Bratislava 1. apríla (TASR) - Ako prvému slovenskému režisérovi sa mu podarilo za film Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti získať v roku 2002 televíznu obdobu filmového Oscara - cenu International Emmy Award za najlepší dokumentárny film. Dokument Mateja Mináča, v ktorom zachytil jednu z najpozoruhodnejších záchran ľudských životov tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny, si získal srdcia divákov na celom svete.

"Pripadalo nám to nespravodlivé, že pán Nicholas Winton by mohol umrieť a svet by sa mu nijako nepoďakoval," povedal pre TASR úspešný slovenský režisér, scenárista a producent Matej Mináč, ktorý sa vo štvrtok 1. apríla dožíva 60 rokov.

Matej Mináč sa narodil 1. apríla 1961 v Bratislave do umeleckej rodiny. Otec Ján Mináč bol dramaturgom a scenáristom v Slovenskom filme a matka je známa fotografka Zuzana Mináčová.

Filmovú réžiu absolvoval v roku 1987 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde ho učil strihovú skladbu profesor Patrik Pašš. Počas vysokoškolských štúdií sa stretol aj s režisérom Jurajom Jakubiskom, ktorému asistoval na filmoch. Obidvaja výrazne ovplyvnili tvorbu začínajúceho umelca.

"Stretnutie týchto dvoch osobností bolo v mojom živote hviezdnym okamihom, ktorý zo mňa spravil - dúfam - trocha filmára. Jakubiskove geniálne filmy Tisícročná včela a Perinbaba ma uchvátili a vďaka Patrikovi Paššovi, ktorý obidva filmy strihal, som zasa mohol rozmotať klbko záhad, prečo tieto filmy tak neuveriteľne fungovali a fungujú doteraz," vyznal sa pre TASR Matej Mináč. Práve jedinečnému režisérovi Jurajovi Jakubiskovi venoval svoj celovečerný dokumentárny debut nazvaný Portrét režiséra.

Matej Mináč sa venuje predovšetkým dokumentom. Pre cykly GEN a GENUS natočil napríklad televízne portréty Tomáša Baťu, Emila Zátopka, Adolfa Borna alebo Břetislava Pojara. Ako ale sám priznáva najťažším jeho filmom bol celovečerný film o mame Zuzane Mináčovej nazvaný Očami fotografky, a síce preto, "lebo sa rozhodla, že ma bude ako syna neposlúchať."

Dlhodobo ho však priťahuje najmä téma holokaustu. Celosvetovo známym sa stal Matej Mináč najmä oceňovanou trilógiou filmov o Nicholasovi Wintonovi, ktorý tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zachránil 669 českých a slovenských detí.

Foto: TASR/AP

"Keď som v roku 1998 prvýkrát predstavil tento príbeh Patrikovi Paššovi, boli sme celkom obarení faktom, že napriek obrovskému činu, ktorý spravil, nebola vtedy na internete o ňom ani zmienka," konštatoval s dávkou nepochopenia Matej Mináč.

Dlhé desiatky rokov totiž o čine statočného a skromného britského makléra nikto nevedel, nebola o ňom napísaná nijaká kniha, nebol natočený žiadny film. Až v roku 1999 zmenil všetko hraný Mináčov film Všichni moji blízcí. V roku 2001 nasledoval dokument Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti a o desať rokov neskôr dokumentárna dráma Nickyho rodina (2011). Vďaka tomu sa o Wintonovom skutku dozvedeli ľudia na celom svete a našli sa desiatky "Wintonových detí" s jedinečnými osudmi.

"Najviac sme sa s Patrikom Paššom tešili, že ten filmový život Wintona nadchol. Povedal nám: 'Prečo ste ma chlapci neobjavili skôr, mohol som si to všetko viac užiť.' Na premiéru filmu Sila ľudskosti v Symphony Space na Broadway, preplneného divadla pre 1100 divákov, dorazil aj prezident Bill Clinton," zaspomínal si Matej Mináč.

Od premiéry žal film úspechy na celom svete - hneď v nasledujúcom roku získal ako vôbec prvý slovenský film Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Prestížnu cenu udeľuje Medzinárodná Akadémia televízie, umenia a vied v New Yorku. Nasledovali mnohé ďalšie ocenenia na celom svete – celkove ich bolo viac ako 70.

Foto: TASR - Vladimír Benko

Nicholas Winton, ktorý zomrel 1. júla 2015 vo veku 106 rokov, sa stal vďaka filmovému spracovaniu slávnym. Anglická kráľovná ho v roku 2003 pasovala za rytiera s právom nosiť titul 'Sir', prijímali ho prezidenti, predsedovia vlád a tisíce mladých ľudí na celom svete písali tvorcom filmov, že pod vplyvom jeho neobyčajne ušľachtilého životného príbehu a činu, sami začali robiť charitatívne projekty a pomáhať deťom v Afrike i v Kambodži.

"Keď som bol malý, čítal som knihy Vojtecha Zamarovského a túžil som sa stať archeológom. A Nicholas Winton mi to skutočne splnil. Pretože ten príbeh dodnes vykopávame, ako v Egypte Tutanchamónovu hrobku. Chodíme do archívov po celom svete, vyspovedávame účastníkov tohto príbehu a zisťujeme, akým zázrakom sa podarilo tie deti zachrániť. Bola to taká reťaz dobra a veríme, že našim ďalším hraným filmom Posledný vlak ukážeme po prvý raz príbeh v celej zložitosti a že film divákov na svete zaujme tak, ako naše predchádzajúce snímky," poodkryl pre TASR svoje tvorivé plány úspešný jubilujúci režisér Matej Mináč.