Situácia je najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 3. mája (TASR) - Sloboda tlače na celom svete je ohrozovaná zo strany politických úradov, ktoré by mali byť jej ochrancami. Vyplýva to zo správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Situácia je najhoršia v Eritrei, najlepšie podmienky majú novinári v Nórsku. SR skončila na 29. priečke zo 180 krajín, pohoršila si o 12 miest, informuje TASR podľa správy RSF.
Organizácia na ochranu novinárov za znepokojujúce označila aj to, že chýba regulácia v oblasti používania umelej inteligencie (AI) ako dezinformačného prostriedku pre politické ciele. Dezinformáciám typu deepfake v súčasnosti patrí podľa RSF vedúca pozícia pri ovplyvňovaní priebehu volieb.
"To bolo potvrdené audio médiom deepfake novinárky Moniky Tódovej počas parlamentných volieb na Slovensku," píše RSF a dodáva, že išlo o jeden z prvých zaznamenaných prípadov takéhoto typu útoku na novinára s cieľom ovplyvniť demokratické voľby.
Júlia Majerczaková, vedúca bruselskej kancelárie RSF, upozornila, že sloboda tlače zaznamenala pokles vo východnej Európe a v Strednej Ázii, kde médiá sú čoraz častejšie využívané pre dezinformačné kampane. V Európskej únii aj napriek prijatiu zákona o slobode médií (MFA) platí, že sa politici snažia zmenšiť priestor pre nezávislú žurnalistiku. V popredí tohto nebezpečného trendu stoja podľa RSF premiéri Maďarska a Slovenska.
Na druhej priečke rebríčka slobody tlače skončilo Dánsko, tretie je Švédsko. Česká republika je 17-ta, Rakúsku patrí 32., Poľsku 47. a Maďarsku 67. priečka.
Prekvapením je skok Ukrajiny o 18 miest (61. priečka) v dôsledku zlepšenia jej politických aj bezpečnostných ukazovateľov (menej zabitých novinárov). Rusko obsadilo 162. miesto, uvádza sa v správe.
Najhoršie podmienky pre slobodu tlače sú podľa RSF v africkej Eritrei (180. priečka). Medzi desiatkou krajín s najhoršou situáciou sa nachádza aj Čína, Irán, Mjanmarsko a KĽDR.
Respondenti v 138 zo 180 krajinách pre RSF uviedli, že politickí činitelia sa často zúčastňujú na dezinformáciách a propagande. Túto činnosť označili respondenti za systematickú v 31 krajinách.
"Niektoré politické skupiny podnecujú nenávisť a nedôveru voči novinárom urážkami, poškodzovaním dobrého mena a ohrozovaním," píše RSF. "Ďalšie pripravujú prevzatie mediálneho prostredia", dodáva organizácia, ktorá za znepokojujúci symbolický čin označila marcové rozhodnutie argentínskeho prezidenta Javiera Mileia zatvoriť štátnu tlačovú agentúru Télam. Upozornila aj na kroky talianskej vlády v spojitosti s možným prevzatím tlačovej agentúry AGI skupinou, na čele ktorej je poslanec vládnej strany Liga.
RSF sa kriticky vyjadruje aj k nedostatku prejavov politickej vôle medzinárodného spoločenstva s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu novinárov vo vojne v Pásme Gazy. Viac než sto palestínskych žurnalistov prišlo v tejto enkláve o život pri zásahoch izraelskej armády, z ktorých najmenej 22 zahynulo pri výkone povolania.
Správa RSF vychádza z údajov o prejavoch zlého zaobchádzania s novinármi a dotazníkov rozposlaných expertom, vedcom a ochrancom ľudských práv.
Organizácia na ochranu novinárov za znepokojujúce označila aj to, že chýba regulácia v oblasti používania umelej inteligencie (AI) ako dezinformačného prostriedku pre politické ciele. Dezinformáciám typu deepfake v súčasnosti patrí podľa RSF vedúca pozícia pri ovplyvňovaní priebehu volieb.
"To bolo potvrdené audio médiom deepfake novinárky Moniky Tódovej počas parlamentných volieb na Slovensku," píše RSF a dodáva, že išlo o jeden z prvých zaznamenaných prípadov takéhoto typu útoku na novinára s cieľom ovplyvniť demokratické voľby.
Júlia Majerczaková, vedúca bruselskej kancelárie RSF, upozornila, že sloboda tlače zaznamenala pokles vo východnej Európe a v Strednej Ázii, kde médiá sú čoraz častejšie využívané pre dezinformačné kampane. V Európskej únii aj napriek prijatiu zákona o slobode médií (MFA) platí, že sa politici snažia zmenšiť priestor pre nezávislú žurnalistiku. V popredí tohto nebezpečného trendu stoja podľa RSF premiéri Maďarska a Slovenska.
Na druhej priečke rebríčka slobody tlače skončilo Dánsko, tretie je Švédsko. Česká republika je 17-ta, Rakúsku patrí 32., Poľsku 47. a Maďarsku 67. priečka.
Prekvapením je skok Ukrajiny o 18 miest (61. priečka) v dôsledku zlepšenia jej politických aj bezpečnostných ukazovateľov (menej zabitých novinárov). Rusko obsadilo 162. miesto, uvádza sa v správe.
Najhoršie podmienky pre slobodu tlače sú podľa RSF v africkej Eritrei (180. priečka). Medzi desiatkou krajín s najhoršou situáciou sa nachádza aj Čína, Irán, Mjanmarsko a KĽDR.
Respondenti v 138 zo 180 krajinách pre RSF uviedli, že politickí činitelia sa často zúčastňujú na dezinformáciách a propagande. Túto činnosť označili respondenti za systematickú v 31 krajinách.
"Niektoré politické skupiny podnecujú nenávisť a nedôveru voči novinárom urážkami, poškodzovaním dobrého mena a ohrozovaním," píše RSF. "Ďalšie pripravujú prevzatie mediálneho prostredia", dodáva organizácia, ktorá za znepokojujúci symbolický čin označila marcové rozhodnutie argentínskeho prezidenta Javiera Mileia zatvoriť štátnu tlačovú agentúru Télam. Upozornila aj na kroky talianskej vlády v spojitosti s možným prevzatím tlačovej agentúry AGI skupinou, na čele ktorej je poslanec vládnej strany Liga.
RSF sa kriticky vyjadruje aj k nedostatku prejavov politickej vôle medzinárodného spoločenstva s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu novinárov vo vojne v Pásme Gazy. Viac než sto palestínskych žurnalistov prišlo v tejto enkláve o život pri zásahoch izraelskej armády, z ktorých najmenej 22 zahynulo pri výkone povolania.
Správa RSF vychádza z údajov o prejavoch zlého zaobchádzania s novinármi a dotazníkov rozposlaných expertom, vedcom a ochrancom ľudských práv.