Glezgy aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria medzi menej známe vtáky.
Autor TASR
Rimavská Sobota 15. januára (TASR) - Dermoplastický preparát glezga hrubozobého je aktuálnym predmetom mesiaca január v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote. Patrí k novším zbierkovým predmetom, prírodovedný fond múzea obohatil v roku 2021 a vystavený je v priestoroch stálej vlastivednej expozície.
Ako informuje biologička múzea Monika Gálffyová, glezgy aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria medzi menej známe vtáky. "Hniezdia v nižších až stredných polohách do približne 1000 metrov nad morom najmä v svetlých listnatých a zmiešaných lesoch. Občas zahniezdia aj vo väčších parkoch, záhradách a sadoch," priblížila.
Podľa nej sú tieto vtáky pomerne veľké a zavalité. Ich najcharakteristickejším poznávacím znamením je veľký a silný kužeľovitý zobák. Za letu ich môžeme spoznať aj podľa krátkeho chvosta a bieleho pruhu na krídle. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, tlmenejšie ako samce. Ich spev je nenápadný, švitorivý. V hniezdnom období sa živia hlavne hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami. Po vyhniezdení začne v potrave prevládať rastlinná zložka – dužinaté plody, výhonky, neskôr semená stromov a bylín. "Mohutným zobákom dokážu vyvinúť tlak až 30 – 45 kilogramov, a tak rozlúsknuť aj kôstky čerešní a sliviek," upozornila.
Jeho populácie trávia zimu väčšinou v západnej a južnej Európe, no niektoré jedince prezimujú na Slovensku. Práve v zimnom období ich môžeme najjednoduchšie pozorovať na kŕmidlách, ktoré často navštevujú. Radi si tam pochutnajú na slnečnicových semienkach, prípadne orechoch.
Prezentovaný jedinec – samček, uhynul v apríli 2020 v obci Muránska Lehota, pravdepodobne po náraze do prekážky. Takéto nárazy, najčastejšie do okien alebo iných sklenených plôch, sú veľmi častou príčinou úhynu vtákov v mestách a obciach.
Ako informuje biologička múzea Monika Gálffyová, glezgy aj napriek tomu, že sú rozšírené na väčšine územia Slovenska, patria medzi menej známe vtáky. "Hniezdia v nižších až stredných polohách do približne 1000 metrov nad morom najmä v svetlých listnatých a zmiešaných lesoch. Občas zahniezdia aj vo väčších parkoch, záhradách a sadoch," priblížila.
Podľa nej sú tieto vtáky pomerne veľké a zavalité. Ich najcharakteristickejším poznávacím znamením je veľký a silný kužeľovitý zobák. Za letu ich môžeme spoznať aj podľa krátkeho chvosta a bieleho pruhu na krídle. Samičky sú sfarbené menej kontrastne, tlmenejšie ako samce. Ich spev je nenápadný, švitorivý. V hniezdnom období sa živia hlavne hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami. Po vyhniezdení začne v potrave prevládať rastlinná zložka – dužinaté plody, výhonky, neskôr semená stromov a bylín. "Mohutným zobákom dokážu vyvinúť tlak až 30 – 45 kilogramov, a tak rozlúsknuť aj kôstky čerešní a sliviek," upozornila.
Jeho populácie trávia zimu väčšinou v západnej a južnej Európe, no niektoré jedince prezimujú na Slovensku. Práve v zimnom období ich môžeme najjednoduchšie pozorovať na kŕmidlách, ktoré často navštevujú. Radi si tam pochutnajú na slnečnicových semienkach, prípadne orechoch.
Prezentovaný jedinec – samček, uhynul v apríli 2020 v obci Muránska Lehota, pravdepodobne po náraze do prekážky. Takéto nárazy, najčastejšie do okien alebo iných sklenených plôch, sú veľmi častou príčinou úhynu vtákov v mestách a obciach.