Bratislava 29. októbra (TASR) - Až 90 percent všetkých autorov nie je adekvátne odmeňovaných za svoju tvorbu. Vyplýva to z prieskumu autorskej spoločnosti LITA, ktorý realizovala počas leta. Podľa jeho zistení sa autorskej činnosti na plný úväzok venuje len tretina tvorcov.

Naopak, dve tretiny autorov musia popri umeleckej tvorbe vykonávať aj inú prácu, polovica z týchto respondentov tvrdí, že je to v dôsledku nízkeho príjmu z autorskej činnosti. "V prípade 87 percent opýtaných autorov predstavoval hrubý ročný príjem z umeleckej tvorby menej ako 10.000 eur," priblížila zistenia prieskumu riaditeľka LITA Jana Vozárová.

Priemerný týždenný pracovný čas respondentov v prieskume je 43 hodín. "Hoci autorská činnosť tvorí viac ako polovicu ich pracovného času, príjmy z nej predstavujú necelú tretinu celkového príjmu autorov," skonštatovala riaditeľka autorskej spoločnosti, zastupujúcej v súčasnosti takmer 4000 autorov a nositeľov práv.

LITA prostredníctvom prieskumu poukazuje aj na zhoršenie postavenia umelcov a tvorcov počas pandémie. "Viac ako polovica autorov uvádza, že v dôsledku pandémie zarába menej. Zatiaľ čo v roku 2019 zarobili autori v priemere 4675 eur, v roku 2020 to bolo už len 4035 eur, čo znamená medziročný pokles vo výške takmer 14 percent," priblížila Vozárová. Podľa riaditeľky LITA by situáciu mohla zmeniť pripravovaná novela Autorského zákona, upozorňuje však na to, že v podobe, v akej ju do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, zlepšenie neprinesie, naopak, môže ohroziť aj jestvujúce finančné istoty autorov.

Za autorov zdôrazňuje, že systém odmeňovania by mal byť spravodlivý a zohľadňovať by mal nielen invenciu pri tvorbe, ale aj úspešnosť daného diela. "V praxi to znamená, že autorova mzda by sa mala skladať z dvoch častí - z odmeny za vytvorenie diela a odmeny za každé jeho následné použitie," vysvetlila Vozárová.

Ministerstvo kultúry pre TASR uviedlo, že so zástupcami LITA opakovane komunikovalo od roku 2019, v rámci pracovných skupín k novele zákona či na bilaterálnej úrovni, venovalo sa aj podnetom vzneseným v rámci pripomienkového konania. "V prípade spoločnosti LITA sa rozporové konanie k vzneseným pripomienkam uskutočnilo 18. októbra," uviedla Adriána Čahojová z referátu komunikácie a protokolu MK SR.

Riaditeľka LITA potvrdzuje a oceňuje snahu rezortu komunikovať o pripomienkach. "Niektoré naše podnety boli akceptované, v iných bodoch sa doteraz naše pohľady nezblížili," bilancovala súčasný stav prípravy zmeny zákona.

Návrh novely prešiel na prelome septembra a októbra skráteným pripomienkovým konaním, v súčasnosti mieri na rokovanie kabinetu, v utorok (26. 10.) sa mu venovala Legislatívna rada vlády.