdina má strach, ktorú v roku 1965 nakrútil režisér František Filip, komédiu Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), či kriminálnu komédiu Nejlepší ženská mého života, ktorú v roku 1968 ako posledný film pred svojím úmrtím dokončil Martin Frič. Ďalšou krimikomédiou boli Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), film Tajemství velkého vypravěče (Karel Kachyňa, 1971) zasa divákom priblížil osudy Alexandra Dumasa staršieho, ktorého presvedčivo stvárnil Vladimír Menšík.
Dietl sa ako scenárista podieľal aj na známych filmoch, ktoré odvysielala Slovenská televízia. Jedným z nich boli známi Buddenbrookovci, prepis románu Thomasa Mana nakrútený v roku 1974, alebo film Louis Pasteur (1977) o osudoch známeho francúzskeho vedca.
Počas práce v Ostrave sa Jaroslav Dietl zoznámil s televíznou hlásateľkou Magdalenou Přikrylovou, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Okrem dvoch detí z jej prvého manželstva mali ďalšie dve deti spoločne.
V 70. rokoch 20. storočia vznikli najznámejšie seriály, pod ktoré sa Jaroslav Dietl podpísal. Po humorne ladených príbehoch Byli jednou dva písaři (1972) nasledovali normalizačné diela Nejmladší z rodu Hamrů (1975), čo bol seriál z obdobia kolektivizácie, Muž na radnici (1976) a Žena za pultem (1977) s Jiřinou Švorcovou v hlavnej úlohe.
Potom však prišlo dielo, ktoré Jaroslava Dietla preslávilo najviac, seriál z lekárskeho prostredia Nemocnie na kraji města. Titulnú postavu primára Sovu mal pôvodne hrať Karel Höger, ktorý však v priebehu nakrúcania náhle zomrel, a tak ho na odporúčanie dramaturgičky Libuše Pospíšilovej prekvapivo vystriedal Ladislav Chudík.
Ako v Českej televízii spomínala manželka tvorcu Magdalena Dietlová, Höger mal v sebe niečo nenahraditeľné. Na Chudíka zavesili bremeno s takou razanciou, že na začiatku pochyboval o sebe, o svojej češtine, aj o svojich schopnostiach. Napokon však úloha skúseného ortopéda prirástla k srdcu slovenskému hercovi, aj divákom. Obľúbenou postavou seriálu bol doktor Štrosmajer v podaní Miloša Kopeckého.
V roku 1984 televízia odvysielala Dietlov seriál Rozpaky kuchaře Svatopluka, v ktorom o ďalšom vývoji príbehu rozhodovali hlasovaním diváci.
Poslednými Dietlovými seriálmi boli Synové a dcery Jakuba Skláře (1985), kriminálny cyklus Malý pitaval z velkého města (1986), Velké sedlo (1987) a Teta (1987).
Tie posledné už ich autor na televíznej obrazovke neuvidel. Jaroslav Dietl náhle zomrel na infarkt 29. júna 1985 počas obvyklého tenisového zápasu, ktorý rodina hrávala počas víkendov. Ako vysvitlo, bol to už v poradí tretí infarkt, o čom ani najbližšie Dietlovo okolie nemalo tušenie.
Odborníci sa na socialistické diela Jaroslava Dietla dívajú kriticky, veď medzi nimi možno nájsť aj také „skvosty“ ako seriál Okres na severu, ktorého hlavnou postavou je priamo postava tajomníka KSČ. „Navodzovanie idyly, vytváranie kašírovanej reality, ilúzií, že je všetko v poriadku a ak nie je, príde ten láskavý stranícky tajomník a dá všetko doporiadku, to bola obrovská lož...“ povedal v Českej televízii kritik Jan Rejžek.
Na druhej strane však najmä v ranej Dietlovej tvorbe možno nájsť aj diela kritické voči režimu. „Sú ľudia, ktorí hovoria, že slúžil režimu a sú takí, čo hovoria, že slúžil ľuďom. Nie som sudca ani kritik, som žena, ktorá s týmto pánom žila dvanásť rokov. Bola som s ním šťastná, bol skvelý chlap, viac vám k tomu nepoviem,“ spomínala na svojho muža Magdalena Dietlová.
Jaroslav Dietl o sebe hovoril, že je dramatik rodom a scenárista remeslom. Písal na hladký papier a mal dennú normu napísať 15 strán textu. „Buď ich píšem dve hodiny, štyri, alebo aj osem či dvanásť, ale musia byť. Môže sa stať, že na druhý deň z tých 15 stránok sedem zničím a vyhodím, tak píšem ďalší deň sedem plus pätnásť. A už tá zlosť na seba samého, že na to neviem prísť, nakoniec spôsobí, že na to prídem,“ prezradil svoj recept jeden z najproduktívnejších scenáristov všetkých čias.
Jaroslav Dietl sa narodil 22. mája 1929 v obci Zagorje neďaleko Záhrebu, kam jeho otec odišiel za prácou počas hospodárskej krízy. Od detstva kríval na jednu nohu a práve pre lepšiu zdravotnú starostlivosť sa rodina presťahovala naspäť do Československa. Vyrastal v Brne, kde navštevoval v rokoch 1940-1944 reálne gymnázium, nemal však dobrý prospech a nakoniec musel stredoškolské štúdium dokončiť na textilnej priemyslovke vo Svitavách.
Skúšal študovať psychológiu, prvou školou, ktorá ho naozaj zaujala, však napokon bola Filmová akadémia múzických umení, ktorú navštevoval v rokoch 1951-1955. Tu sa naučil nielen písať, ale korigoval aj svoje názory dovtedy formované otcom, ktorý bol presvedčený komunista. Keď zo školy vyhodili Dietlovho obľúbeného profesora Milana Kunderu, na protest nezložil štátnicu a tak vlastne nikdy nezískal vysokoškolský diplom.
Priťahovala ho televízia
Stal sa dramaturgom a scenáristom Československej televízie Praha (1955 – 1973), kde už od roku 1953 písal humorné scénky a krátke komédie. Koncom 50. rokov 20. storočia nastal rozmach televíznej tvorby, v ktorej sa Dietl cítil ako doma. Svoj výnimočný talent preukázal už na jednom z prvých televíznych seriálov Tři chlapi v chalupě z roku 1962.
V roku 1966 nasledoval seriál Eliška a její rod, v ktorom vytvorila hlavnú postavu vdova po Karlovi Čapkovi herečka Olga Scheinpflugová. Ďalším Dietlovým dielom bol seriál Píseň pro Rudolfa III., v ktorom zaznelo množstvo v tom čase populárnych českých pesničiek vrátane známej Modlitby v podaní Marty Kubišovej. Skladba sa napokon stala neoficiálnou hymnou obrodného procesu v Československu zmareného sovietskou inváziou.
Dietla ako tvorcu priťahovali aj televízne súťaže. V tomto období tiež napísal scenáre k niekoľkým známym celovečerným filmom. Možno spomenúť satirickú komédiu Hrdina má strach, ktorú v roku 1965 nakrútil režisér František Filip, komédiu Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), či kriminálnu komédiu Nejlepší ženská mého života, ktorú v roku 1968 ako posledný film pred svojím úmrtím dokončil Martin Frič. Ďalšou krimikomédiou boli Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), film Tajemství velkého vypravěče (Karel Kachyňa, 1971) zasa divákom priblížil osudy Alexandra Dumasa staršieho, ktorého presvedčivo stvárnil Vladimír Menšík.
Normalizačné seriály aj nemocnica
Dietl sa ako scenárista podieľal aj na známych filmoch, ktoré odvysielala Slovenská televízia. Jedným z nich boli známi Buddenbrookovci, prepis románu Thomasa Mana nakrútený v roku 1974, alebo film Louis Pasteur (1977) o osudoch známeho francúzskeho vedca.
Počas práce v Ostrave sa Jaroslav Dietl zoznámil s televíznou hlásateľkou Magdalenou Přikrylovou, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Okrem dvoch detí z jej prvého manželstva mali ďalšie dve deti spoločne.
V 70. rokoch 20. storočia vznikli najznámejšie seriály, pod ktoré sa Jaroslav Dietl podpísal. Po humorne ladených príbehoch Byli jednou dva písaři (1972) nasledovali normalizačné diela Nejmladší z rodu Hamrů (1975), čo bol seriál z obdobia kolektivizácie, Muž na radnici (1976) a Žena za pultem (1977) s Jiřinou Švorcovou v hlavnej úlohe.
Potom však prišlo dielo, ktoré Jaroslava Dietla preslávilo najviac, seriál z lekárskeho prostredia Nemocnie na kraji města. Titulnú postavu primára Sovu mal pôvodne hrať Karel Höger, ktorý však v priebehu nakrúcania náhle zomrel, a tak ho na odporúčanie dramaturgičky Libuše Pospíšilovej prekvapivo vystriedal Ladislav Chudík.
Ako v Českej televízii spomínala manželka tvorcu Magdalena Dietlová, Höger mal v sebe niečo nenahraditeľné. Na Chudíka zavesili bremeno s takou razanciou, že na začiatku pochyboval o sebe, o svojej češtine, aj o svojich schopnostiach. Napokon však úloha skúseného ortopéda prirástla k srdcu slovenskému hercovi, aj divákom. Obľúbenou postavou seriálu bol doktor Štrosmajer v podaní Miloša Kopeckého.
V roku 1984 televízia odvysielala Dietlov seriál Rozpaky kuchaře Svatopluka, v ktorom o ďalšom vývoji príbehu rozhodovali hlasovaním diváci.
Písal denne 15 strán
Poslednými Dietlovými seriálmi boli Synové a dcery Jakuba Skláře (1985), kriminálny cyklus Malý pitaval z velkého města (1986), Velké sedlo (1987) a Teta (1987).
Tie posledné už ich autor na televíznej obrazovke neuvidel. Jaroslav Dietl náhle zomrel na infarkt 29. júna 1985 počas obvyklého tenisového zápasu, ktorý rodina hrávala počas víkendov. Ako vysvitlo, bol to už v poradí tretí infarkt, o čom ani najbližšie Dietlovo okolie nemalo tušenie.
Odborníci sa na socialistické diela Jaroslava Dietla dívajú kriticky, veď medzi nimi možno nájsť aj také „skvosty“ ako seriál Okres na severu, ktorého hlavnou postavou je priamo postava tajomníka KSČ. „Navodzovanie idyly, vytváranie kašírovanej reality, ilúzií, že je všetko v poriadku a ak nie je, príde ten láskavý stranícky tajomník a dá všetko doporiadku, to bola obrovská lož...“ povedal v Českej televízii kritik Jan Rejžek.
Na druhej strane však najmä v ranej Dietlovej tvorbe možno nájsť aj diela kritické voči režimu. „Sú ľudia, ktorí hovoria, že slúžil režimu a sú takí, čo hovoria, že slúžil ľuďom. Nie som sudca ani kritik, som žena, ktorá s týmto pánom žila dvanásť rokov. Bola som s ním šťastná, bol skvelý chlap, viac vám k tomu nepoviem,“ spomínala na svojho muža Magdalena Dietlová.
Jaroslav Dietl o sebe hovoril, že je dramatik rodom a scenárista remeslom. Písal na hladký papier a mal dennú normu napísať 15 strán textu. „Buď ich píšem dve hodiny, štyri, alebo aj osem či dvanásť, ale musia byť. Môže sa stať, že na druhý deň z tých 15 stránok sedem zničím a vyhodím, tak píšem ďalší deň sedem plus pätnásť. A už tá zlosť na seba samého, že na to neviem prísť, nakoniec spôsobí, že na to prídem,“ prezradil svoj recept jeden z najproduktívnejších scenáristov všetkých čias.
