Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V týchto dňoch by sa dožil 75 rokov.
Autor TASR
Devínska Nová Ves/Bratislava 15. apríla (TASR) - Prozaik, básnik, dramatik a scenárista Rudolf Sloboda výrazne ovplyvnil modernú slovenskú literatúru a stal sa symbolom moderného intelektuálneho románu. Narodil sa v Devínskej Novej Vsi (dnes súčasť Bratislavy) 16. apríla 1938 a v utorok by sa dožil 75 rokov.
Slobodove diela sú skoro všetky vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je rozprávačský štýl. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahov, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.
Debutoval poviedkou Do toho domu
Debutoval v roku 1958 poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou uverejnenou v Mladej tvorbe. Krátko pracoval v ostravských baniach a železiarňach, tam začal písať svoj prvý román Narcis (1965), v ktorom na základe vlastnej životnej skúsenosti stvárnil osudy mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby. Koncom 60. rokov 20. storočia sa venoval predovšetkým poviedkovej, autobiografickej tvorbe, na ktorú nadviazal po niekoľkoročnej prestávke v roku 1976, keď mu vyšla zbierka Hlboký mier. V roku 1982 vydal pravdepodobne svoje najvýraznejšie dielo román Rozum - príbeh intelektuála z literárnych kruhov hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu.
V posledných rokoch života napísal diela Rubato (1990), Krv (1991) a Jeseň (1994). K posledným jeho prácam patria aj divadelné hry Armageon na Grbe (1993) a Macocha (1994). Pre deti napísal knižku Ako som sa stal mudrcom (1987) a príbeh zo života dedinského chlapca Hraničný kameň (1989).
Sloboda bol umelec venujúci sa výlučne literárnej tvorbe
Rudolf Sloboda po roku štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a po návrate z Vítkovických železiarní v Ostrave pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, neskôr ako dramaturg štátneho filmu a odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe.
Zomrel 6. októbra 1995. Vo veku 57 rokov si siahol na život vlastnou rukou. Ako autor viacerých filmových scenárov, hier, poviedok, kníh básní, ale najmä experimentálnych próz ovplyvnil súčasnú slovenskú literatúru. Stal sa symbolom moderného intelektuálneho románu.
Slobodove diela sú skoro všetky vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je rozprávačský štýl. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahov, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.
Debutoval poviedkou Do toho domu
Debutoval v roku 1958 poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou uverejnenou v Mladej tvorbe. Krátko pracoval v ostravských baniach a železiarňach, tam začal písať svoj prvý román Narcis (1965), v ktorom na základe vlastnej životnej skúsenosti stvárnil osudy mladého človeka hľadajúceho osobnú nezávislosť a možnosti slobodnej tvorby. Koncom 60. rokov 20. storočia sa venoval predovšetkým poviedkovej, autobiografickej tvorbe, na ktorú nadviazal po niekoľkoročnej prestávke v roku 1976, keď mu vyšla zbierka Hlboký mier. V roku 1982 vydal pravdepodobne svoje najvýraznejšie dielo román Rozum - príbeh intelektuála z literárnych kruhov hľadajúceho východisko z bludného kruhu problémov spoločnosti tzv. reálneho socializmu.
V posledných rokoch života napísal diela Rubato (1990), Krv (1991) a Jeseň (1994). K posledným jeho prácam patria aj divadelné hry Armageon na Grbe (1993) a Macocha (1994). Pre deti napísal knižku Ako som sa stal mudrcom (1987) a príbeh zo života dedinského chlapca Hraničný kameň (1989).
Sloboda bol umelec venujúci sa výlučne literárnej tvorbe
Rudolf Sloboda po roku štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a po návrate z Vítkovických železiarní v Ostrave pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, neskôr ako dramaturg štátneho filmu a odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Od roku 1988 bol umelcom v slobodnom povolaní a venoval sa výlučne literárnej tvorbe.
Zomrel 6. októbra 1995. Vo veku 57 rokov si siahol na život vlastnou rukou. Ako autor viacerých filmových scenárov, hier, poviedok, kníh básní, ale najmä experimentálnych próz ovplyvnil súčasnú slovenskú literatúru. Stal sa symbolom moderného intelektuálneho románu.
