Bratislava 17. novembra (TASR) - Film režiséra a scenáristu Jána S. Sabola „Robinson & Crusoe“ ponúka divákovi priestor na zamyslenie sa nad témou komunikácie, či skôr nekomunikácie, ktorá sa práve v tomto čase stáva stredobodom pozornosti. Odcudzenie medzi ľuďmi, prípadne celými národmi a na druhej strane aj hľadanie cesty k sebe, to sú hlavné otázky, na ktoré sa košický režisér snaží nájsť odpovede.

Práve 17.novembra v Deň boja za slobodu a demokraciu si pripomíname udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili proces demokratických zmien v našej krajine. Dejinný zlom, kedy sa vydala na cestu do skutočnej Európy. Do spoločnosti národov tak rozdielnych, ktoré však majú veľmi veľa spoločného .

Hraný film Robinson & Crusoe o ľudskom porozumení si môžete pozrieť tu.

Možno dnes film vyznieva tak trochu prorocky, ale asi je namieste otázka, či ste počítali aj s tým, že nebude poukazovať „len“ na humánne posolstvá, ale že môže byť aj tak aktuálny?
Už mi to naznačili viacerí, ktorí film videli, ja sa však pýtam: Kedy v dejinách Európy a ľudstva bolo inak? Neprešlo veľa času od toho čo sa odohrávalo v bývalej Juhoslávii, predtým sme tu žili v totalitnom systéme a čo druhá a prvá svetová vojna? Tak by som mohol pokračovať ďalej do histórie a o iných častiach našej planéty ani nehovoriac, tam sa odohrávajú tragédie prakticky nepretržite, len to okolo nás prefrčí ako ďalšia novinová správa.
Pýtam sa teda, či je iná cesta ako vzájomné porozumenie, podotýkam vzájomné porozumenie?

Väčšinou pri takýchto filmoch sa pýtajú autorov prečo takáto forma, takáto téma. Čo vás teda viedlo k ich výberu a odkiaľ prichádza inšpirácia?
Videl som divadelné predstavenie v Štátnom divadle v Košiciach rovnomenného názvu a tá myšlienka, ktorá bola nosnou v tomto predstavení, ma okamžite oslovila, neporozumenie medzi ľuďmi, ale zároveň hľadanie vzájomnej empatie. V tom predstavení sa na ostrove ocitnú dvaja ľudia, rozdielni ľudia. Dve rôzne ponímania života, dva rôzne ciele, ale prídu na to, že je len jediná cesta ako prežiť a na to musia prísť.

Nemali ste pocit, že dnes v čase takzvanej globalizácie, všetci už o takejto ceste spojenectva vedia, všade sa o nej hovorí ako univerzálnom riešení?
Žijeme dobu plnú informačných médií, možnosti siahnuť prakticky po akejkoľvek informácii, no zároveň je to doba odcudzenia, egoizmu, géniov priemernosti. Koľko takých zbytočných, prázdnych slov, bez skutkov, bez podstaty veci sa denne vypustí do vzduchu. Ako keby chýbalo viac ticha, pokory, ale aj diskusie. Aj v médiách sa stáva, že s tým kto má iný názor, sa často nepolemizuje, skôr naopak, ľudia na seba útočia, urážajú sa a niekedy žiaľ to robia práve tí, ktorí prví kričia o demokracii a slobode. Chýba múdrosť a ochota vypočuť si iný pohľad na vec a svet. Všímajte si ako prezentujú média, filmy medziľudské vzťahy. Do popredia sa dostalo ľudské ego – Ja a vytráca sa to- My. Niekedy mám pocit ako keby sa neprajnosť a závisť stávala národným športom, ale o nič lepšie to asi nefunguje vo svete aj na najvyššej globálnej úrovni. Stačí len podotknúť, svet sa zbláznil.

Podobné ľudské hodnoty ako zaznejú vo filme sa očakávali aj na námestiach 17. novembra: porozumenie, empatia, ľudskosť, sloboda. Je dnes svet naozaj iný ako sme ho čakali v čase tejto revolúcie?
Jedna vec je samotná revolúcia a druhá poviem to tak možno až s frázou každodenný zápas o slobodu a demokraciu. Ján Pavol II pri prvej návšteve Slovenska hovoril o šťastí , vítal slobodu, veď sám aj o ňu bojoval. Na druhej strane vystríhal pred „slobodou“, ktorá môže byť bezbrehá a rozplynie sa v chaose, stáva sa anarchiou a svedectvom ľudského egoizmu a moci peňazí. Sloboda je aj o zodpovednosti aj o rešpektovaní pravidiel hry a zákonov, nechcem politikárčiť, nech si každý z toho zoberie to svoje, ale musím povedať, aby som bol čestný, aj aký je môj postoj.



Smerujeme teda tam, kam sme mali v novembri 1989 namierené?
Dostali sme sa do Európskej únie, sme súčasťou našťastie západného sveta. Považujem EU za jeden skvelý projekt, možno ten najlepší v dejinách Európy, ale neznamená to , že budem ticho a všetko nadšene akceptovať bez diskusie. Treba sa spájať, ale spájať v rozdielnosti a nie byrokraticky centralizovať. Tadeto cesta nevedie, aby úradníci niekde v centrálach, odtrhnutí od reality direktívne prikazovali. Každá centralizácia inklinuje k totalitnému mysleniu. To nie je moja veta, ale myslím si, že je pravdivá. A vzťah sveta biznisu, nadnárodných korporácií a demokracie, to je iná fraška, to je na inú samostatnú diskusiu. Nemyslím si, že svet dnes ide správnou cestou.

Je film a konkrétne takýto, pre náročného diváka odpoveď na takéto problémy? Možno určitý druh satisfakcie je pre vás ocenenie, ktorú ste dostali za tento film v Taliansku.
Myslím si, že aj film. Je to jeden z prostriedkov ako povedať a možno tak trochu ovplyvniť ľudí, ktorí ho uvidia. Keď sme robili tento film povedal som si, že keď sa nájde aspoň zopár tých, ktorí po prezretí si nepôjdu kúpiť hneď hamburger, ale sa zamyslia nad tým čo videli, tak to všetko malo svoj zmysel a prečo práve takýto art film? Chcel som o vážnej téme hovoriť v obrazoch, je to priamo cielené pre náročného diváka. Chcel som to natočiť takto. Netvrdím svoju úlohu zohrali aj financie a tie, a teraz neplačem nad rozliatym mliekom, len konštatujem, veľmi ťažko prichádzajú do regiónov, jednoducho je to tak. Mali sme rozpočet ako niektoré dokumentárne filmy, vtedy musíte hľadať aj formu ako niečo podáte. A čo sa týka ceny, na jednej strane poteší, ale kedysi niekto povedal, že s cenami je to ako s chorobami, skôr či neskôr ju dostane každý, takže určite sa to nemá preceňovať.

Jednu tému ste načali. Je však veľa otázok nezodpovedaných. Máte plány priniesť ďalšie filmy s podobným svedectvom? Alebo sa rodí v hlave režiséra iná téma?
Práve dokončujeme zaujímavý dokumentárny projekt o pamiatkach Unesco na Slovensku, ide o náročný časozberný seriál, na každom diely pracuje okolo štrnásť ľudí a realizuje sa prakticky už vyše roka. No hlavne sa teším na multimediálny projekt o živote Jána Pavla II, ktorý sa uskutoční v decembri, neberiem to vlastne ako prácu, ale ako akýsi druh duchovného zamyslenia, možno očisty.

Čím vás zaujal tento muž?
Keď čítate a zamýšľate sa nad životom Ján Pavla II zistíte aká to musela byť silná osobnosť. Človek, jeden z najsilnejších ľudí na svete, jeden z tých, ktorí najviac ovplyvnili minulé storočie a predsa nebola za ním žiadna armáda, len sila ducha, slova, morálky a lásky. Takýto ľudia dnes vo svete chýbajú... veľmi.