Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor Stanislav Štepka v tejto poetickej, ale aj skrz-naskrz humornej hre nepriamo kladie tiché, intímne otázky, na ktoré hádam ani nečaká od svojich divákov odpovede.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) – Premiéru clivej komédie s názvom Šťastné konce uviedlo v piatok 25. mája Radošinské naivné divadlo. Pod režijnou taktovkou Juraja Nvotu sa v úlohe Emy predstavila Zuzana Kronerová (alternuje Anikó Vargová), v úlohe Aurela Stanislav Štepka, v ďalších postavách účinkujú Martin Škoda (Tóno), Maruška Nedomová (Zlata), Svätopluk Malachovský (Vlado, alternuje Mojmír Caban) a Ladislav Hubáček (Poldo). Hudbu k inscenácii skomponovala Ľubica Malachovská-Čekovská, texty piesní napísal Stanislav Štepka, scénu a kostýmy vytvoril Peter Čanecký, pohybovú spoluprácu mala na starosti Eva Burdová.
V najnovšej Štepkovej clivej či nostalgickej komédii Šťastné konce sa prelínajú životné cesty a pestré ľudské osudy veľmi svojráznych hľadačov prvých a možno aj posledných lások - dvoch írečitých, zemitých vidiečanov, čo sa po mnohých rokoch vyberú hľadať svoje prvé lásky na motorkách, predavača klímy a začínajúceho hráča na violončelo, čo zase prostredníctvom hudby hľadá novú podobu lásky u staršej ženy – pokladníčky v predajni, ozajstnú a plnohodnotnú lásku hľadá aj nepokojná učiteľka z materskej škôlky, zasnívaný dedinský starý mládenec či dokonca aj obstarožný provinčný fičúr. Autor Stanislav Štepka v tejto poetickej, ale aj skrz-naskrz humornej hre nepriamo kladie tiché, intímne otázky, na ktoré hádam ani nečaká od svojich divákov odpovede. A odpoveď divákov v tomto divadle je už roky rovnaká – dlhotrvajúci potlesk pri záverečnej klaňačke.
V inscenácii hosťuje známa herečka Zuzana Kronerová. „Je to láska k Radošinskému naivnému divadlu, ku Katke Kolníkovej, k Stankovi Štepkovi a vôbec k fenoménu tohto divadla, je to láska, ktorá nepodlieha času ani zmenám. Bolo to dlhé čakanie, aby sme si so Stankom Štepkom znovu zahrali partnerov. Som šťastná, že napísal pre mňa túto krásnu postavu,“ uviedla po premiére pre TASR.
„Môžem povedať, že veľkou inšpiráciou pre mňa bola Zuzka Kronerová, ktorá kedysi, a vlastne dodnes je taká moja divadelná láska: Spolu sme začínali v Slovenskom tangu, potom ešte hrala v Svadbe, v Kúpeľnej sezóne aj v ďalších hrách. Stále sme si sľubovali, že sa stretneme a o týchto láskach niečo vznikne. Trvalo to naozaj 30 rokov, ale nakoniec sme sa stretli, tak som napísal hru o hľadaní týchto lások, je to také slovenské donquijotské hľadanie, ten slovenský Don Quijote ide za tou svojou láskou, a vie, že aj sa to hádam neskončí najlepšie, ale že to hľadanie je niekedy dôležitejšie ako to nájdenie. A práve o tom je táto hra, či nie je niekedy viacej hľadať ako nájsť,“ doplnil pre TASR autor a protagonista hry Stanislav Štepka.
„Keď pripravujeme inscenáciu, nekalkulujeme s tým, kde by mal divák reagovať. Priznám sa, že tie reakcie ma potom vždy prekvapia. Hľadáme nejakú pravdivosť, aby ostala podstata. Mne sa zdá, že najvtipnejšia na javisku je pravda, tá prekvapí diváka,“ dodal režisér Juraj Nvota.
Šťastné konce sú 54. premiérou Radošinského naivného divadla. Divadelný život sa však nedá zastaviť. „Už pripravujeme ďalšiu inscenáciu, bude to dvojhra, zatiaľ má pracovný názov Prvých 50, druhých 50 a je o 20. storočí, prvú časť s režisérom Jurajom Nvotom už pripravujeme, premiéru bude mať v novembri, bude hovoriť pohľadom z Radošiny alebo pohľadom zdola na slovenské dejiny 20. storočia. Bude to jedno veľké javiskové kino o tom, ako sme žili, akí sme boli,“ prezradil ďalšie plány divadla Štepka.
V najnovšej Štepkovej clivej či nostalgickej komédii Šťastné konce sa prelínajú životné cesty a pestré ľudské osudy veľmi svojráznych hľadačov prvých a možno aj posledných lások - dvoch írečitých, zemitých vidiečanov, čo sa po mnohých rokoch vyberú hľadať svoje prvé lásky na motorkách, predavača klímy a začínajúceho hráča na violončelo, čo zase prostredníctvom hudby hľadá novú podobu lásky u staršej ženy – pokladníčky v predajni, ozajstnú a plnohodnotnú lásku hľadá aj nepokojná učiteľka z materskej škôlky, zasnívaný dedinský starý mládenec či dokonca aj obstarožný provinčný fičúr. Autor Stanislav Štepka v tejto poetickej, ale aj skrz-naskrz humornej hre nepriamo kladie tiché, intímne otázky, na ktoré hádam ani nečaká od svojich divákov odpovede. A odpoveď divákov v tomto divadle je už roky rovnaká – dlhotrvajúci potlesk pri záverečnej klaňačke.
V inscenácii hosťuje známa herečka Zuzana Kronerová. „Je to láska k Radošinskému naivnému divadlu, ku Katke Kolníkovej, k Stankovi Štepkovi a vôbec k fenoménu tohto divadla, je to láska, ktorá nepodlieha času ani zmenám. Bolo to dlhé čakanie, aby sme si so Stankom Štepkom znovu zahrali partnerov. Som šťastná, že napísal pre mňa túto krásnu postavu,“ uviedla po premiére pre TASR.
„Môžem povedať, že veľkou inšpiráciou pre mňa bola Zuzka Kronerová, ktorá kedysi, a vlastne dodnes je taká moja divadelná láska: Spolu sme začínali v Slovenskom tangu, potom ešte hrala v Svadbe, v Kúpeľnej sezóne aj v ďalších hrách. Stále sme si sľubovali, že sa stretneme a o týchto láskach niečo vznikne. Trvalo to naozaj 30 rokov, ale nakoniec sme sa stretli, tak som napísal hru o hľadaní týchto lások, je to také slovenské donquijotské hľadanie, ten slovenský Don Quijote ide za tou svojou láskou, a vie, že aj sa to hádam neskončí najlepšie, ale že to hľadanie je niekedy dôležitejšie ako to nájdenie. A práve o tom je táto hra, či nie je niekedy viacej hľadať ako nájsť,“ doplnil pre TASR autor a protagonista hry Stanislav Štepka.
„Keď pripravujeme inscenáciu, nekalkulujeme s tým, kde by mal divák reagovať. Priznám sa, že tie reakcie ma potom vždy prekvapia. Hľadáme nejakú pravdivosť, aby ostala podstata. Mne sa zdá, že najvtipnejšia na javisku je pravda, tá prekvapí diváka,“ dodal režisér Juraj Nvota.
Šťastné konce sú 54. premiérou Radošinského naivného divadla. Divadelný život sa však nedá zastaviť. „Už pripravujeme ďalšiu inscenáciu, bude to dvojhra, zatiaľ má pracovný názov Prvých 50, druhých 50 a je o 20. storočí, prvú časť s režisérom Jurajom Nvotom už pripravujeme, premiéru bude mať v novembri, bude hovoriť pohľadom z Radošiny alebo pohľadom zdola na slovenské dejiny 20. storočia. Bude to jedno veľké javiskové kino o tom, ako sme žili, akí sme boli,“ prezradil ďalšie plány divadla Štepka.
