Poprad-Veľká/Bratislava 9. septembra (TASR) - Svojím literárnovedným dielom predstavuje Milan Hamada v slovenskej kultúre 20. a 21. storočia osobitý fenomén. Literatúru považoval za významný prvok duchovného života národa a literárnu kritiku za partnerský vzťah dvoch tvorivých osobností – kritika a autora či autorky.

V sobotu 9. septembra uplynie 90 rokov od narodenia Milana Hamadu, jedného z najvýznamnejších slovenských literárnych vedcov a kritikov.

Milan Hamada sa narodil 9. septembra 1933 vo Veľkej pri Poprade. Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v Kežmarku a potom študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave slovenský jazyk, literárnu vedu a ruský jazyk. Štúdium absolvoval v roku 1957.

Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine. Od roku 1954 bol ašpirantom v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde pôsobil do roku 1972 ako vedecký pracovník. V rokoch 1969 - 1970 externe prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte UK v Trnave.

Spočiatku sa Hamada venoval výskumu staršej slovenskej literatúry. Výsledkom bola dizertačná práca a neskôr publikácia Od baroka ku klasicizmu (1967). V pomerne krátkom čase sa však stal uznávaným literárnym kritikom generácie autorov začínajúcich v 60. rokoch minulého storočia. Do literárno-kritickej arény vstúpil totiž ako odborne pripravený a s pevnou koncepciou. Kritické state o problémoch modernej slovenskej literatúry z tohto obdobia Hamadovi vyšli v knihách V hľadaní významu a tvaru (1966) a Básnická transcendencia (1969).

V roku 1969 sa Hamada stal šéfredaktorom Literárneho života, ten však po niekoľkých číslach komunistický režim zakázal. Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel Hamada po previerkach v roku 1972 z Ústavu slovenskej literatúry SAV odísť a mal zákaz publikovať.

Zamestnal sa v Slovenskej pedagogickej knižnici (SPK). Tam pracoval do roku 1990, keď sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV. V rokoch 1990 - 1992 externe prednášal na Filozofickej fakulte UK a od roku 1993 aj na Trnavskej univerzite, kde sa venoval dejinám kultúry.

Po zákaze publikovať sa Hamada vrátil k výskumu starších období slovenskej literatúry. Napísal a publikoval rad štúdií o slovenskej literatúre od baroka až po romantizmus. Štúdie zhrnul do knihy Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995), ktorá sa stala jedným zo základných, východiskových kulturologických slovenských textov.

K jeho významným textom patria aj diela Stručný prehľad vývinu slovenskej literatúry po roku 1945 (1990, spolu s Valérom Mikulom), Sizyfovský údel (1994), Poézia slovenskej katolíckej moderny (2008), trojzväzkové Kritické komentáre, ktoré vychádzali postupne v rokoch 2012 až 2013 a kniha Odpovede z roku 2013.

V roku 1994 sa stal prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku za knihu Sizyfovský údel. Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) dostal v 1995 za knihu Zrod novodobej slovenskej kultúry. Za Kritické komentáre dostal v roku 2013 Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.

Milan Hamada, významná osobnosť slovenského literárnokritického myslenia, zomrel 13. februára 2023 v Bratislave vo veku 89 rokov.