Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Popri iných umelcoch je hlavnou osobnosťou generácie filmových režisérov, ktorá do československého filmu vstúpila v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.
Autor TASR
Praha/Bratislava 22. februára (TASR) - Český režisér Jiří Menzel, držiteľ Oscara za film Ostře sledované vlaky, má dnes 75 rokov.
Popri iných umelcoch je hlavnou osobnosťou generácie filmových režisérov, ktorá do československého filmu vstúpila v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.
Známa sa stala hlavne Menzelova filmová tvorba pre schopnosť rozprávať o prostých ľuďoch. Hrdinov svojich filmov našiel hlavne v diele spisovateľa Bohumila Hrabala, autora mnohých tragikomických príbehov všedného dňa. Práve za filmový prepis Hrabalovej novely Ostře sledované vlaky získal v roku 1967 filmového Oscara.
Hoci je rodák z Prahy, kde sa narodil 23. februára 1938, doma a vo svete je známy predovšetkým svojimi filmami, je i vynikajúcim divadelným hercom a režisérom. Okrem iných v pražskom divadle Činoherný klub vytvoril inscenáciu Machiavelliho komédie Mandragora, ktorá sa hrala nepretržite v rokoch 1965-1976.
Začiatkom normalizácie dokončil Menzel svoj druhý film podľa Hrabalových poviedok Skřivánci na niti, ktorý však pre kritiku komunistickej moci skončil v trezore a diváci si ho mohli pozrieť až po novembri 1989.
Ďalšie Menzelove hrabalovské filmy Postřižiny (s Magdou Vášáryovou, Jiřím Schmitzerom a Jaroslavom Hanzlíkom) a Slavnosti sněženek, rovnako ako jeho komediálne filmy zo 70. a 80. rokov 20. storočia, ktoré realizoval na námet Zdeňka Svěráka (Na samotě u lesa, Báječní muži s klikou, či Vesničko má středisková), patria k tomu najlepšiemu, čo česká kinematografia dosiaľ vytvorila.
Aj Vančurovu poetiku dokázal Menzel presvedčivo preniesť na filmové plátno (film Rozmarné léto, kde si zahral komedianta Arnoštka, či Konec starých časů).
Úspech získal v roku 1994 na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach so svojím filmom Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina, ktorý opäť za scenáristickej spolupráce Zdeňka Svěráka natočil podľa románu ruského spisovateľa Vladimíra Vojnoviča.
Jiří Menzel je od roku 1995 režisérom Divadla na Vinohradoch v Prahe, divadelným a filmovým hercom (hry: Halibud, Pension pro svobodné pány; filmy: Kdyby tisíc klarinetů, Rozmarné léto, Hra o jablko a ďalšie). Svojho času si zahral vo viacerých maďarských filmoch a svoje režisérske schopnosti uplatnil aj na tamojšej divadelnej scéne. V roku 2004 mu udelili vysoké štátne vyznamenanie Stredný kríž s hviezdou Radu Maďarskej republiky.
Z ďalších významných ocenení na filmových festivaloch je to Strieborný medveď na Berlinale (1989) v Nemecku, Cena Akira Kurosawu za celoživotné dielo na festivale v San Franciscu (1990) v USA. Umelec je aj laureátom francúzskeho titulu Chevalier des Arts et Lettres. Na 15. ročníku medzinárodného filmového festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 2007 si Menzel prevzal ocenenie za celoživotné dielo Zlatá kamera.
Presvedčený starý mládenec Jiří Menzel sa v roku 2004 oženil v Thajsku so svojou dlhoročnou priateľkou 26-ročnou Olgou Kelymanovou.
Popri iných umelcoch je hlavnou osobnosťou generácie filmových režisérov, ktorá do československého filmu vstúpila v druhej polovici 60. rokov 20. storočia.
Známa sa stala hlavne Menzelova filmová tvorba pre schopnosť rozprávať o prostých ľuďoch. Hrdinov svojich filmov našiel hlavne v diele spisovateľa Bohumila Hrabala, autora mnohých tragikomických príbehov všedného dňa. Práve za filmový prepis Hrabalovej novely Ostře sledované vlaky získal v roku 1967 filmového Oscara.
Hoci je rodák z Prahy, kde sa narodil 23. februára 1938, doma a vo svete je známy predovšetkým svojimi filmami, je i vynikajúcim divadelným hercom a režisérom. Okrem iných v pražskom divadle Činoherný klub vytvoril inscenáciu Machiavelliho komédie Mandragora, ktorá sa hrala nepretržite v rokoch 1965-1976.
Začiatok normalizácie a tvorba
Začiatkom normalizácie dokončil Menzel svoj druhý film podľa Hrabalových poviedok Skřivánci na niti, ktorý však pre kritiku komunistickej moci skončil v trezore a diváci si ho mohli pozrieť až po novembri 1989.
Ďalšie Menzelove hrabalovské filmy Postřižiny (s Magdou Vášáryovou, Jiřím Schmitzerom a Jaroslavom Hanzlíkom) a Slavnosti sněženek, rovnako ako jeho komediálne filmy zo 70. a 80. rokov 20. storočia, ktoré realizoval na námet Zdeňka Svěráka (Na samotě u lesa, Báječní muži s klikou, či Vesničko má středisková), patria k tomu najlepšiemu, čo česká kinematografia dosiaľ vytvorila.
Aj Vančurovu poetiku dokázal Menzel presvedčivo preniesť na filmové plátno (film Rozmarné léto, kde si zahral komedianta Arnoštka, či Konec starých časů).
Úspech získal v roku 1994 na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach so svojím filmom Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina, ktorý opäť za scenáristickej spolupráce Zdeňka Svěráka natočil podľa románu ruského spisovateľa Vladimíra Vojnoviča.
Jiří Menzel je od roku 1995 režisérom Divadla na Vinohradoch v Prahe, divadelným a filmovým hercom (hry: Halibud, Pension pro svobodné pány; filmy: Kdyby tisíc klarinetů, Rozmarné léto, Hra o jablko a ďalšie). Svojho času si zahral vo viacerých maďarských filmoch a svoje režisérske schopnosti uplatnil aj na tamojšej divadelnej scéne. V roku 2004 mu udelili vysoké štátne vyznamenanie Stredný kríž s hviezdou Radu Maďarskej republiky.
Z ďalších významných ocenení na filmových festivaloch je to Strieborný medveď na Berlinale (1989) v Nemecku, Cena Akira Kurosawu za celoživotné dielo na festivale v San Franciscu (1990) v USA. Umelec je aj laureátom francúzskeho titulu Chevalier des Arts et Lettres. Na 15. ročníku medzinárodného filmového festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach v roku 2007 si Menzel prevzal ocenenie za celoživotné dielo Zlatá kamera.
Presvedčený starý mládenec Jiří Menzel sa v roku 2004 oženil v Thajsku so svojou dlhoročnou priateľkou 26-ročnou Olgou Kelymanovou.
