Bratislava 8. septembra (TASR) - Program kín spestrí vo štvrtok 9. septembra celovečerný film režiséra Mira Rema Láska pod kapotou. Dokument z prostredia amatérskych automobilových závodov, o dvojici žijúcej na Morave, ktorá mimo autokrosovej dráhy bojuje aj vo svojom vlastnom živote, predstavil autor filmov Arsy-Versy, Comeback, Cooltúra, Richard Müller: Nespoznaný v rozhovore pre TASR.


-Lásku pod kapotou ste svetovo odpremiérovali v hlavnej súťaži MFF Karlove Vary, ako tam film prijali?-

Ľudia vstali a pomerne dlho sa ozýval veľký potlesk, 1300 divákov na projekcii. Nečakal som to, na konci filmu totiž diváka čaká prekvapenie, pri ktorom ho môže zamraziť, ale viac už neprezradím. Z množstva reakcií českej filmovej kritiky cítiť, že sa nám podarilo natočiť kvalitný film, ktorý dráždi a rezonuje.


-Objavila sa aj recenzia diváka, ktorý film videl práve v Karlových Varoch a v ohliadnutí sa za festivalom uviedol, že Láska pod kapotou ho aspoň bavila, ale o čom to bolo, vraj nevie povedať. Čo vy na to?-

Je mi ľúto, že to dotyčný divák 'nerozkľúčoval', ale som rád, že sa aspoň zabavil a nechcel vrátiť vstupné. Našťastie, vyzerá to tak, že jeho prípad je ojedinelý a diváci s pochopením príbehu nemajú problém. Som rád, že sa ľudia v kine miestami i silne smejú. Láska pod kapotou je situačná komédia i vzťahová dráma, ideálna kombinácia.


-Váš nový film civilne, citlivo a vtipne zobrazuje príbeh dvojice, ktorá mimo autokrosovej dráhy bojuje aj vo svojom živote, snaží sa prežiť. Má však ďaleko od sociálnych dokumentov, na ktoré je slovenské publikum zvyknuté. Čo ste týmto príbehom chceli divákom predovšetkým ukázať?-

Láska pod kapotou má dve hlavné dejové línie. Prvou je závod na pretekárskej dráhe, druhou je závod o vlastný život. V oboch sa dvojica hlavných postáv snaží dokázať, že ešte nepatrí do starého železa. Boria sa pritom s každodennými starosťami i spackanou minulosťou, ktorá sa z času na čas vynára. Súčasťou druhej línie je i téma životných prehier súvisiacich s transformáciou spoločnosti po roku 1989 a sklamanie zo súčasnej spoločenskej situácie. Film zobrazuje ľudí, ktorým sa nepodarilo naplniť svoje očakávania, no napriek tomu neskladajú zbrane a bojujú ďalej o svoje miesto na zemi. Ide o reflexiu skúsenosti ľudí, ktorí veľkú časť svojho aktívneho života rozdrobili radou nesprávnych rozhodnutí a dnes hľadajú nádej v životnom reparáte. To sa týka intímno-osobných rovín ich životov a aj ich profesijného naplnenia.


-Očakávate, že sa v Láske pod kapotou nájdu ďalší Jardovia, pretekári so životom, ktorí prišli o ilúzie?-

Áno, toto je veľká téma. Turbulentné ponovembrové obdobie zásadne zasiahlo do podôb sociálnych vzťahov ľudí v Českej i Slovenskej republike. Jeden osobný zápas o objavení nového zmyslu i zahladenie následkov predchádzajúcich šlamastík je východiskom práve tohto filmu.


-Ako ste objavili príbeh Jaroslava a jeho priateľky Jitky?-

Hľadali sme život o závod a našli sme závod o život. Spolu so scenáristom Jurom Šlaukom sme si pred piatimi rokmi doma v pivnici vraveli, že by bolo fajn natočiť film vymykajúci sa z naratívnych postupov tunajšej dokumentárnej scény. Chceli sme sa vymaniť z prostredia sociálneho dokumentu a nakrútiť žánrový dokumentárny film. Taká bola predstava. Ako dieťa som hrával hru Destruction Derby a práve táto spomienka poslúžila ako prvotný podnet. Začali sme hľadať tunajšie deštrukčné alebo demolačné derby. Mali sme šťastie. Juro našiel na internete pozostatky zdemolovaných áut, a tak sme neváhali. Naše prvé kroky smerovali do slovenskej obce Očkov. Na starom roľníckom družstve upravenom na autokrosový okruh sme sa medzi vrakmi stretli s Rišom, autokrosovým nadšencom, ktorý poznal človeka spĺňajúceho našu podmienku "života o závod". Bol ním Moravan Jaroslav, ktorý na prvé stretnutie s nami prišiel i s jeho partnerkou Jitkou. Hneď sme vedeli, že je to to pravé orechové. Hľadali sme postavu so silným konfliktom a z jeho úst priam sršali plamene neriešiteľných situácii, v ktorých sa neocitá len tak hocikto. Jitka bola ďalším bonusom tohto moravského "dokumentárneho dramatického pokladu".



-Fanúšikov na vašich predchádzajúcich dokumentoch baví najmä to, že sú "iné", vždy objavíte zaujímavé postavičky, ktoré akoby ste si vymysleli, ale ony reálne žijú a "po svojom" komunikujú s okolím. Čo vás najviac bavilo na protagonistoch Lásky pod kapotou?-

Otvorenosť, spontánnosť, intimita. Mám rád filmy, ktoré idú na dreň. Takisto mám rád dramatické životné príbehy a užíval som si aj kulisy pretekov. Bolo sa na čo pozerať a to má rada aj filmová kamera. Páčila sa mi i hra s formálnou stránkou filmu, chceli sme, aby film vyzeral ako hraný a tomu sme podriadili jeho snímanie. Dnes si ľudia myslia, že to nie je dokumentárny film, no mýlia sa. Teší ma, že Láska pod kapotou je taká autentická.

Foto: TASR - Jakub Kotian

-Očakávam, že spomeniete aj Jaroslavovu mamu a jej úlohu vo filme.-

Jaroslavova matka je korením filmu, priniesla do filmu humor. Je neustále v konflikte so svojím synom, ako vo filme, tak i v živote. Jej jazyk je dokonalý, pripomenula mi moju babičku z filmu Arsy-Versy i bábu Tutovku, možno si na ňu ešte pamätáte. Matky vo filmoch sú zväčša výraznými postavami, obávajú sa o svoje ratolesti, čo len s nimi bude, keď ony samy nebudú.


-Súhlasila dvojica so všetkým, čo sa z jej života dostalo do filmu? Nemala chuť ho "cenzurovať"?-

Jaroslav a Jitka nemali problém s ničím, film bez problémov prijali. Tak ako hladko prebiehalo nakrúcanie, tak hladko prebehla i kontrolná projekcia. Bolo vidieť, že si toho obaja zažili a nejaký film ich nemôže vyviesť z konceptu.