Bratislava 1. októbra (TASR) – Philippe Noiret nebol nikdy zaškatuľkovaný ako herec vhodný pre istý typ úloh - milovníkov, policajtov či akčných hrdinov. Napriek tomu, že stelesňoval rozmanité postavy v rôznych filmových žánroch, jeho rozvážne, prirodzené herectvo s istou dávkou moróznosti a nadhľadu bolo vždy rozpoznateľné a pre divákov atraktívne. V predslove ku knihe venovanej jeho hereckému umeniu napísal bývalý francúzsky prezident Fraçois Mitterand, že Noiret "patrí k tým, ktorí formujú charakter svojej doby". Vo štvrtok 1. októbra uplynie 90 rokov od narodenia jedného z najvýraznejších francúzskych hercov.

Philippe Noiret sa narodil 1. októbra 1930 v severofrancúzskom meste Lille, veľkú časť detstva trávil na juhu krajiny v Toulouse. Vyrastal v dobre situovanej rodine obchodníka s konfekciou. V Paríži začal študovať na vysokej škole College Janson-of-Sally, jeho prospech však poznamenal narastajúci záujem o herectvo. Štúdium nedokončil a pod vedením Rogera Blina začal získavať herecké skúsenosti i vzdelanie vo Western Drama Theatre.

V rokoch 1953-1960 pôsobil v známom parížskom súbore Théatre National Populaire v Paríži. Odohral tu asi 40 úloh a spolu s ním navštívil v roku 1955 Prahu. Zoznámil sa tu tiež so svojou budúcou ženou Monique Chaumetteovou, s ktorou sa oženil v roku 1962 a mali dcéru Frédérique. Vystupoval ako člen komickej dvojice spolu s kolegom Jeanom Pierrom Darrasesom a získaval skúsenosti pred kamerou.

Tou prvou bola komédia Gigi z roku 1949. Väčší priestor mu poskytol surrealisticky ladený príbeh o malom dievčatku v Paríži s názvom Zazie v metre (Louis Malle, 1960). Objavil sa v príbehu Lady L, ktorý nakrútil britský herec a režisér Peter Ustinov s hviezdnym obsadením – Sophia Lorenová, Paul Newman, David Niven. Zahral si v komédii Sympatický darebák (Jean Becker, 1966) spoločne s Jeanom-Paulom Belmondom a vo vojnovom príbehu Život na zámku, ktorý v tom istom roku nakrútil opäť Louis Malle.

Napokon prišla herecká sláva v roku 1967 v podobe na Slovensku neznámej komédie Alexandre le bienheureux, ktorú nakrútil Claude Zidi. Vďaka postave svojrázneho farmára začala Noiretova herecká hviezda závratne stúpať. V roku 1972 vytvoril s Annie Girardotovou svojrázny pár starého mládenca a starej dievky vo filme Stará panna režiséra Jeana-Pierra Blanca. O rok neskôr prišiel Marco Ferreri a jeho Veľká žranica – dekadentný príbeh o štvorici mužov, ktorí sa prejedajú k smrti. Spolu s Noiretom predviedli herecký koncert Marcello Mastroianni, Michel Piccoli a Ugo Tognazzi.

Nasledovala komédia Krysy z temnôt (Pierre Tchernia, 1974) o developerskom ošiali v Paríži, kde hral spolu s Noiretom aj Michel Serrault. V tom istom roku vytvoril Noiret netradičnú dvojicu aj s Pierrom Richardom vo filme Mrak v zuboch režiséra Marca Pica. Exceloval ako pomstiteľ v strhujúcej vojnovej dráme Stará Puška (Robert Enrico, 1975). V tom istom roku získal nezabudnuteľnú rolu v legendárnej komédii Moji priatelia, ktorú režíroval Mario Monicelli. Partia nerozlučných kamarátov, ktorí holdovali šibeničnému humoru a kanadským žartom, si získala priazeň divákov a Monicelli v roku 1982 nakrútil jej pokračovanie.

To už bol Noiret na vrchole svojej hereckej dráhy, keď sa opäť stretol s Annie Girardotovou ako policajnou vyšetrovateľkou – a to v kriminálke Nežné kura (1978) a v jej komediálne ladenom pokračovaní Ukradli torzo Jupitera (1980). Obe divácky úspešné snímky nakrútil Philippe de Broca. Spolu s Michelom Serraultom exceloval Noiret v netradičnej kriminálke Hlava alebo orol (Robert Enrico, 1980).

Postava policajta prischla Noiretovi aj v komédii Prehnití, ktorú v roku 1984 nakrútil opäť Claude Zidi – a na ktorú nadviazali pokračovania Prehnití proti prehnitým (1990) a Superprehnití (2007). Diváci mohli vidieť Philipa Noireta v snímke Bio Raj (Giuseppe Tornatore, 1988), v dráme Život a nič iné (Bertrand Tavernier, 1989) a v českom filme Príliš hlučná samota, ktorý v roku 1994 nakrútila Věra Cais podľa známej predlohy Bohumila Hrabala. Po jeho boku sa tu objavilo množstvo českých hereckých hviezd vrátane Květy Fialovej či Vlastimila Brodského. Z roku 1994 pochádza aj film Poštár režiséra Michaela Radforda, v ktorom Noiret stvárnil básnika Pabla Nerudu. K posledným filmom, ktoré herec stihol dokončiť, patrí komédia Kotlety (Bertrand Blier, 2003).

Philipe Noiret zomrel 23. novembra 2006 v Paríži. Bol držiteľom ceny Bafta v kategórii najlepšieho herca za film Bio Raj, cenu Cézara získal za filmy Život a nič iné a Stará puška. Takisto dostal Európsku filmovú cenu za snímky Život a nič iné a Bio raj. So svojím povestným odstupom a sebairóniou herec o svojej profesii tvrdil: "Film nevypĺňa celý môj život, je len jeho súčasťou. Pravda, umožňuje mi žiť pomerne pohodlne."