Martin/Bratislava 9. augusta (TASR) - Prozaik, básnik, literárny kritik a pedagóg Ján Kalinčiak, autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu sa narodil pred 190 rokmi 10. augusta. Jeho tvorbu radíme do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Jeho poézia vychádza z ľudového podkladu, no nesie zreteľné prvky romantického subjektivizmu, pretože v pozadí mnohých básní stojí silný individuálny zážitok.

Študoval v Halle
Ján Kalinčiak pochádzal z rodiny evanjelického farára. Narodil sa 10. augusta 1822 v dedinke pri Martine, v Hornom Záturčí (dnes je súčasťou Martina). Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium v Levoči a Bratislave. V rokoch 1843–1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v nemeckom Halle.

Foto: snk.sk

Priatelil sa s Ľudovítom Štúrom
Najväčší význam pre jeho osobné a literárne formovanie mali kontakty so skupinou štúrovcov, najmä priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky. Pracoval ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 pôsobil na evanjelickom gymnáziu v Modre, do roku 1868 potom bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.

Do literatúry vniesol historické námety
Ťažisko umeleckej tvorby Kalinčiaka je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy. Vniesol do nej nové námety - historické. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Kým Kalinčiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia ( Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú realistické tendencie. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo vytvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.

Uprednostňoval individualitu a tvorivú originalitu
Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Za dominanty umeleckého diela považoval prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu. Významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie.

V roku 1869 ho z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869–1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol. Zomrel 16. júna 1871 v Martine a pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.