Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Popri próze sa Holka venuje aj dramatickej tvorbe. Je autorom rozhlasových hier Noc ešte trvá (1986), Reťaz (1988), Jazva (1989) a Srdcový túz (1990).
Autor TASR
Bratislava 22. augusta (TASR) – Spisovateľ a publicista Peter Holka má na svojom konte dvadsať knižných titulov rôznych žánrov – popri románoch, poviedkach či literatúre faktu sa venoval aj tvorbe pre deti.
"S odstupom času sa mi zdá, že až na niektoré výnimky, čo potvrdzujú pravidlo, kontinuálne píšem jednu knihu, ktorá je ukotvená v mojom detstve, v čarovnom kraji s ešte čarovnejšími ľuďmi, kam sa v prózach rád vraciam," povedal pre TASR Peter Holka o svojej literárnej tvorbe. "Sám si hovorím, že Kereškýň je moje súkromné Macondo," doplnil spisovateľ s odkazom na fiktívne miesto svojich knižných príbehov.
Peter Holka sa venuje aj rozhlasovej tvorbe, roky pracoval ako publicista vo viacerých slovenských periodikách. "Stal sa práve tým prozaikom, ktorý chtiac-nechtiac rozbíja mýty o spisovateľskej výlučnosti: svoje texty oslobodzuje od pseudolyrizmu či pseudofilozofovania a namiesto týchto tradicionalistických rekvizít ponúka otvorenú a priamu literárnu výpoveď, otvorene a priamo atakujúcu žeravé skutočnosti našich dní," napísal o jeho diele literárny kritik Alexander Halvoník.
V sobotu 22. augusta sa prozaik Peter Holka dožíva 70 rokov.
Peter Holka sa narodil 22. augusta 1950 v Považskej Bystrici. Detstvo strávil v Púchove, neskôr žil v Čadci. V rokoch 1965-1969 študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Dubnici nad Váhom. Po maturite prešiel rôznymi zamestnaniami, pracoval ako novinár v okresných novinách Kysuce, v stredoslovenskom denníku Smer a v denníku Pravda. Popri zamestnaní vyštudoval politológiu na Vysokej škole politickej v Bratislave. V rokoch 1996 až 1999 bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Od roku 1999 pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní, po roku 2001 bol tiež redaktorom v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu a neskôr pracoval v Učiteľských novinách.
Za svoj časopisecký debut považuje poviedku Eržika, ktorá vyšla v roku 1982 v Slovenských pohľadoch. Knižne debutoval o rok neskôr novelou Ústie Riečok (1983). Deti a mládež zaujal knihami Leto na furmanskom koni (1986), Prekážkar v džínsach (1990), Piráti z Marka Twaina (1992) alebo Normálny cvok (1993). Práve toto dielo o drogovej závislosti mladistvých si získalo čitateľov nielen na Slovensku, ale aj v Česku.
Úspešná bola Holkova poviedková kniha Škára (do trinástej komnaty) z roku 1994 o intímnom živote muža a ženy. Za jedno z jeho najvýraznejších diel možno označiť román Neha (1995). Autor v ňom opisuje tragédiu muža, ktorý po smrti milovanej ženy zostáva sám so synčekom.
"Spovede Petra Holku sú nekompromisné, neuvažuje sa tu ani o možnosti kompromisu, áno, sú trocha slobodovské, ale po Škáre (do trinástej komnaty) možno už Nehu považovať za spoveď rýdzo holkovskú," vyjadril sa o Holkovej tvorbe spisovateľ Vladimír Mináč.
V knihe Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice (1999) priblížil Holka generačne rozdielnych členov jednej rodiny a ich vzájomnú komunikáciu. Román Smrť, na ktorú sa čakalo (2000) je zasadený do hektickej slovenskej súčasnosti a román Modrý anjel (2007) zasa charakterizuje vášeň, erotika, ale i tragédia a osudovosť. K novším dielam úspešného autora patria knihy Môj život s Demi Moore (2010), Pokušenie (2013) a román Láska prebýva na Kilimandžáre (2015).
Román Ohyb rieky z roku 2017 zachytáva osudy troch generácií otcov a ich synov od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Už tu sa prvýkrát objavila svojrázna, tajomstvami opradená postava tety July, ktorá sa stala hlavnou hrdinkou najnovšieho Holkovho diela, románu Súhvezdie Tety July. Literárny kritik Bohuš Bodacz o diele a jeho autorovi napísal: „Holka má dar imaginácie, pútavého rozprávačstva, ktoré zaujme čitateľa od prvého do posledného riadka, ľahké pero obohatené temperamentom, zmyslom pre humor i dráždivou erotikou, peknými obrazmi, empatiou, magickým realizmom, hravosťou, smútkom, radosťou zo života, úprimnosťou a presvedčivosťou."
Literárny talent vyniesol Petrovi Holkovi okrem iného Cenu Spolku slovenských spisovateľov za knihu Normálny cvok (1993), Cenu Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu roka za knihu Škára (do trinástej komnaty) (1994), rovnako za knihu Sen o sne (1998), Cenu Spolku slovenských spisovateľov za knihu Piráti z Marka Twaina (1992), Poctu Pavla Dobšinského (1996), Cenu Trojruža, či Cenu za prózu Slovenských pohľadov (2017).
Popri próze sa Holka venuje aj dramatickej tvorbe. Je autorom rozhlasových hier Noc ešte trvá (1986), Reťaz (1988), Jazva (1989) a Srdcový túz (1990).
"Momentálne mnou lomcujú démoni a zaoberám sa úvahami, či je vhodné publikovať prózu, ktorú som už dopísal, no ustavične sa v nej rýpem, lebo je, aspoň pre mňa, príliš osobná, príliš intímna, príliš odhaľujúca, možno aj prekračujúca hranice tabu, nerád by som ňou ublížil práve tým, na ktorých mi veľmi záleží," povedal Holka o svojich tvorivých plánoch do budúcnosti. "Na druhej strane si hovorím, že písať iba sám pre seba môže síce pôsobiť terapeuticky, ale iný zmysel to nemá. Kniha bez čitateľa je nezmyselná," doplnil jubilujúci spisovateľ Peter Holka.
"S odstupom času sa mi zdá, že až na niektoré výnimky, čo potvrdzujú pravidlo, kontinuálne píšem jednu knihu, ktorá je ukotvená v mojom detstve, v čarovnom kraji s ešte čarovnejšími ľuďmi, kam sa v prózach rád vraciam," povedal pre TASR Peter Holka o svojej literárnej tvorbe. "Sám si hovorím, že Kereškýň je moje súkromné Macondo," doplnil spisovateľ s odkazom na fiktívne miesto svojich knižných príbehov.
Peter Holka sa venuje aj rozhlasovej tvorbe, roky pracoval ako publicista vo viacerých slovenských periodikách. "Stal sa práve tým prozaikom, ktorý chtiac-nechtiac rozbíja mýty o spisovateľskej výlučnosti: svoje texty oslobodzuje od pseudolyrizmu či pseudofilozofovania a namiesto týchto tradicionalistických rekvizít ponúka otvorenú a priamu literárnu výpoveď, otvorene a priamo atakujúcu žeravé skutočnosti našich dní," napísal o jeho diele literárny kritik Alexander Halvoník.
V sobotu 22. augusta sa prozaik Peter Holka dožíva 70 rokov.
Peter Holka sa narodil 22. augusta 1950 v Považskej Bystrici. Detstvo strávil v Púchove, neskôr žil v Čadci. V rokoch 1965-1969 študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Dubnici nad Váhom. Po maturite prešiel rôznymi zamestnaniami, pracoval ako novinár v okresných novinách Kysuce, v stredoslovenskom denníku Smer a v denníku Pravda. Popri zamestnaní vyštudoval politológiu na Vysokej škole politickej v Bratislave. V rokoch 1996 až 1999 bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka. Od roku 1999 pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní, po roku 2001 bol tiež redaktorom v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu a neskôr pracoval v Učiteľských novinách.
Za svoj časopisecký debut považuje poviedku Eržika, ktorá vyšla v roku 1982 v Slovenských pohľadoch. Knižne debutoval o rok neskôr novelou Ústie Riečok (1983). Deti a mládež zaujal knihami Leto na furmanskom koni (1986), Prekážkar v džínsach (1990), Piráti z Marka Twaina (1992) alebo Normálny cvok (1993). Práve toto dielo o drogovej závislosti mladistvých si získalo čitateľov nielen na Slovensku, ale aj v Česku.
Úspešná bola Holkova poviedková kniha Škára (do trinástej komnaty) z roku 1994 o intímnom živote muža a ženy. Za jedno z jeho najvýraznejších diel možno označiť román Neha (1995). Autor v ňom opisuje tragédiu muža, ktorý po smrti milovanej ženy zostáva sám so synčekom.
"Spovede Petra Holku sú nekompromisné, neuvažuje sa tu ani o možnosti kompromisu, áno, sú trocha slobodovské, ale po Škáre (do trinástej komnaty) možno už Nehu považovať za spoveď rýdzo holkovskú," vyjadril sa o Holkovej tvorbe spisovateľ Vladimír Mináč.
V knihe Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice (1999) priblížil Holka generačne rozdielnych členov jednej rodiny a ich vzájomnú komunikáciu. Román Smrť, na ktorú sa čakalo (2000) je zasadený do hektickej slovenskej súčasnosti a román Modrý anjel (2007) zasa charakterizuje vášeň, erotika, ale i tragédia a osudovosť. K novším dielam úspešného autora patria knihy Môj život s Demi Moore (2010), Pokušenie (2013) a román Láska prebýva na Kilimandžáre (2015).
Román Ohyb rieky z roku 2017 zachytáva osudy troch generácií otcov a ich synov od začiatku 20. storočia po súčasnosť. Už tu sa prvýkrát objavila svojrázna, tajomstvami opradená postava tety July, ktorá sa stala hlavnou hrdinkou najnovšieho Holkovho diela, románu Súhvezdie Tety July. Literárny kritik Bohuš Bodacz o diele a jeho autorovi napísal: „Holka má dar imaginácie, pútavého rozprávačstva, ktoré zaujme čitateľa od prvého do posledného riadka, ľahké pero obohatené temperamentom, zmyslom pre humor i dráždivou erotikou, peknými obrazmi, empatiou, magickým realizmom, hravosťou, smútkom, radosťou zo života, úprimnosťou a presvedčivosťou."
Literárny talent vyniesol Petrovi Holkovi okrem iného Cenu Spolku slovenských spisovateľov za knihu Normálny cvok (1993), Cenu Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu roka za knihu Škára (do trinástej komnaty) (1994), rovnako za knihu Sen o sne (1998), Cenu Spolku slovenských spisovateľov za knihu Piráti z Marka Twaina (1992), Poctu Pavla Dobšinského (1996), Cenu Trojruža, či Cenu za prózu Slovenských pohľadov (2017).
Popri próze sa Holka venuje aj dramatickej tvorbe. Je autorom rozhlasových hier Noc ešte trvá (1986), Reťaz (1988), Jazva (1989) a Srdcový túz (1990).
"Momentálne mnou lomcujú démoni a zaoberám sa úvahami, či je vhodné publikovať prózu, ktorú som už dopísal, no ustavične sa v nej rýpem, lebo je, aspoň pre mňa, príliš osobná, príliš intímna, príliš odhaľujúca, možno aj prekračujúca hranice tabu, nerád by som ňou ublížil práve tým, na ktorých mi veľmi záleží," povedal Holka o svojich tvorivých plánoch do budúcnosti. "Na druhej strane si hovorím, že písať iba sám pre seba môže síce pôsobiť terapeuticky, ale iný zmysel to nemá. Kniha bez čitateľa je nezmyselná," doplnil jubilujúci spisovateľ Peter Holka.
