Praha/Bratislava 26. augusta (TASR) - Legendárny český režisér Martin Frič by sa mohol rátať medzi obete invázie 21. augusta 1968. V tom čase mal vzhľadom na svoj zdravotný stav prísne zakázané piť alkohol s tým, že by mu aj jeden pohár mohol spôsobiť smrť. Bezprostredne po vstupe sovietskych a spojeneckých vojsk sa napil koňaku a na druhý deň ho našli v bezvedomí. Zomrel 26. augusta 1968 v nemocnici. Od úmrtia jedného z najvýraznejších režisérov 20. storočia uplynie v nedeľu 26. augusta 2018 presne 50 rokov.

Martin Frič sa narodil 29. marca 1902. Študoval na reálnom gymnáziu a na umeleckopriemyslovej škole, od 16 rokov sa venoval divadlu, vystupoval na viacerých pražských scénach. Rok žil v Bratislave a stal sa jedným zo spoluzakladateľov kabaretu Moderna.

Mal len dvadsať rokov, keď sa dostal k filmu ako autor plagátov, reklám, a tiež herec malých rolí a spoluautor scenárov. Svoj prvý celovečerný film Páter Vojtěch nakrútil ako 26-ročný. Jeho prvým zvukovým filmom sa stala v roku 1930 adaptácia Haškovho románu Dobrý vojak Švejk. Frič začal spolupracovať s režisérom Karlom Lamačom. Spoločne pre film objavili herecký talent Vlastu Buriana.

Martin Frič s ním nakrútil filmy To neznáte Hadimršku (spolu s Karlom Lamačom, 1931) Anton Špelec ostrostrelec (1932), Revizor (1933), U snědeného krámu (1933), Tři vejce do skla (1937), Když Burian prášil a Katakomby (obidva v roku 1940).

Spolupracoval s Janom Werichom a s Jiřím Voskovcom, s ktorými nakrútil protivojnovo ladený film Hej rup! (1934).

Často tiež obsadzoval vtedy veľmi populárneho komika Huga Haasa. Úspechom bola komédia Život je pes (1933), kde po Haasovom boku zažiarila mladá Adina Mandlová. Ďalšími filmami bolo napríklad Jedenácté přikázání (1935) či dodnes obľúbená satira na pokrytecké moralizovanie s názvom Mravnost nadevše (1939).

Rovnako sú dodnes divácky obľúbené komédie so školského prostredia, ktoré Martin Frič nakrútil krátko pred II. svetovou vojnou, Škola základ života (1938) a Cesta do hlubin študákovy duše (1939).

V tomto čase sa tiež začala spolupráca režiséra s Oldřichom Novým a nemenej výraznou herečkou s komediálnym talentom, s Natašou Gollovou. Prvý raz sa objavili ako manželia v divácky obľúbenej komédii Kristián (1939). Nasledovali veselohry Eva tropí hlouposti (1939), Hotel Modrá hvězda a napokon bláznivá komédia Roztomilý člověk (oba 1941). Oldřichovi Novému bola tiež na mieru šitá rola smoliara, ktorý naletí krutému žartu svojich kolegov, v komédii Valentin Dobrotivý (1942).

Po vojne zožal Martin Frič domáci aj medzinárodný úspech s filmom Čapkovy povídky (1947), po dvoch rokoch pobavil divákov recesistickou filmovou paródiou Pytlákova schovanka (1949). Azda vrcholom Fričovej tvorby z tohto obdobia bol veľkofilm Císařův pekař - Pekařův císař (1951). Pôvodne ho mal režírovať Jiří Krejčík, umelecky si však nesadli s hlavným protagonistom Janom Werichom. Paradoxne dostal Frič za tento film dvojročný zákaz od vtedajšieho ministra kultúry Zdeňka Nejedlého.

V roku 1959 nakrútil dve rozprávky, Dařbuján a Pandrhola a tiež známu Princeznú so zlatou hviezdou na čele. Napokon v 60. rokoch začal spolupracovať s osvedčenou hereckou dvojicou, s Jiřím Sovákom a Jiřinou Bohdalovou. Obaja vytvorili hlavné roly vo filme Král králů (1963) a v kriminálnej komédii Přísně tajné premiéry (1967). Posledným jeho filmom bola satira Nejlepší ženská mého života, ktorú režisér dokončil v roku 1968, len pár dní predtým, než si dobrovoľne siahol na život.

Martin, alebo aj Mac Frič, ako mu hovorili priatelia, sa zaslúžil aj o rozvoj slovenskej kinematografie. V roku 1935 nakrútil prvú filmovú adaptáciu Jánošíka a v roku 1949 spolu s Paľom Bielikom spolurežíroval film Varúj...!

Práve herečke Jiřine Bohdalovej vyliečený alkoholik a prísny abstinent Frič ukázal fľašku alkoholu, ktorú mal odloženú. "Povedal, keď mi bude najhoršie, tak tú fľašku vypijem," spomína Bohdalová v dokumente Českej televízie. "Verím, že tú fľašku otvoril a vedome ju vypil pri vstupe vojsk," dodala herečka.

Martin Frič nakrútil 87 filmov a je doteraz najproduktívnejším českým filmárom.