Brumov/Bratislava 23. júla (TASR) - Vďaka svojej prozaickej tvorbe sa radí Ludvík Vaculík k popredným českým povojnovým spisovateľom, ale rovnako známy sa stal aj svojim angažovaním sa proti komunistickému režimu.

Patril ku generácii, ktorá začala po druhej svetovej vojne s veľkými ideálmi budovať novú spoločnosť, ale v 60. rokoch prišlo kruté vytriezvenie a stal sa tvrdým kritikom vlády komunistov. Je autorom manifestu Dvetisíc slov - jedného z najvýznamnejších dokumentov obrodného procesu v Československu v roku 1968, ktorý vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) označilo za kontrarevolučný.

Od narodenia významného českého prozaika, publicistu a fejtonistu Ludvíka Vaculíka uplynie v piatok 23. júla 95 rokov.

Ludvík Vaculík sa narodil 23. júla 1926 v obci Brumov ležiacej v okrese Zlín v rodine tesára. V roku 1950 zavŕšil v Prahe štúdiá na Vysokej škole politickej a sociálnej. Pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Rudé právo, neskôr v Československom rozhlase.

Ako novinár bol spätý najmä s kultúrno-politickým mesačníkom Literární noviny, kde nastúpil v roku 1965. Svojimi sociálne kritickými článkami si získal priazeň čitateľov. Po zmene režimu v novembri 1989 publikoval najmä v Lidových novinách.

Z prozaickej tvorby Ludvíka Vaculíka sa stal kultovou záležitosťou román Sekyra (1966), v ktorom sugestívnym spôsobom opísal povojnové nadšenie a neskoršie trpké sklamanie. Spisovateľa preslávil tiež román Morčata (1970), román písaný formou denníka Český snář (1981), ktorý zachytáva život disidentských kruhov, ako aj román Jak se dělá chlapec (1993). Jeho posledný román sa volá Hodiny klavíru (2007).

Kritický postoj ku komunistickému režimu dal najavo aj v júni 1967 na IV. zjazde Zväzu československých spisovateľov. Prakticky vzápätí po svojom vystúpení bol zo zväzu i zo strany vylúčený.

Ludvík Vaculík je autorom manifestu Dvetisíc slov - jedného z najradikálnejších prejavov, ktoré vznikli v čase politického uvoľňovania v Československu. "Chybná línia vedenia zmenila stranu z politickej strany ideového zväzku na mocenskú organizáciu, ktorá nadobudla veľkú príťažlivosť pre mocichtivých sebcov, vypočítavých zbabelcov a ľudí so zlým svedomím," nastavoval manifest nemilosrdné zrkadlo komunistickej moci.

Pod dokument, ktorý vyšiel 27. júna 1968 sa podpísali stovky osobností kultúrneho a spoločenského života, ako aj tisíce občanov, za čo sa ocitli na čiernej listine. Jeho autor bol dve desaťročia jednou z najprenasledovanejších spisovateľských osobností, prišiel o zamestnanie a v 70. a 80. rokoch nemohol publikovať.

V čase normalizácie Ludvík Vaculík založil a viedol samizdatovú edíciu Petlice, ktorá vydávala zakázaných autorov, čím sa významne podieľala na šírení neoficiálnej literatúry. V roku 1976 patril medzi zakladajúcich členov Charty 77.

Po Nežnej revolúcii dostal za svoju prácu viacero vyznamenaní a ocenení - v roku 1996 mu český prezident Václav Havel prepožičal Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy a v roku 2008 si prevzal Štátnu cenu za literatúru.

Zaťatý Valach so zmyslom pre humor, ako si na neho spomínajú súputníci, zomrel 6. júna 2015 v Dobřichoviciach pri Prahe. Ludvík Vaculík je pochovaný vo svojom rodnom valašskom mestečku, ktoré sa od roku 1964 volá Brumov-Bylnice. Na náhrobný kameň si nechal vytesať nápis: "Bol som tu a možno zas prídem."