Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výnimočný slovenský filmový kameraman zomrel v nedeľu 7. júna vo veku 77 rokov.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si v pondelkovom vysielaní pripomenie Igora Luthera. Výnimočný slovenský filmový kameraman zomrel v nedeľu 7. júna vo veku 77 rokov. Dvojka odvysiela o 22.00 h jeho dokumentárny portrét z cyklu GEN.sk a o 22.10 h film Vtáčkovia, siroty a blázni. TASR o tom informoval PR manažér Filip Púchovský.
Igor Luther sa už ako dieťa zaujímal o fotografovanie a filmovanie a chcel sa venovať výtvarnému umeniu. Vyštudoval odbor Filmový a televízny obraz na pražskej FAMU. Už počas štúdia sa ako kameraman podieľal na tvorbe krátkych filmov pod režisérskou taktovkou filmových tvorcov ako Elo Havetta či Juraj Jakubisko. Práve v Jakubiskovom filme Kristove roky (1967) zažil svoj debut v dlhom hranom filme. Vďaka kontaktom so zahraničnými filmovými tvorcami sa mu podarilo rok po okupácii emigrovať a usadil sa v Nemecku. Pred odchodom ešte nakrútil s Jurajom Jakubiskom odvážny film Vtáčkovia, siroty a blázni.
V Nemecku pracoval na mnohých úspešných filmoch. V roku 1979 nakrútil oskarový Plechový bubienok s režisérom Volkerom Schlöndorffom. Spolupracoval aj s Andrzejom Wajdom, Bernhardom Wickim či Michaelom Hanekem. Vďaka svojmu dynamickému a svetelne autentickému štýlu sa rýchlo presadil v rámci európskej kameramanskej špičky.
Koncom 90. rokov sa vrátil do vlasti, spolupracoval s mnohými slovenskými a českými filmovými tvorcami. S Olegom Reifom na snímke Postel (1998) a so svojim bratom Miloslavom Lutherom na hranom filme Tango s komármi (2009) či neskôr Krok do tmy (2014). Nakrúcal po celom svete, okrem iného v Thajsku v koprodukcii Francisa Forda Coppolu v réžii thajského princa či v Bejrúte. Vo verejnoprávnej televízii spolupracoval napríklad ako hlavný kameraman pri tvorbe Chvíľky poézie k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.
V roku 2017 získal Igor Luther Cenu Kamera za celoživotné dielo od Asociácie slovenských kameramanov. Začiatkom roka mu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Igor Luther sa už ako dieťa zaujímal o fotografovanie a filmovanie a chcel sa venovať výtvarnému umeniu. Vyštudoval odbor Filmový a televízny obraz na pražskej FAMU. Už počas štúdia sa ako kameraman podieľal na tvorbe krátkych filmov pod režisérskou taktovkou filmových tvorcov ako Elo Havetta či Juraj Jakubisko. Práve v Jakubiskovom filme Kristove roky (1967) zažil svoj debut v dlhom hranom filme. Vďaka kontaktom so zahraničnými filmovými tvorcami sa mu podarilo rok po okupácii emigrovať a usadil sa v Nemecku. Pred odchodom ešte nakrútil s Jurajom Jakubiskom odvážny film Vtáčkovia, siroty a blázni.
V Nemecku pracoval na mnohých úspešných filmoch. V roku 1979 nakrútil oskarový Plechový bubienok s režisérom Volkerom Schlöndorffom. Spolupracoval aj s Andrzejom Wajdom, Bernhardom Wickim či Michaelom Hanekem. Vďaka svojmu dynamickému a svetelne autentickému štýlu sa rýchlo presadil v rámci európskej kameramanskej špičky.
Koncom 90. rokov sa vrátil do vlasti, spolupracoval s mnohými slovenskými a českými filmovými tvorcami. S Olegom Reifom na snímke Postel (1998) a so svojim bratom Miloslavom Lutherom na hranom filme Tango s komármi (2009) či neskôr Krok do tmy (2014). Nakrúcal po celom svete, okrem iného v Thajsku v koprodukcii Francisa Forda Coppolu v réžii thajského princa či v Bejrúte. Vo verejnoprávnej televízii spolupracoval napríklad ako hlavný kameraman pri tvorbe Chvíľky poézie k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.
V roku 2017 získal Igor Luther Cenu Kamera za celoživotné dielo od Asociácie slovenských kameramanov. Začiatkom roka mu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
