Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lexikálny základ priezviska Bulla nie je podľa onomastika M. Majtána celkom zreteľný, mohol by však súvisieť so slovami bulo, bulej, ktorými sa dodnes v niektorých slovenských nárečiach označuje býk.
Autor TASR
Alekšince 14. júna (TASR) – Jedným z najčastejších priezvisk vyskytujúcich sa v obci Alekšince v okrese Nitra je priezvisko Bulla. Do obce ho priniesli prisťahovalci z Oravy, ktorí prišli do Alekšiniec v rokoch 1941 až 1953. Presídlenie obyvateľstva zo zatopených obcí Slanica, Osada, Hámre, Ústie, Laukov a Námestovo si vyžiadala výstavba Oravskej priehrady.
Alekšince majú v súčasnosti zhruba 1700 obyvateľov, v obci evidujú 367 priezvisk. Na jedno priezvisko pripadá 4,6 obyvateľa, Bullovcov je približne 50. "Prisťahovalci z Oravy sa v našej obci dobre udomácnili. Dnes tu už žijú pomaly tri generácie, všetci sa už cítia byť Alekšinčanmi," skonštatoval starosta Radoslav Ťapušík.
Podľa obecnej monografie Bullovci sa do Alekšiniec prisťahovali z Ústia, Osady a Laukova. Postupne sa toto priezvisko tak rozšírilo, že koncom milénia bolo najčastejším používaným priezviskom v obci, nosilo ho 28 mužov a 29 žien. Napriek tomu, že o prvenstvo veľmi tesne pripravili Bullovcov Rigovci, priezvisko Bulla nosí dvakrát viac Alekšinčanov, ako je nositeľov ďalších najpoužívanejších priezvisk Pleva, Varga či Hladký.
Lexikálny základ priezviska Bulla nie je podľa onomastika Milana Majtána celkom zreteľný, mohol by však súvisieť so slovami bulo, bulej, ktorými sa dodnes v niektorých slovenských nárečiach označuje býk. Môže ísť podľa neho o podobný prípad, ako vznikli priezviská Baran, Kohút, Kozlík, Káčer. Dve spoluhlásky l v priezvisku predstavujú neslovenské vplyvy a spôsoby písania priezvisk, keď sa aj slovenské priezviská písali pod vplyvom módy, ako napríklad Kollár, Pollák, Hollý.
Meno Bulla/Bula bolo frekventované najmä v oblasti Donovál, kde sa prvýkrát spomína už v Maximiliánovom lesnom poriadku z roku 1565. Podľa miestnej tradície dvaja bratia z Tirolska nesúci meno Bulla založili na Donovaloch osadu Bully. Priezvisko Bula však patrilo aj pôvodným usadlíkom neďalekej liptovskej dediny Liptovská Lúžna, o ktorých sa predpokladá, že do obce prišli z hornej Oravy. To potvrdzuje aj frekventovaný výskyt mena Bula/Bulla práve na hornej Orave či špecifické, poľskému jazyku podobné nárečie obyvateľov Liptovskej Lúžnej.
Alekšince majú v súčasnosti zhruba 1700 obyvateľov, v obci evidujú 367 priezvisk. Na jedno priezvisko pripadá 4,6 obyvateľa, Bullovcov je približne 50. "Prisťahovalci z Oravy sa v našej obci dobre udomácnili. Dnes tu už žijú pomaly tri generácie, všetci sa už cítia byť Alekšinčanmi," skonštatoval starosta Radoslav Ťapušík.
Podľa obecnej monografie Bullovci sa do Alekšiniec prisťahovali z Ústia, Osady a Laukova. Postupne sa toto priezvisko tak rozšírilo, že koncom milénia bolo najčastejším používaným priezviskom v obci, nosilo ho 28 mužov a 29 žien. Napriek tomu, že o prvenstvo veľmi tesne pripravili Bullovcov Rigovci, priezvisko Bulla nosí dvakrát viac Alekšinčanov, ako je nositeľov ďalších najpoužívanejších priezvisk Pleva, Varga či Hladký.
Lexikálny základ priezviska Bulla nie je podľa onomastika Milana Majtána celkom zreteľný, mohol by však súvisieť so slovami bulo, bulej, ktorými sa dodnes v niektorých slovenských nárečiach označuje býk. Môže ísť podľa neho o podobný prípad, ako vznikli priezviská Baran, Kohút, Kozlík, Káčer. Dve spoluhlásky l v priezvisku predstavujú neslovenské vplyvy a spôsoby písania priezvisk, keď sa aj slovenské priezviská písali pod vplyvom módy, ako napríklad Kollár, Pollák, Hollý.
Meno Bulla/Bula bolo frekventované najmä v oblasti Donovál, kde sa prvýkrát spomína už v Maximiliánovom lesnom poriadku z roku 1565. Podľa miestnej tradície dvaja bratia z Tirolska nesúci meno Bulla založili na Donovaloch osadu Bully. Priezvisko Bula však patrilo aj pôvodným usadlíkom neďalekej liptovskej dediny Liptovská Lúžna, o ktorých sa predpokladá, že do obce prišli z hornej Oravy. To potvrdzuje aj frekventovaný výskyt mena Bula/Bulla práve na hornej Orave či špecifické, poľskému jazyku podobné nárečie obyvateľov Liptovskej Lúžnej.
