Bratislava 13. januára (TASR) – Hoci Viktor Frešo má za sebou iba pätnásťročné pôsobenie na profesionálnej výtvarnej scéne, môže sa pochváliť objemnou monografiou. Na vyše 460 stranách ju vydala galéria Collective s vydavateľstvom Slovart, kde sú obrazom aj textom zhrnuté všetky aktivity tohto multimediálneho umelca.

Jeho maľby, konceptuálne písomné výstupy, fotografie, sochy a objekty textom komentujú kurátori Katarína Bajcurová, Lucia Gavulová, Vladimír Beskid a Peter Tajkov. Dvojjazyčná, anglicko-slovenská publikácia vyniká odvážnym a originálnym prístupom v rámci grafického spracovania.

"Kniha je dvojročná práca a pre mňa veľká skúsenosť. Prvýkrát som pracoval s dizajnérmi a už ich veľmi uznávam," konštatoval na nedávnej prezentácii monografie v Bratislave Frešo.

Podľa Beskida tento umelec patrí k neprehliadnuteľným postávam na slovenskej výtvarnej scéne, je výrazným predstaviteľom nastupujúcej generácie, ktorý sa čoskoro etabloval aj v širšom stredoeurópskom kontexte, ba už zabodoval aj v USA.

"Na scénu prišiel ako mladý rebelujúci revolučný umelec s veľmi silným egom a gestami. Tie reflektovali situáciu spoločensko-politickú aj na umeleckej scéne. Našiel si parketu, ktorá je veľmi dôležitá a obohacuje dianie, je silný vitamín na scéne. To je veľmi potrebné, že nastavuje aj krivé zrkadlo tej súčasnosti, aby sme aj my kunsthistorici a kultúrne inštitúcie dostávali spätnú väzbu. On to robí takým osobitým neopakovateľným spôsobom," uviedol pre TASR Vladimír Beskid.

Podľa neho má umelec dve výrazné inšpirácie tvorby: hudobnú a portrétnu. Prvá mu je blízka nielen tým, že jeho otec Fedor Frešo bol členom skupiny Collegium Musicum a iných, ale aj Viktor je aktívny hudobník. Na gitary maľuje náboženské a iné obrazy, a aj časti zvukovej aparatúry využíva na umelecké objekty.

Medzi portrétmi v rôznej podobe dominuje autoportrét, ktorý využíva na auto prezentáciu a sebamedializáciu, kde sa umelec stáva produktom umenia a nie naopak. Je to programové egocentrické vystupovanie a prezentovanie vlastnej osoby od fotografií cez krátke erotické videá, lakonické webové odkazy v imidž štýle "Kiss your idol" až po ilegálne umiestnenie vlastnej bronzovej busty v bratislavskom parku. Otvorene parazituje na popularite celebrít a nechal sa nimi odfotiť v slušivom obleku lokálneho "kinga". Z autoportrétu vychádza aj jeho už kultová figúra Pičus/Nimand s veľkou hlavou a nahnevaným výrazom ako odkaz vzbury a rebélie, potreba vyčnievania z masy bez ksichtu. Testovanie svojich egoartových postojov a ideí ho paradoxne vedie k spolupráci s inými umelcami (Fifty-fyfty group, Ego art, Binderfresh, David Černý, Július Koller, Jiří Geord Dokoupil). Kniha potvrdzuje, že pracoval aj s textom, na steny a inde písal autobiografické krátke záznamy a sarkastické odkazy.

Viktor Frešo (1974) študoval sochárstvo v rodnej Bratislave na Vysokej škole výtvarných umení, maľbu a nové médiá v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2009) pre mladých výtvarníkov. Predstavuje prototyp umelca, ktorý sa s ľahkosťou a nezáväzne pohybuje medzi rôznymi výtvarnými médiami polemizuje s ich umeleckou podstatou, často ju narúša alebo neguje. V dielach býva kritický a agresívne vyjadruje pohŕdanie samotnou výtvarnou scénou a jej procesmi, ale s podtónom ľahkosti, humoru a hry.