Bratislava 5. marca (TASR) – Mnohí poslucháči si nevedia predstaviť rozhlasové vysielanie bez relácie Rádiožurnál. Na svoju púť éterom sa vydala pred tridsiatimi rokmi. "Vysiela Rádiožurnál Slovenského rozhlasu," zaznelo po prvý raz 5. marca 1990. Hlavná spravodajská relácia Slovenského rozhlasu sa v súčasnosti vysiela štyrikrát denne o 7.00, 12.00, 18.00 a o 22.00 h.

November '89 otvoril novinárom nové možnosti. Rozhlasáci sa tejto príležitosti chopili a prišli s dovtedy – v slovenskom éteri - niečím nevídaným: s takmer hodinu trvajúcou spravodajsko-publicistickou reláciou vysielanou napoludnie. Niečo do tých čias na Slovensku nemysliteľné sa stalo realitou.

"Rádiožurnál vyjadruje navonok pre poslucháča danú etapu prác na zmenách a reformách Slovenského rozhlasu, čo je ale hlavné – chceme sa touto reláciou prezentovať ako moderné masmédium. Prestane byť fádnym, bude odrážať celé spektrum politických, hospodárskych a kultúrnych snáh, udalostí, síl a ich reprezentantov," povedal v prvom vysielaní relácie autor nápadu a prvý ponovembrový námestník riaditeľa Slovenského rozhlasu Michal Berko. Pri symbolickom odovzdávaní relácie poslucháčom zdôraznil, že poludňajší čas nebol vybraný náhodne, pretože nepoznal rozhlasovú stanicu, ktorá by nevysielala vo svete práve napoludnie spravodajstvo a aktuálnu publicistiku v rozsahu do jednej hodiny.

Myšlienke prinášať poslucháčom napoludnie širokú škálu informácií z domova aj zo sveta, zo všetkých oblastí života ľudí i spoločnosti, spočiatku neverilo príliš veľa ľudí. Čoskoro sa ale ukázalo, že to bol krok správnym smerom. Po prvý raz sa takmer všetko vysielalo naživo – aktuálne z miesta udalosti, nechýbala pestrá paleta žurnalistických žánrov od stručných správ cez rozhovory, glosy až po reportáže a to všetko "zabalené" do netradičného zvukového obalu, ktorý tvorili džingle, hudobné predely a podfarbovanie správ. Spoločne to vytváralo moderný, dynamický produkt ponúkaný dennodenne poslucháčovi už nielen napoludnie, ale postupne tiež ráno i večer.

Verva a nadšenie sprevádzalo tvorcov novovzniknutej relácie, ktorá si získavala čoraz viac priaznivcov. Napokon, snahu o kontakt s poslucháčmi bolo cítiť od premiérového vydania Rádiožurnálu. A poslucháči sa odmeňovali tvorcom relácie nielen svojimi námetmi i typmi, ale najmä dôverou a priazňou, čo potvrdzovali desiatky, ba stovky tak telefonátov, ako aj listov, ktoré prichádzali do redakcie.

Foto: TASR - Martin Turanovič

Pri zrode relácie bol aj kňaz Anton Srholec, ktorý sa týmito slovami prihovoril poslucháčom v deň prvého vysielania Rádiožurnálu: "Skutočná kultúra nemôže byť len povrchná, konzumná, ale musí mať svoju hĺbku. Má svoje dejiny aj svoje zameranie. Len v tomto kontexte má zmysel každá námaha a poznanie, ktoré nám sprostredkuje aj rozhlas. Vkročili sme do Európy. Zocelení toľkými prekážkami, útlakom, s preverenými pravdami, s múdrosťou, vykúpenou toľkými obeťami nesieme dedičstvo, ktoré nás s Európou spája. My sa cítime za toto dedičstvo zodpovední. Veríme, že rozhlas a jeho Rádiožurnál nás aj v tomto smere bude vychovávať a reprezentovať. Želám veľa úspechov tomuto vzácnemu poslaniu."

Tridsať rokov sa snaží Rádiožurnál napĺňať toto poslanie. A aké je jeho miesto v súčasnom mediálnom priestore? "Vzhľadom na možnosti nových médií sa v priebehu rokov mení aj cieľová skupina poslucháčov Rádiožurnálu, najmä medzi mladými, no stále ide o najpočúvanejšiu spravodajskú reláciu v slovenskom éteri. Rádiožurnál si dnes nachádza poslucháčov i napriek existencii podcastov či konkurencie. Môžeme napríklad poukázať na stabilnú skupinu poslucháčov, ktorí sa denne informujú práve pomocou Rádiožurnálu, čo zároveň vyžaduje od jeho tvorcov zodpovednosť a maximálnu nestrannosť,“ povedal pre TASR Ján Hacek, vedúci Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.