Washington 18. februára (TASR) - Hoci mama ho slovenčinu nenaučila, on sa od mlada zaujímal o svoje korene a slovenčinu napokon vyštudoval na univerzite. Dnes hovoria po slovensky jeho dcéry aj vnúčatá a on slovenčinu učí. Napríklad aj tak, že každý deň zverejní na Facebooku jedno slovenské slovo alebo frázu a vysvetlí jej význam v angličtine. Profesor Michael J. Kopanic pre TASR porozprával o tom, čo ho k tomu motivuje.

"Moja matka ma neučila slovenčinu, musel som sa ju naučiť na univerzite a na Slovensku. Keď sa mi narodili deti, rozhodol som sa, že budem s nimi hovoriť len po slovensky. Každý deň sme spolu čítali po slovensky. To pomohlo im aj mne. Oni porozumeli jazyku svojich predkov a ja som si precvičoval a udržiaval svoju slovenčinu," povedal profesor, ktorý sa Slovákom sa predstavuje ako Michal Kopanič.

Kopanič je v súčasnosti profesorom histórie a vedúcim kurzov na katedre európskej histórie na Marylandskej univerzite. Špecializuje sa na históriu východnej a strednej Európy, Slovensko a slovenskú imigráciu do Spojených štátov. Publikoval množstvo článkov a je členom Medzinárodnej česko-slovenskej genealogickej spoločnosti. Na Slovensku bol po prvý raz ako 23-ročný len tak zo zvedavosti, potom tu rok pracoval na dizertačnej práci, dnes sem chodí na návštevy a dovolenky.

Slovenčinu naučil nielen svoje deti a vnúčatá, ale aj mnohých študentov a známych. Učil súkromne, na univerzite aj v kostoloch.

"Keď sa dcéry osamostatnili, rozhodol som im poslať každý deň jedno nové slovo, aby som im ďalej pomáhal so slovenčinou. Časom som pridal vety. Po niekoľkých rokoch niekto zistil, čo robím, a opýtal sa ma, či mu emailom tiež môžem posielať to, čo dcéram. A robím to dodnes. O rok neskôr mi niekto navrhol, aby som slová zverejňoval na Facebooku," uviedol Kopanič.

V nedeľu sa zameral na aktuálnu tému - lyžovanie. "Kĺzavý = sliding, gliding. Sliding disciplines are downhill and super-G. Kĺzavé disciplíny sú zjazd a super-G," napísal na sociálnej sieti. Deň predtým sa venoval Národnému parku Slovenský raj a k slovíčkam pridal aj video našej prírodnej pýchy. Okrem vlastného konta prispieva aj na konto "Slovenčina ako cudzí jazyk".

"Tiež mám novinový stĺpček v slovensko-amerických novinách Jednota, kde som vlani publikoval aj dva články na tému užitočné slovenské slová a frázy. V októbri som mal tiež prednášku o slovenčine na konferencii CzechoSlovak Genealogical Society International. Takto pokračujem každý deň a pomáham ľuďom zdokonaliť si slovenčinu," povedal Kopanič.

Michal Kopanič sa narodil v štáte Ohio Slovákom, ktorí emigrovali pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období. Rodičia používali slovenčinu, len keď hovorili so svojimi rodičmi a medzi sebou, keď nechceli, aby im deti rozumeli. Deti slovenčinu neučili. Mysleli si, že to nemá význam a že život v Amerike by im to len skomplikovalo. Michal si spomína na telefonáty so starou mamou - jediné, čo jej po slovensky rozumel, bolo "malý Michal".

"Boli to iné časy. Znalosť slovenčiny vám nepomohla získať prácu a práve kvôli tej sem vtedy Slováci prišli. A oni sami sa museli učiť angličtinu. Pamätám si, že ako som vyrastal, moja mama sa stále snažila vylepšiť si svoju výslovnosť. Každú nedeľu sme chodievali k starým rodičom. Všetci dospelí hovorili po slovensky a deti po anglicky. Na sviatky môj dedo púšťal slovenské piesne a spieval. Vždy som bol zvedavý, čo hovoria, a túžil som vedieť slovenčinu," spomína Michal.

Dodal, že v tých časoch ani nebolo medzi mladými ľuďmi populárne prihlasovať sa k svojmu zahraničnému pôvodu. Vyhýbali sa jazyku svojich rodičov a prarodičov a počúvali rock 'n' roll. K zmene došlo až v 70. rokoch, keď ožilo hnutie oslavujúce národnosť a pôvod.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová