Bratislava/Praha 3. júla (TASR) - Limonádový Joe, Jáchyme, hoď ho do stroje!, „Marečku, podejte mi pero!“ či Adéla ještě nevečeřela: všetky legendárne české komédie majú spoločného menovateľa. Je ním režisér Oldřich Lipský, mladší brat obľúbeného herca Lubomíra Lipského. Vo štvrtok 4. júla uplynie 95 rokov od narodenia jednej z najvýraznejších osobností českej kinematografie.

Oldřich Lipský sa narodil 4. júla 1924 v Pelhřimove do rodiny známeho cukrára, ale aj zanieteného ochotníckeho herca Viléma Lipského. Vďaka rodinnej tradícii sa s divadlom zoznámili všetci traja súrodenci – Oldřich, o štrnásť mesiacov starší brat Lubomír, aj Dalibor, ktorý bol mladší o sedem rokov.

Oldřich Lipský študoval na pelhřimovskom gymnáziu, ktoré však v roku 1941 Nemci zavreli z politických dôvodov. Oldřich a Lubomír sa angažovali v súbore Dramatické studio mladých, ktoré neskôr z politických dôvodov zmenilo názov na „Malá komedie“ a jeho členovia sa schádzali tajne.

Po oslobodení sa Oldřich Lipský presťahoval do Prahy a začal študovať filozofiu a právo, silnejšie však
bolo volanie divadla a strieborného plátna. Stal sa režisérom Divadla satiry, inklinoval však k filmu,
kde sa cez profesie „klapky“ a asistenta réžie dostal až k scenáristike a k filmovej réžii.

V roku 1947 rodinu poznamenala tragédia, keď sedemnásťročného Dalibora zasiahol blesk počas kúpania v jazere. Vzťah medzi bratmi Lubomírom a Oldřichom sa tým ešte viac upevnil.

Limonádový Joe v 50 štátoch sveta

Prvým filmom, na ktorom sa Lipský podieľal ako scenárista aj asistent réžie, bola budovateľská komédia Racek má zpoždění, ktorú v roku 1950 nakrútil Josef Mach.

Prvým samostatným filmom Oldřicha Lipského bola komédia z prostredia cirkusovej manéže s názvom Cirkus bude! (1954). Už o rok neskôr nakrútil Lipský ďalšiu komédiu Vzorný kinematograf Haška Jaroslava pozostávajúcu zo štyroch príbehov autora legendárneho Švejka. Film vďaka čiernemu až absurdnému humoru a presvedčivým hereckým výkonom i vďaka Janovi Werichovi v úlohe rozprávača jednoznačne potvrdil, aký blízky je Lipskému komediálny žáner.

Skutočný divácky úspech zaznamenal Lipský s paródiou na westernové príbehy Limonádový Joe aneb koňská opera (1964). Film nakrútený podľa predlohy Jiřího Brdečku sa premietal v 50 krajinách sveta a získal niekoľko ocenení, napríklad Striebornú mušľu na filmovom festivale v San Sebastiane. Možno by bol nominovaný aj na Oscara – prezident Americkej filmovej akadémie si chcel dať poslať film, ale členovia českej delegácie v USA vyzbrojení diétami 10 dolárov na osobu a deň, nemali prostriedky ani na to, aby zatelefonovali domov a dohodli sa s kompetentnými funkcionármi.

O tri roky vytvoril Lipský unikátny filmový projekt s Vladimírom Menšíkom v hlavnej úlohe – čiernu komédiu Happy End!, ktorá bola založená na spätnej projekcii, teda film sa premietal pospiatky, od konca k začiatku.

Jáchyme, Marečku...

Ďalšia sci-fi komédia Zabil jsem Einsteina, pánové, nasledovala v roku 1969. Úspešnejšia však bola snímka „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“ (1970) parodujúca americké gangsterské filmy popretkávaná komiksovými kresbami maliara Káju Saudka. V komédii sa režisérov brat Lubomír Lipský zhostil hlavnej roly ušliapnutého učiteľa, ktorého nedopatrením sprevádza povesť masového vraha.

V roku 1971 nakrútil režisér bláznivú komédiu Slaměný klobouk a o rok neskôr detský film – opäť z cirkusového prostredia – Šest medvědů s Cibulkou.

Novým zdrojom inšpirácie bolo pre Oldřicha Lipského stretnutie so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom. Z ich spolupráce vzišla divácky úspešná a dodnes obľúbená komédia Jáchyme, hoď ho do stroje! (1974) s Luďkom Sobotom v hlavnej úlohe. Rovnakú popularitu si získala aj film zo školských lavíc „Marečku, podejte mi pero!“ (1976), kde si rolu študenta v zrelom veku zahral Jiří Sovák.

Úlohy pre Dočolomanského, Lasicu a Satinského

Popri detskom hudobnom filme Ať žijí duchové nakrútil Oldřich Lipský v tom istom roku ďalšiu legendárnu komédiu Adéla ještě nevečeřela, opäť podľa Brdečkovej predlohy. Michal Dočolomanský, Miloš Kopecký a Rudolf Hrušínský sa v hlavných úlohách natoľko osvedčili, že si ich režisér vybral aj do ďalšieho filmu Tajemství hradu v Karpateceh (1981).

V  komédii so sci-fi prvkami Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982) hrali dvojicu mimozemšťanov Milan Lasica a Július Satinský. Nechýbali ani v rozprávke Tři veteráni (1983), hoci hlavné úlohy patrili trojici hercov Rudolf Hrušínský, Petr Čepek a Josef Somr.

Milan Lasica rád spomínal na spoluprácu s Oldřichom Lipským, čo vyjadril aj v liste z augusta 1982.„Málokedy sa človek stretne s režisérom, u ktorého sa tak dokonale snúbi profesionalita a skúsenosť s plachou noblesou a tichým humorom, ktorý sa vôbec nevnucuje a je pritom stále prítomný ako nemenná istota, o ktorú sa možno kedykoľvek oprieť,“ napísal herec. Ako dodal: „Vrcholom boli chvíle, keď si sa tíško a decentne pousmial sám nad sebou. To dokáže málo ľudí, o režiséroch ani nehovorím.“

V roku 1986 nakrúcal Oldřich Lipský komédiu Velká filmová loupež, počas práce na filme však 19. októbra náhle zomrel. Film dokončil Lipského režisérsky kolega Zdeněk Podskalský.

Herec Lubomír Lipský o svojom bratovi napísal: „Oldřich si skrátka zvolil cestu komédií a myslím, že si na tej svojej ceste dodnes pospevuje nápev z pesničky z Troch veteránov: ´Není nutno, není nutno, aby bylo přímo veselo. Hlavně nesmí býti smutno, natož aby se brečelo...“

Zdroj: csfd.cz, Lubomír Lipský: O sobě a bratru Oldřichovi