Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhlasovým hrám sa dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ŠVK v Prešove začalo venovať minulý rok.
Autor TASR
Prešov 25. júla (TASR) – Dielo Martina Kukučína Rysavá jalovica v rómskom jazyku má priblížiť klasiku samotným Rómom a podporiť používanie ich materinského jazyka. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) v Prešove pripravuje v poradí tretiu rozhlasovú hru, predtým to boli diela od Oscara Wilda, rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej a Williama Shakespeara.
"Nápad, prečo robiť dramatizáciu a prečo sme sa vlastne rozhodli pre Martina Kukučína - Rysavú jalovicu, vzišiel spontánne na základe konzultácie s kolegami. Cieľom všetkých dramatizácií, ktoré sme robili v minulosti, ako aj tejto, je, aby sme priblížili literatúru z písaného slova a dali sme ju do verbálnej podoby," povedala pre TASR režisérka Jana Gáborová Kroková.
Minulý rok nahrali tri dramatizácie, od Wilda Portrét Doriana Graya, rómskej spisovateľky Rusovej Kráľovnú vody a od Shakespeara Rómea a Júliu.
Podľa Eriky Godlovej, knihovníčky ŠVK v Prešove, ktorá sa podieľa na projekte, autor dramatizuje dielo priamo v rómskom jazyku. "Najprv si ho nezdramatizuje v slovenčine, ale tvorí ho priamo v rómskom jazyku," vysvetlila Godlová.
"Moja úloha ako korektorky spočíva hlavne v tom, aby som rómčinu, ktorá je taká regionalizovaná, viac zjednotila a upravila do takej podoby, aby bola zrozumiteľná čo najširšiemu spektru Rómov," doplnila Godlová.
Roman Goroľ, ktorý je zároveň spisovateľom, mal na starosti dramatizáciu hry. "Prvý raz som robil v rómskom jazyku, lebo doteraz som tvoril iba v slovenčine, takže bol to pre mňa dosť tvrdý oriešok. V rómčine používame veľa poslovenčených slov, lebo nemáme ešte jazyk veľmi živý, hlavne ten umelecký. Celé dielo som si preložil a potom som si vyberal určité časti, to, čo je vhodné na tú dramatizáciu," priblížil Goroľ.
Rozhlasovým hrám sa dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ŠVK v Prešove začalo venovať minulý rok. "Trvanie jednej rozhlasovej hry nám trvá nejakých päť mesiacov. Táto bude dokončená na jeseň, ak všetko pôjde dobre. Niektoré hry posielame do škôl, kde sa rómčina vyučuje, a do komunitných centier. Máme takú dohodu, že diela odvysiela aj Slovenský rozhlas," doplnil vedúci dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry ŠVK v Prešove Roman Čonka s tým, že sa snažili nájsť mladých Rómov, ktorí hlavne ovládajú rómsky jazyk a veľmi dobre vedia rolu zahrať. "Sú to v podstate mladí Rómovia, študenti vysokých škôl," povedal Čonka.
"Celé snaženie okolo dramatizácií má podporiť u Rómov používanie ich materinského jazyka, ktorý vedia používať a pestovať len týmto alternatívnym spôsobom, cez médiá, ako knihy, periodickú tlač, televíziu, rádio, video a audiodokumenty na internete, keďže výučba v tomto menšinovom jazyku v rámci formálneho vzdelávania, na rozdiel od maďarskej či ukrajinskej menšiny, nie je možná. Táto, ako aj iné činnosti majú zdvihnúť povedomie o kultúre, živote a tradíciách Rómov nielen v majorite spoločnosti, ale aj u Rómov samotných," dodala riaditeľka ŠVK v Prešove Valéria Závadská.
"Nápad, prečo robiť dramatizáciu a prečo sme sa vlastne rozhodli pre Martina Kukučína - Rysavú jalovicu, vzišiel spontánne na základe konzultácie s kolegami. Cieľom všetkých dramatizácií, ktoré sme robili v minulosti, ako aj tejto, je, aby sme priblížili literatúru z písaného slova a dali sme ju do verbálnej podoby," povedala pre TASR režisérka Jana Gáborová Kroková.
Minulý rok nahrali tri dramatizácie, od Wilda Portrét Doriana Graya, rómskej spisovateľky Rusovej Kráľovnú vody a od Shakespeara Rómea a Júliu.
Podľa Eriky Godlovej, knihovníčky ŠVK v Prešove, ktorá sa podieľa na projekte, autor dramatizuje dielo priamo v rómskom jazyku. "Najprv si ho nezdramatizuje v slovenčine, ale tvorí ho priamo v rómskom jazyku," vysvetlila Godlová.
"Moja úloha ako korektorky spočíva hlavne v tom, aby som rómčinu, ktorá je taká regionalizovaná, viac zjednotila a upravila do takej podoby, aby bola zrozumiteľná čo najširšiemu spektru Rómov," doplnila Godlová.
Roman Goroľ, ktorý je zároveň spisovateľom, mal na starosti dramatizáciu hry. "Prvý raz som robil v rómskom jazyku, lebo doteraz som tvoril iba v slovenčine, takže bol to pre mňa dosť tvrdý oriešok. V rómčine používame veľa poslovenčených slov, lebo nemáme ešte jazyk veľmi živý, hlavne ten umelecký. Celé dielo som si preložil a potom som si vyberal určité časti, to, čo je vhodné na tú dramatizáciu," priblížil Goroľ.
Rozhlasovým hrám sa dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ŠVK v Prešove začalo venovať minulý rok. "Trvanie jednej rozhlasovej hry nám trvá nejakých päť mesiacov. Táto bude dokončená na jeseň, ak všetko pôjde dobre. Niektoré hry posielame do škôl, kde sa rómčina vyučuje, a do komunitných centier. Máme takú dohodu, že diela odvysiela aj Slovenský rozhlas," doplnil vedúci dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry ŠVK v Prešove Roman Čonka s tým, že sa snažili nájsť mladých Rómov, ktorí hlavne ovládajú rómsky jazyk a veľmi dobre vedia rolu zahrať. "Sú to v podstate mladí Rómovia, študenti vysokých škôl," povedal Čonka.
"Celé snaženie okolo dramatizácií má podporiť u Rómov používanie ich materinského jazyka, ktorý vedia používať a pestovať len týmto alternatívnym spôsobom, cez médiá, ako knihy, periodickú tlač, televíziu, rádio, video a audiodokumenty na internete, keďže výučba v tomto menšinovom jazyku v rámci formálneho vzdelávania, na rozdiel od maďarskej či ukrajinskej menšiny, nie je možná. Táto, ako aj iné činnosti majú zdvihnúť povedomie o kultúre, živote a tradíciách Rómov nielen v majorite spoločnosti, ale aj u Rómov samotných," dodala riaditeľka ŠVK v Prešove Valéria Závadská.
