Bratislava 11. decembra (TASR) - Členku Činohry Slovenského národného divadla (SND) Gabrielu Dzuríkovú čaká v piatok v Modrom salóne SND premiéra inscenácie Deklarácia závislosti. V hre občianskeho združenia Prvý plán, ktoré založili Michal Belej a Daša Krištofovičová, sa predstaví v úlohe Doris Fleischmanovej, manželky Edwarda Bernaysa, synovca Sigmunda Freuda a majstra manipulácie. V netradičnej inscenácii, ktorá rieši tému manipulácie, ale dotýka sa aj feminizmu, ovplyvňovania verejnej mienky a reklamy, hrá spolu s Dzúrikovou Andrej Šoltés (ako hosť).

"Doris Fleischman bola neuveriteľná, nevedela som o nej. Nedá sa porovnať postavenie ženy v roku 2020 a 1920, im išlo naozaj o reálne zviditeľnenie žien, o ich práva ako žijúcich osôb a nielen ako nejakého majetku muža," vyjadrila sa Dzuríková. Spoluautorka hry, režisérka a tiež autorka scény Daša Krištofovičová priznala, že spolupracovať s touto herečkou bol jej veľký sen: "Odkedy som ju videla skúšať s inými režisérmi, hovorila som si, že to bude veľmi dobrá spolupráca, pretože ona pracuje nie na 100 percent, ale asi na 3000 percent, s obrovským nasadením a je veľmi profesionálna a poctivá."

Foto: TASR - Dano Veselský

V hre o dejinách manipulácie v 20. storočí, o mužsko-ženskom svete, feminizme i o tom, ako sa manipulátori sami stanú obeťami manipulácie, stvárňuje majstra PR Edwarda Bernaysa Andrej Šoltés. "Fyzicky to nie je náročné hranie, o to viac psychicky. Veľa sme sa snažili ísť proti textu, aby Edward Bernays nebol stále len manipulátor, ale aby bol aj taký príjemný manipulátor, čiže treba tam veľakrát meniť pocity," povedal herec k postave muža, ktorý sa rozhodne využiť poznatky svojho slávneho strýka na manipuláciu verejnosti. Preto si zakladá PR agentúru, ľudí považuje za stádo. Doris sa ako aktívna feministka chce vymaniť z roly ženy v domácnosti, bojuje o pozíciu partnera vo firme. Keď však dostanú za úlohu naučiť ženy fajčiť, manželia rozohrávajú strategické hry, ktoré majú dosah nielen na verejnú mienku, ale aj na ich vzťah. "S témou manipulácie prišiel Michal Belej, vníma ju oveľa viac, má skúsenosť s reklamou, neviditeľnými mocnosťami, v tom svete sa pohybuje, žije a pracuje. Zrejme si tiež uvedomuje, že nie sú úplne správne všetky metódy, ktoré sa využívajú," prezradila Krištofovičová.

Deklarácia závislosti zavedie divákov do roku 1929, keď sa cigarety stávajú symbolom ženského hnutia v Spojených štátoch. Ženy naprieč krajinou začínajú fajčiť na znak zrovnoprávnenia s mužmi. Verejnosť však netuší, že feministický protest je v skutočnosti rafinovaná kampaň tabakového koncernu na zvýšenie tržieb z predaja cigariet. "Žijeme v dobe ľahko dostupných informácií. Keď ľudia vidia niečo na internete alebo v novinách, berú to za samozrejmosť bez potreby si informácie overovať, tak vzniká veľký šum. Takáto hra má zmysel, na pozadí možno banálneho príbehu - ako sa začali masívnejšie predávať cigarety, ukáže to, čo sa vlastne deje aj teraz," konštatovala režisérka.

Foto: TASR - Dano Veselský

"Kolega mi hovoril o tomto prípade, keď ženy začiatkom 20. storočia začali vo veľkom fajčiť a v pozadí toho celého bol muž, ktorý chcel zdvihnúť predaj istej značky cigariet," priblížil genézu hry jej spoluautor Michal Belej, ktorý pozná svet reklamy veľmi dobre. Pracuje v reklamnej agentúre na pozícii kreatívneho riaditeľa. "Reklama ma odjakživa fascinovala a došiel som do mementu, že zrazu vidím aj jej zákulisie, tam sa tiež otvárajú veľmi etické otázky," hovorí s tým, že história sa opakuje: "Znova stojíme pred tými istými morálnymi dilemami, otvára sa téma konzumu a my po 100 rokoch vidíme dôsledky toho celého v podobe globálneho otepľovania, atď."