Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby, najmä Viktorom Kubalom.
Autor TASR
Trenčianske Teplice 21. júna (TASR) – Jedným z držiteľov prestížneho ocenenia Zlatá kamera na tohtoročnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne (16.–23.6.) je režisér, dramaturg a tiež jeden z priekopníkov slovenského animovaného filmu Rudolf Urc. Stál tiež pri zrode Art Film Festu.
"Priznám sa, bol som pri zrode festivalu, no spočiatku som bol skeptik. Najmä keď v Kroměříži v tom čase zanikol filmový festival Ars Film. V Čechách je to filmové prostredie predsa len prajnejšie. Peter Hledík to však vzal za správny koniec a ja som rád, že som sa mýlil," spomína Urc, pre ktorého je zaradenie medzi filmové osobnosti ocenené Zlatou kamerou mimoriadnou cťou.
Pod zlatú éru slovenského animovaného filmu, ktorá nesie jeho rukopis, sa paradoxne podpísala normalizácia na prelome 60. a 70. rokov. Urc sa ako dramaturg spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov podieľal na 15 filmoch o sovietskej okupácii a v roku 1971 ho "preložili" do animovaného filmu. Jeho filmy skončili na dlhé roky v trezore.
Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby, najmä Viktorom Kubalom. On sám bol však tiež režisérom mnohých úspešných animovaných filmov, ako sú napríklad Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), animovaných seriálov Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990) i spolurežisérom seriálu Bratislavské rozprávky (1995). Zakladal nielen tradíciu festivalu Bienále animácie Bratislava, ale stál aj pri zrode Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave a stal sa prvým vedúcim katedry animovanej tvorby.
Za zlatú éru slovenského dokumentárneho filmu považuje Urc 60. roky minulého storočia. "V 50. rokoch bol dokumentárny film v krízovej situácii, do jeho tvorcov strelili ako do vrabcov a rozprášili ich. Dokumentárny film prakticky prestal existovať. Keď sme s mojimi rovesníkmi skončili začiatkom 60. rokov školu, povedali sme si, že s tým musíme niečo urobiť. Naučili sme sa ako oklamať cenzorov a celkom to šlo," povedal Urc s tým, že sľubne sa rozvíjajúcu éru dokumentárneho filmu potom na takmer dve desaťročia utlmil vpád vojsk Varšavskej zmluvy.
Na Art Film Feste sa diváci na jeho počesť môžu zoznámiť s výberom z jeho dokumentárnej aj animovanej tvorby Nedokončená kronika (1967) o živote Vladimíra Clementisa, ktorý skončil v trezore, Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne (1995), animovaným filmom Viktora Kubala Šach (1974) a Prvá trieda. Diváci uvidia aj animované snímky Mesto na Dunaji, Stolček či Dada, Dodo a myš.
"Priznám sa, bol som pri zrode festivalu, no spočiatku som bol skeptik. Najmä keď v Kroměříži v tom čase zanikol filmový festival Ars Film. V Čechách je to filmové prostredie predsa len prajnejšie. Peter Hledík to však vzal za správny koniec a ja som rád, že som sa mýlil," spomína Urc, pre ktorého je zaradenie medzi filmové osobnosti ocenené Zlatou kamerou mimoriadnou cťou.
Tu bude player
Pod zlatú éru slovenského animovaného filmu, ktorá nesie jeho rukopis, sa paradoxne podpísala normalizácia na prelome 60. a 70. rokov. Urc sa ako dramaturg spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov podieľal na 15 filmoch o sovietskej okupácii a v roku 1971 ho "preložili" do animovaného filmu. Jeho filmy skončili na dlhé roky v trezore.
Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby, najmä Viktorom Kubalom. On sám bol však tiež režisérom mnohých úspešných animovaných filmov, ako sú napríklad Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), animovaných seriálov Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990) i spolurežisérom seriálu Bratislavské rozprávky (1995). Zakladal nielen tradíciu festivalu Bienále animácie Bratislava, ale stál aj pri zrode Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave a stal sa prvým vedúcim katedry animovanej tvorby.
Za zlatú éru slovenského dokumentárneho filmu považuje Urc 60. roky minulého storočia. "V 50. rokoch bol dokumentárny film v krízovej situácii, do jeho tvorcov strelili ako do vrabcov a rozprášili ich. Dokumentárny film prakticky prestal existovať. Keď sme s mojimi rovesníkmi skončili začiatkom 60. rokov školu, povedali sme si, že s tým musíme niečo urobiť. Naučili sme sa ako oklamať cenzorov a celkom to šlo," povedal Urc s tým, že sľubne sa rozvíjajúcu éru dokumentárneho filmu potom na takmer dve desaťročia utlmil vpád vojsk Varšavskej zmluvy.
Na Art Film Feste sa diváci na jeho počesť môžu zoznámiť s výberom z jeho dokumentárnej aj animovanej tvorby Nedokončená kronika (1967) o živote Vladimíra Clementisa, ktorý skončil v trezore, Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne (1995), animovaným filmom Viktora Kubala Šach (1974) a Prvá trieda. Diváci uvidia aj animované snímky Mesto na Dunaji, Stolček či Dada, Dodo a myš.
