Celosvetovo známym sa stal Matej Mináč najmä oceňovanou trilógiou filmov o Nicholasovi Wintonovi, ktorý tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránil 669 českých a slovenských detí.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Ako prvému slovenskému režisérovi sa mu podarilo za film Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti získať v roku 2002 televíznu obdobu filmového Oscara - cenu International Emmy Award za najlepší dokumentárny film. Dokument Mateja Mináča, v ktorom zachytil jednu z najpozoruhodnejších záchran ľudských životov tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, si získal srdcia divákov na celom svete.
"Pripadalo nám to nespravodlivé, že pán Nicholas Winton by mohol umrieť a svet by sa mu nijako nepoďakoval," povedal pre TASR úspešný slovenský režisér, scenárista a producent Matej Mináč, ktorý sa vo štvrtok 1. apríla dožíva 60 rokov.
Matej Mináč sa narodil 1. apríla 1961 v Bratislave do umeleckej rodiny. Otec Ján Mináč bol dramaturgom a scenáristom v Slovenskom filme a matka je známa fotografka Zuzana Mináčová.
Filmovú réžiu absolvoval v roku 1987 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde ho učil strihovú skladbu profesor Patrik Pašš. Počas vysokoškolských štúdií sa stretol aj s režisérom Jurajom Jakubiskom, ktorému asistoval na filmoch. Obidvaja výrazne ovplyvnili tvorbu začínajúceho umelca.
"Stretnutie týchto dvoch osobností bolo v mojom živote hviezdnym okamihom, ktorý zo mňa spravil - dúfam - trocha filmára. Jakubiskove geniálne filmy Tisícročná včela a Perinbaba ma uchvátili a vďaka Patrikovi Paššovi, ktorý obidva filmy strihal, som zasa mohol rozmotať klbko záhad, prečo tieto filmy tak neuveriteľne fungovali a fungujú doteraz," vyznal sa pre TASR Matej Mináč. Práve jedinečnému režisérovi Jurajovi Jakubiskovi venoval svoj celovečerný dokumentárny debut nazvaný Portrét režiséra.
Matej Mináč sa venuje predovšetkým dokumentom. Pre cykly GEN a GENUS natočil napríklad televízne portréty Tomáša Baťu, Emila Zátopka, Adolfa Borna alebo Břetislava Pojara. Ako ale sám priznáva najťažším jeho filmom bol celovečerný film o mame Zuzane Mináčovej nazvaný Očami fotografky, a síce preto, "lebo sa rozhodla, že ma bude ako syna neposlúchať."
Dlhodobo ho však priťahuje najmä téma holokaustu. Celosvetovo známym sa stal Matej Mináč najmä oceňovanou trilógiou filmov o Nicholasovi Wintonovi, ktorý tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránil 669 českých a slovenských detí.
"Keď som v roku 1998 prvýkrát predstavil tento príbeh Patrikovi Paššovi, boli sme celkom obarení faktom, že napriek obrovskému činu, ktorý spravil, nebola vtedy na internete o ňom ani zmienka," konštatoval s dávkou nepochopenia Matej Mináč.
Dlhé desiatky rokov totiž o čine statočného a skromného britského makléra nikto nevedel, nebola o ňom napísaná nijaká kniha, nebol natočený žiadny film. Až v roku 1999 zmenil všetko hraný Mináčov film Všichni moji blízcí. V roku 2001 nasledoval dokument Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti a o desať rokov neskôr dokumentárna dráma Nickyho rodina (2011). Vďaka tomu sa o Wintonovom skutku dozvedeli ľudia na celom svete a našli sa desiatky "Wintonových detí" s jedinečnými osudmi.
"Najviac sme sa s Patrikom Paššom tešili, že ten filmový život Wintona nadchol. Povedal nám: 'Prečo ste ma chlapci neobjavili skôr, mohol som si to všetko viac užiť.' Na premiéru filmu Sila ľudskosti v Symphony Space na Broadway, preplneného divadla pre 1100 divákov, dorazil aj prezident Bill Clinton," zaspomínal si Matej Mináč.
Od premiéry žal film úspechy na celom svete - hneď v nasledujúcom roku získal ako vôbec prvý slovenský film Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Prestížnu cenu udeľuje Medzinárodná Akadémia televízie, umenia a vied v New Yorku. Nasledovali mnohé ďalšie ocenenia na celom svete – celkove ich bolo viac ako 70.
Nicholas Winton, ktorý zomrel 1. júla 2015 vo veku 106 rokov, sa stal vďaka filmovému spracovaniu slávnym. Anglická kráľovná ho v roku 2003 pasovala za rytiera s právom nosiť titul 'Sir', prijímali ho prezidenti, predsedovia vlád a tisíce mladých ľudí na celom svete písali tvorcom filmov, že pod vplyvom jeho neobyčajne ušľachtilého životného príbehu a činu, sami začali robiť charitatívne projekty a pomáhať deťom v Afrike i v Kambodži.
"Keď som bol malý, čítal som knihy Vojtecha Zamarovského a túžil som sa stať archeológom. A Nicholas Winton mi to skutočne splnil. Pretože ten príbeh dodnes vykopávame, ako v Egypte Tutanchamónovu hrobku. Chodíme do archívov po celom svete, vyspovedávame účastníkov tohto príbehu a zisťujeme, akým zázrakom sa podarilo tie deti zachrániť. Bola to taká reťaz dobra a veríme, že našim ďalším hraným filmom Posledný vlak ukážeme po prvý raz príbeh v celej zložitosti a že film divákov na svete zaujme tak, ako naše predchádzajúce snímky," poodkryl pre TASR svoje tvorivé plány úspešný jubilujúci režisér Matej Mináč.
"Pripadalo nám to nespravodlivé, že pán Nicholas Winton by mohol umrieť a svet by sa mu nijako nepoďakoval," povedal pre TASR úspešný slovenský režisér, scenárista a producent Matej Mináč, ktorý sa vo štvrtok 1. apríla dožíva 60 rokov.
Matej Mináč sa narodil 1. apríla 1961 v Bratislave do umeleckej rodiny. Otec Ján Mináč bol dramaturgom a scenáristom v Slovenskom filme a matka je známa fotografka Zuzana Mináčová.
Filmovú réžiu absolvoval v roku 1987 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde ho učil strihovú skladbu profesor Patrik Pašš. Počas vysokoškolských štúdií sa stretol aj s režisérom Jurajom Jakubiskom, ktorému asistoval na filmoch. Obidvaja výrazne ovplyvnili tvorbu začínajúceho umelca.
"Stretnutie týchto dvoch osobností bolo v mojom živote hviezdnym okamihom, ktorý zo mňa spravil - dúfam - trocha filmára. Jakubiskove geniálne filmy Tisícročná včela a Perinbaba ma uchvátili a vďaka Patrikovi Paššovi, ktorý obidva filmy strihal, som zasa mohol rozmotať klbko záhad, prečo tieto filmy tak neuveriteľne fungovali a fungujú doteraz," vyznal sa pre TASR Matej Mináč. Práve jedinečnému režisérovi Jurajovi Jakubiskovi venoval svoj celovečerný dokumentárny debut nazvaný Portrét režiséra.
Matej Mináč sa venuje predovšetkým dokumentom. Pre cykly GEN a GENUS natočil napríklad televízne portréty Tomáša Baťu, Emila Zátopka, Adolfa Borna alebo Břetislava Pojara. Ako ale sám priznáva najťažším jeho filmom bol celovečerný film o mame Zuzane Mináčovej nazvaný Očami fotografky, a síce preto, "lebo sa rozhodla, že ma bude ako syna neposlúchať."
Dlhodobo ho však priťahuje najmä téma holokaustu. Celosvetovo známym sa stal Matej Mináč najmä oceňovanou trilógiou filmov o Nicholasovi Wintonovi, ktorý tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránil 669 českých a slovenských detí.
"Keď som v roku 1998 prvýkrát predstavil tento príbeh Patrikovi Paššovi, boli sme celkom obarení faktom, že napriek obrovskému činu, ktorý spravil, nebola vtedy na internete o ňom ani zmienka," konštatoval s dávkou nepochopenia Matej Mináč.
Dlhé desiatky rokov totiž o čine statočného a skromného britského makléra nikto nevedel, nebola o ňom napísaná nijaká kniha, nebol natočený žiadny film. Až v roku 1999 zmenil všetko hraný Mináčov film Všichni moji blízcí. V roku 2001 nasledoval dokument Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti a o desať rokov neskôr dokumentárna dráma Nickyho rodina (2011). Vďaka tomu sa o Wintonovom skutku dozvedeli ľudia na celom svete a našli sa desiatky "Wintonových detí" s jedinečnými osudmi.
"Najviac sme sa s Patrikom Paššom tešili, že ten filmový život Wintona nadchol. Povedal nám: 'Prečo ste ma chlapci neobjavili skôr, mohol som si to všetko viac užiť.' Na premiéru filmu Sila ľudskosti v Symphony Space na Broadway, preplneného divadla pre 1100 divákov, dorazil aj prezident Bill Clinton," zaspomínal si Matej Mináč.
Od premiéry žal film úspechy na celom svete - hneď v nasledujúcom roku získal ako vôbec prvý slovenský film Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Prestížnu cenu udeľuje Medzinárodná Akadémia televízie, umenia a vied v New Yorku. Nasledovali mnohé ďalšie ocenenia na celom svete – celkove ich bolo viac ako 70.
Nicholas Winton, ktorý zomrel 1. júla 2015 vo veku 106 rokov, sa stal vďaka filmovému spracovaniu slávnym. Anglická kráľovná ho v roku 2003 pasovala za rytiera s právom nosiť titul 'Sir', prijímali ho prezidenti, predsedovia vlád a tisíce mladých ľudí na celom svete písali tvorcom filmov, že pod vplyvom jeho neobyčajne ušľachtilého životného príbehu a činu, sami začali robiť charitatívne projekty a pomáhať deťom v Afrike i v Kambodži.
"Keď som bol malý, čítal som knihy Vojtecha Zamarovského a túžil som sa stať archeológom. A Nicholas Winton mi to skutočne splnil. Pretože ten príbeh dodnes vykopávame, ako v Egypte Tutanchamónovu hrobku. Chodíme do archívov po celom svete, vyspovedávame účastníkov tohto príbehu a zisťujeme, akým zázrakom sa podarilo tie deti zachrániť. Bola to taká reťaz dobra a veríme, že našim ďalším hraným filmom Posledný vlak ukážeme po prvý raz príbeh v celej zložitosti a že film divákov na svete zaujme tak, ako naše predchádzajúce snímky," poodkryl pre TASR svoje tvorivé plány úspešný jubilujúci režisér Matej Mináč.