Jakubov/Bratislava 22. decembra (TASR) - Patrí k autorom, ktorí vo svojej tvorbe posúvali i posúvajú hranice slovenského jazyka. Prejavilo sa to už v jeho debutovej básnickej zbierke Slávnosti baránkov z roku 1969. Pre jeho štýl je príznačné citlivé použitie jazykových novotvarov a medzi základné témy patrí láska, rodné Záhorie a slovenská národná história.

V piatok 22. decembra bude mať Štefan Moravčík, básnik, prozaik a autor kníh pre deti, 80 rokov.

Narodil 22. decembra 1943 v obci Jakubov neďaleko Malaciek. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Malackách študoval v rokoch 1963 - 1968 filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1968 – 1971 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran.

Pre občianske a politické postoje k udalostiam z roku 1968, prezentované najmä publicistickou tvorbou v časopisoch Echo a Reflex, bol totalitným režimom diskriminovaný. Vylúčili ho zo Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS) a nemohol publikovať. Pracoval ako dokumentarista v Univerzitnej knižnici v Bratislave, bol referentom vo Zväze slovenských výtvarných umelcov. Po čiastočnom uvoľnení pomerov začal v roku 1981 pôsobiť ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde zotrval do roku 1994. V rokoch 1995 - 2011 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov.

Ako básnik knižne debutoval v roku 1969 zbierkou Slávnosti baránkov, v ktorej sa predstavil ako moderný a netradičný autor. O rok neskôr vydal zbierku O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek. Už v týchto dielach sa prezentoval ako básnik ľúbostnej lyriky obohatenej aj o erotický rozmer a zároveň ako autor mnohých novotvarov.

Po politicky vynútenej autorskej odmlke v 70. rokoch minulého storočia nadviazal na svoje prvé zbierky básnickými knihami Čerešňový hlad (1979), Tichá domácnosť (1981) a Erosnička (1981).

Zbierkami Moravianska Venuša (1986) a Maľované jarmá (1986) sa začala druhá etapa jeho básnickej tvorby, v ktorej dominoval jeho záujem o národnú históriu, ktorú neskôr obohatil aj o ľúbostné motívy v zbierke Pŕhľavie (1989). Všetky dominantné témy obohatil o humorný rozmer v básnických knihách Idiotikon (1989), Ľudský sendvič (1991), Vlčie hrdličky (1996), Med omšových lúk (1998), Intímnik (2000).

V roku 2002 mu vyšiel výber z jeho ľúbostnej poézie Venušin paholok, v roku 2006 vydal zbierku Zimomriavky a v roku 2015 zbierku Vruby medu.

Koncom 80. rokov sa Moravčík predstavil aj ako prozaik, keď mu v roku 1988 vyšli romány Sedláci - Próza nás hriešnych a Sťahovanie rieky. Próze sa venoval aj po roku 1989 a vydal zbierku poviedok Mlynárka má holubičku (1990), román Sedláci - Chlieb v koľaji (1992), poviedkovú knihu Mlynárka nemá holubičku (2002) či prózu Záhorácky raj (2009).

Deťom venoval básnické a prozaické knihy ako Raketa so zlatým chvostom (1980), Chichôtka (1985), Zuza v ZOO (1989), V Kiripolci svine kujú (1989), Prvák, prvák vystrč rožky! (1997, doplnené vydanie 2012), Záhorácke rozprávky alebo Proč majú prasce ocase na vrcúlky (2008) či Veselé potulky po svete (2015). V roku 1995 sa podieľal aj na muzikálovom projekte Pacho sa vracia na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Moravčíkovu tvorbu ocenili napríklad Cenou Literárneho fondu za rok 1998 za dielo Záhorácke povesti, Cenou Trojruža, ktorú udeľuje Literárny fond, Slovenská sekcia IBBY a medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana, Medailou Daniela Licharda (2009) alebo Cenou Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii poézia.

V januári 2013 dostal Štefan Moravčík za svoj vklad do oblasti slovenskej kultúry štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.