Bratislava 5. mája (Teraz.sk) - Portál Teraz.sk prináša rozhovor Pavla Demeša s kovačickým výtvarníkom Jánom Glózikom o svetoznámom insitnom výtvarníkovi Martinovi Jonášovi pri príležitosti jeho nedožitých 100 rokov.

Ako si spomínate na majstra Martina Jonáša?
Mal som mimoriadnu česť a šťastie osobne poznať velikánov kovačického insitného umenia - Zuzanu Chalupovú a Martina Jonáša. Na začiatku mojej maliarskej púte mi podali pomocnú ruku, poskytli cenné rady a nezištnú pomoc. V týchto dňoch, keď si 9. mája pripomenieme 100. výročie od narodenia barda insitného umenia Martina Jonáša, vynárajú sa mi početné spomienky a chvíle strávené s nim.

Spomínam si naňho ako na mimoriadne komunikatívneho človeka, ktorý sa venoval každému, bez ohľadu na to či to bol obyčajný človek, alebo obdivovateľ jeho tvorby. Rád sa podelil o svoje príbehy z detstva keď sedával pod stolom a počúval rozhovory starších a z tej perspektívy ich pozoroval. Rád hovoril o svojich maliarskych začiatkoch, a aj zážitkoch a úspechoch z početných ciest v krajinách, v ktorých vystavoval svoje obrazy.

Pre mňa ako mladého začínajúceho maliara bola obrovskú česť, keď bol pri otváraní mojej prvej, a potom aj niekoľkých ďalších výstav. Moju prvú samostatnú výstavu otvoril slovami „Ján Glózik je výskumník a jedného dňa prekvapí sám seba. Na jeho slová, a priam filozofické zmýšľanie, si budem navždy pamätať."

Aký bol Martin Jonáš človek, čo ho charakterizovalo?
Bol to mimoriadny človek. Ochotný pomôcť, poradiť a podporiť. I keď mal skončených iba niekoľko rokov povinného základného vzdelania, bol filozofom, mysliteľom, dobrým rozprávačom, ale aj výmyselníkom, zberateľom, vedel zaujať ľudí. Vedel presne kedy hovoriť a kedy mlčať. Vedel v pravej chvíli použiť správne slová.

Foto: Foto: Pavel Kuchárik

Dnes patríte medzi medzinárodne uznávaných insitných umelcov, vaše diela videli ľudia v rôznych kútoch sveta. Zdobia aj Veľvyslanectvo SR v Belehrade a váš veľkorozmerný obraz je na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave. Ako dnes hodnotíte tvorbu Martina Jonáša?
Jeho insitná tvorba je jedinečná a rozpoznateľná. Hlboké zmýšľanie, ktoré štetcom prenášal na plátno sa dá tlmočiť mnohými spôsobmi. Je v nich silná symbolika pracujúceho človeka, sedliaka. Motívy odhaľujú život človeka, podstatu a zmysel jeho bytia. Jonáš oslavuje rodnú banátsku rovinu, plodné polia a obilie. Vyskúšal sa v niekoľkých technikách a v každej bol mimoriadny. Svojimi schopnosťami sa zapísal do dejín insitného umenia, nie iba v rodisku a svojom štáte, ale aj vo svete.

Foto: Teraz.sk

Ako Martin Jonáš ovplyvnil ďalších insitných umelcov vo Vojvodine?
Martin Jonáš bol jedinečný v tom, že bol aj zberateľom starožitností, nábytku ako aj diel iných umelcov, ktorých diela považoval za pozoruhodné. To mu umožnili dobré medziľudské vzťahy a kamarátstva, ktoré si pestoval s maliarmi aj mimo Kovačice. V jeho zbierke je približne 180 až 200 umeleckých diel iných autorov, niektorých známych, či menej známych, s ktorými si vymieňal obrazy.

Vážil si tvorbu iných umelcov, kolegov a aj to hovorí o tom aký bol človek, rozhľadený, otvorený a chápavý. Jeho tvorba sa nachádza okrem zberateľov, ctiteľov jeho tvorby, v súkromných domoch, galériách, múzeách aj u dedičov jeho kolegov umelcov z Vojvodiny. Som presvedčený, že Jonášova tvorba ovplyvnila dovtedajší pohľad na insitné umenie vo Vojvodine, názor odborníkov ako aj výtvarných kritikov. Práve vďaka nemu sa insitné umenia dostalo do pozornosti akú si bezpochyby zasluhuje a začalo sa v ňom vo verejnosti širšie hovoriť.

Dospelo to až do dnešnej situácie kedy inzitné umenie Kovačice kandiduje na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ako inšpiroval vašu vlastnú tvorbu?
Na začiatku mojej maliarskej cesty, keď som si hľadal rozpoznateľný a vlastný štýl, Jonášova tvorba mala na mňa veľmi výrazný vplyv. Nebolo to ľahké a jednoduché. Niekoľko rokov som blúdil, hľadal, skúmal, možno aj napodobňoval už jestvujúce diela. Jonáš mi pri každom našom stretnutí opakoval: „Janko, musíš pracovať na sebe a uvidíš kam dospeješ. Máš to a dáš to!“

Napokon som sa k tomu aj vďaka jeho posmeľovaniu a radám dopracoval.

Po rokoch si stále viac uvedomujem hodnotu jeho slov a snažím sa podobné rady dávať dnešným začínajúcim autorom. Jeho tvorba však bola natoľko inšpiratívna, že som pri maľovaní svojho prvého obrazu z cyklu obrazov veľkých rozmerov venovaných okrúhlym jubileám Kovačice, a na ktorých je znázornený príchod Slovákov do Kovačice, znázornil aj majstra Jonáša. Prvý obraz som namaľoval k 190. výročiu založenia Kovačice a je na ňom samozrejme aj Zuzana Chalupová, prvý evanjelický farár, Kováč, podľa ktorého Kovačica dostala meno a prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii a vynikajúci športovec Dr. Janko Bulík. Týmto spôsobom som im všetkým vzdal hold.

Spomenuté osobnosti som zvečnil aj na ešte väčšom obraze venovanom 200. výročiu osídlenia Kovačice. Pri zverejnení prvého obrazu v máji roku 1992 bol Jonáš ešte medzi nami a obdivoval ho. Povedal mi, že sa jeho slová naplnili, že som prekvapil originálnou ideou a kompozíciou.

Nemožno ešte nespomenúť, že Martin Jonáš bol dlhé roky predsedom Rady maliarov. Keď sa z dôvodu podlomeného zdravia musel vzdať svojho postu, navrhol, aby som sa po ňom ujal funkcie predsedu rady maliarov Galérie insitného umenia. Dodnes si veľmi vážim, že si ma vybral z radov tzv. druhej alebo strednej generácie kovačických maliarov. Boli to časy, keď sme rešpektovali starších autorov, ktorí už v maliarstve čosi dokázali.

Ako si bude Kovačica pripomínať jeho 100-ročnicu?
Tohtoročný máj sa v Kovačici nesie v znamení 100. výročia narodenia Martina Jonáša. Pripomínanie toho jubilea sa začne v deň jeho narodenín pri jeho hrobe na slovenskom evanjelickom cintoríne. Potom bude otvorená výstava jeho obrazov v Galérii insitného umenia. Do osláv sa zapojila aj súkromná Galéria Babka, ktorej majiteľ Pavel Babka s nim úzko spolupracoval. Tu bude usporiadaná verejná debata o etickom kódexe maliarov reprezentujúcich Kovačické insitné umenie.

V Miestnom spoločenstve v Kovačici bude v spolupráci s Galériou insitného umenia usporiadané Sympózium venované storočnici jeho narodenia v organizácii, ako aj vyhodnotenie súťaže (literatúra, výtvarné umenie a multimédia), ktorú vypísalo Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici.

Srbská pošta vydala špeciálne vydanie poštových známok s obrazmi Martina Jonáša, ale aj ďalších súčasných ôsmych maliarov.

Záverom by som rád pripomenul, že ma nesmierne teší, že sa Kovačičanom sa za pomoci vlády Slovenskej republiky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podarilo kúpiť a pre verejnosť v máji 2014 otvoriť Pamätný dom Martina Jonáša. Stal sa jednou z pamätihodností Kovačice. V rodnom dome Martina Jonáša sú originály jeho diel, maliarsky stojan, nábytok, starožitností a už spomínané diela iných autorov. Teší ma, že tento dom slúži ako svedectvo pre budúce generácia a najmä, že sa jeho otvorením naplnilo prianie tejto veľkej osobnosti, predtým ako sa ukončila jeho pozemská púť.