Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvým otváracím titulom divadla bola Eva, operná dráma českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. januára (TASR) – Profesionálna spevoherná scéna v Banskej Bystrici vznikla ako tretia na Slovensku po Bratislave a Košiciach. Prvým otváracím titulom divadla bola Eva, operná dráma českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vo štvrtok (23. 1.) od tejto historickej udalosti uplynie 60 rokov.
"Banskobystrická opera sa stala mojím domovom a naučila ma žiť skutočný divadelný život. Naučila ma pokore k umeniu, ktorá sa dnes už vytráca, čo je škoda," uviedol pre TASR súčasný umelecký šéf Štátnej opery Banská Bystrica Šimon Svitok. Na túto scénu po prvý raz vstúpil na jeseň roku 1993 ešte ako študent VŠMU, keď dostal ponuku spievať postavu Martina v opere Tibora Freša Martin a Slnko.
"Umenie nerozlišuje veľké a malé divadlá. Je to len a len o ľuďoch. A som rád, že som práve v Banskej Bystrici mal to šťastie stretnúť množstvo tých, ktorí žili a žijú pre umenie, bez ohľadu na dnes tak pretláčanú popularitu a komerčnosť. Som rád, že takto je to u nás v divadle aj dnes," doplnil Svitok.
Návrh na zriadenie spevohry v Banskej Bystrici, ktorá by bola pobočkou zvolenského divadla, padol už v roku 1949. Až v roku 1959 však nadobudlo platnosť rozhodnutie Zboru povereníkov, na základe ktorého vznikla nová profesionálna scéna a dostala meno Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V zakladajúcom dokumente bol zakotvený i jej charakter ako zájazdovej hudobno-divadelnej scény pre stredné Slovensko. Už spomínaná prvá premiéra sa konala 23. januára 1960.
Nový štatút vydaný ministerstvom kultúry 15. marca 1972 premenoval scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT). Zároveň určil za sídlo DJGT Banskú Bystricu s pobočnou scénou vo Zvolene. Rozšíril oblasť zájazdového pôsobenia na celú Slovenskú republiku a znížil počet zájazdových predstavení o tretinu.
Operná zložka DJGT v Banskej Bystrici sa od činohernej vo Zvolene osamostatnila 1. júla 1993. Zároveň dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.
Štátna opera sídli od svojho vzniku v priestoroch Národného domu. Jeho budovu postavili v rokoch 1927 - 1929. Navrhol ju slovenský architekt Emil Beluš. Vďaka ojedinelému architektonickému riešeniu stavbu vyhlásili za národnú pamiatku.
Súbor opery má stálych sólistov, zbor, orchester a baletnú zložku. Svoju sólistickú kariéru tu začínali viaceré osobnosti opernej scény - Ľubica Orgonášová, Sergej Kopčák a operná diva Edita Grúberová.
V celoslovenskom kontexte si štátna opera svoje prioritné miesto vydobyla objavným inscenovaním svetových operných titulov v slovenských premiérach. Ako príklad možno uviesť Rómea a Júliu (Charles Gounod), Adrianu Lecouvreur (Francesco Cilea), Favoritku Gaetana Donizettiho, Aroldu od Giusppe Verdiho, ale aj menej známe opery Giacoma Pucciniho Edgar či Lastovička. Dramaturgia oddávna kladie dôraz aj na uvádzanie pôvodných operných opusov slovenských skladateľov Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca, Ilju Zeljenku, Juraja Beneša, Igora Bázlika a ďalších.
Za posledné desaťročie sa výrazne zvýšila umelecká úroveň súboru. Svedčí o tom aj jeho účasť na viacerých domácich a zahraničných podujatiach - na Bratislavských hudobných slávnostiach, medzinárodnom hudobnom festivale Janáčkovy Hukvaldy, na medzinárodnom hudobnom festivale na Cypre a tiež na podujatiach vo Švajčiarsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku či Japonsku.
Štátna opera v Banskej Bystrici už 31. októbra 2019 oslávila svoje jubileum slávnostným koncertom, na ktorom premiér Peter Pellegrini avizoval, že s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou vyčlenili 30 miliónov eur na rekonštrukciu tejto divadelnej scény.
"Dúfam, že si Štátna opera v Banskej Bystrici udrží svoju vzácnu atmosféru aj v budúcich rokoch. Že sa i naďalej budú hosťujúci umelci z celého sveta k nám radi vracať pre priateľský až rodinný nádych ich pobytu u nás. Dúfam, že i naďalej bude v našom divadle prvoradé umenie a pokora, ktorá nás všetkých vedie k sebapoznávaniu, a bez ktorej sa stávame iba zdrojom egocentrizmu. Prajem tomuto divadlu spokojných divákov, ktorí sú hnacím motorom pre umelcov, ale aj zrkadlom nášho postoja k umeniu," povedal pre TASR Svitok.
"Banskobystrická opera sa stala mojím domovom a naučila ma žiť skutočný divadelný život. Naučila ma pokore k umeniu, ktorá sa dnes už vytráca, čo je škoda," uviedol pre TASR súčasný umelecký šéf Štátnej opery Banská Bystrica Šimon Svitok. Na túto scénu po prvý raz vstúpil na jeseň roku 1993 ešte ako študent VŠMU, keď dostal ponuku spievať postavu Martina v opere Tibora Freša Martin a Slnko.
"Umenie nerozlišuje veľké a malé divadlá. Je to len a len o ľuďoch. A som rád, že som práve v Banskej Bystrici mal to šťastie stretnúť množstvo tých, ktorí žili a žijú pre umenie, bez ohľadu na dnes tak pretláčanú popularitu a komerčnosť. Som rád, že takto je to u nás v divadle aj dnes," doplnil Svitok.
Návrh na zriadenie spevohry v Banskej Bystrici, ktorá by bola pobočkou zvolenského divadla, padol už v roku 1949. Až v roku 1959 však nadobudlo platnosť rozhodnutie Zboru povereníkov, na základe ktorého vznikla nová profesionálna scéna a dostala meno Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V zakladajúcom dokumente bol zakotvený i jej charakter ako zájazdovej hudobno-divadelnej scény pre stredné Slovensko. Už spomínaná prvá premiéra sa konala 23. januára 1960.
Nový štatút vydaný ministerstvom kultúry 15. marca 1972 premenoval scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT). Zároveň určil za sídlo DJGT Banskú Bystricu s pobočnou scénou vo Zvolene. Rozšíril oblasť zájazdového pôsobenia na celú Slovenskú republiku a znížil počet zájazdových predstavení o tretinu.
Operná zložka DJGT v Banskej Bystrici sa od činohernej vo Zvolene osamostatnila 1. júla 1993. Zároveň dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.
Štátna opera sídli od svojho vzniku v priestoroch Národného domu. Jeho budovu postavili v rokoch 1927 - 1929. Navrhol ju slovenský architekt Emil Beluš. Vďaka ojedinelému architektonickému riešeniu stavbu vyhlásili za národnú pamiatku.
Súbor opery má stálych sólistov, zbor, orchester a baletnú zložku. Svoju sólistickú kariéru tu začínali viaceré osobnosti opernej scény - Ľubica Orgonášová, Sergej Kopčák a operná diva Edita Grúberová.
V celoslovenskom kontexte si štátna opera svoje prioritné miesto vydobyla objavným inscenovaním svetových operných titulov v slovenských premiérach. Ako príklad možno uviesť Rómea a Júliu (Charles Gounod), Adrianu Lecouvreur (Francesco Cilea), Favoritku Gaetana Donizettiho, Aroldu od Giusppe Verdiho, ale aj menej známe opery Giacoma Pucciniho Edgar či Lastovička. Dramaturgia oddávna kladie dôraz aj na uvádzanie pôvodných operných opusov slovenských skladateľov Tibora Andrašovana, Bartolomeja Urbanca, Ilju Zeljenku, Juraja Beneša, Igora Bázlika a ďalších.
Za posledné desaťročie sa výrazne zvýšila umelecká úroveň súboru. Svedčí o tom aj jeho účasť na viacerých domácich a zahraničných podujatiach - na Bratislavských hudobných slávnostiach, medzinárodnom hudobnom festivale Janáčkovy Hukvaldy, na medzinárodnom hudobnom festivale na Cypre a tiež na podujatiach vo Švajčiarsku, Taliansku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku či Japonsku.
Štátna opera v Banskej Bystrici už 31. októbra 2019 oslávila svoje jubileum slávnostným koncertom, na ktorom premiér Peter Pellegrini avizoval, že s ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou vyčlenili 30 miliónov eur na rekonštrukciu tejto divadelnej scény.
"Dúfam, že si Štátna opera v Banskej Bystrici udrží svoju vzácnu atmosféru aj v budúcich rokoch. Že sa i naďalej budú hosťujúci umelci z celého sveta k nám radi vracať pre priateľský až rodinný nádych ich pobytu u nás. Dúfam, že i naďalej bude v našom divadle prvoradé umenie a pokora, ktorá nás všetkých vedie k sebapoznávaniu, a bez ktorej sa stávame iba zdrojom egocentrizmu. Prajem tomuto divadlu spokojných divákov, ktorí sú hnacím motorom pre umelcov, ale aj zrkadlom nášho postoja k umeniu," povedal pre TASR Svitok.
