Bratislava 28. júla (TASR) – Vyše storočné litografické a ďalšie farebné i čiernobiele pohľadnice tatranského a podhorského prostredia obsahuje kniha Štrbské Pleso a Štrba na starých pohľadniciach. Vyšla vo vydavateľstve Dajama ako 25. titul jej edície Na starých pohľadniciach.

"Zároveň je to prvá kniha, ktorá spája dve sídla. Tie už niekoľko rokov patria do Štrby, predtým Štrbské Pleso bolo v rámci mesta Vysoké Tatry. Pohľadnice vyvolávajú isté druhy nostalgie v zlatej ére ich vydávania, lebo bolo nielen módou, ale až povinnosťou každého návštevníka Tatier, aby poslal pohľadnicu," uviedol pre TASR editor knihy Daniel Kollár z Dajamy.

Litografické pohľadnice zhotovené "tlačou z kameňa" sú medzi zberateľmi veľmi cenené. Vydával ich chemik, farmaceut a fotograf Karol Divald starší (1830-1897) z Prešova, člen Uhorského karpatského spolku od jeho vzniku (1873). Autor textu Ivan Bohuš mladší uvádza aj ďalších fotografov a vydavateľov tatranských pohľadníc. S týmto zámerom vzniklo niekoľko súkromných vydavateľstiev po spoločenských zmenách v roku 1989.

Publikácia na vyše 150 pohľadniciach dokumentuje stav a premeny Štrbského Plesa v prvej polovici 20. storočia, od roku 1900. Pohľady na jazero z rôznych strán dopĺňajú texty s informáciami o objektoch (vily, letohrádky, chaty, liečebné domy, reštaurácie, hotely, ubytovne, hvezdáreň, železničná stanica). Čitateľ sa všeličo dozvie aj o tam žijúcich významných osobnostiach, kto a prečo inicioval vznik Nového Štrbského Plesa, o okolí (Symbolický cintorín, vodopád Skok, tatranské štíty a doliny, turistika) či o člnkovaní na jazere a histórii ozubnicovej železničnej trate.

Táto úzkokoľajová parná zubačka z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso začala slúžiť verejnosti 28. júla 1896, presne pred 119 rokmi. Trať dlhú 4,74 kilometra (km), s výškovým rozdielom 451 metrov, zvládla za 37 minút rýchlosťou 7,6 km/hodinu. Jazdila do roku 1933, potom ju pre neefektívnosť zrušili a dopravu nahradili autobusmi. Obnovu zubačky podnietilo usporiadanie Majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách (1970), jej prevádzka sa začala 12. februára. Tri dvojvozňové elektrické súpravy rovnakú trať prejdú o 24 minút rýchlejšie.

V knihe sú aj informácie o železničnom spojení Štrbského Plesa s Popradom, medzinárodných športových súťažiach od roku 1911. Medzi nimi boli Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní (skoky, behy) v roku 1935, na ktorých akreditovali 160 novinárov. Z významných medzivojnových podujatí boli na zamrznutom plese Majstrovstvá Európy v hokeji (1925).

Anna Hurajtová informuje o histórii a premenách Štrby. Drevenica z roku 1893 dodnes slúži verejnosti ako pôvodná Štrbská izba. Fotografické pohľady na Hlavnú a iné ulice, na obec z rôznych strán sú tiež dobové dokumenty. Podobne ako obyvatelia pri poľných prácach a rôzne generácie vo sviatočnom odeve. Aktívny spoločenský život potvrdzujú divadelníci, hasiči, evanjelický spevokol, športovci či tradičná Štrbská svadba alebo letné pobyty hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.

Súčasťou obce je 4 km vzdialená bývalá osada Tatranská Štrba. Vznikla pri stavbe Košicko-bohumínskej železnice a je najvyšším bodom na tejto trati v nadmorskej výške 889 metrov. Prvý vlak z Popradu do Žiliny tam prešiel 7. decembra 1871. Pohľadnice potvrdzujú podoby stanice od roku 1901. Je to dôležitý dopravný uzol aj z hľadiska turistického ruchu. Okrem budov pri trati v Tatranskej Štrbe vznikla chatová lokalita Lieskovec, kde má zubačka zastávku.

Okrem slovenčiny sú texty v poľštine, nemčine, maďarčine a angličtine.