Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do konca júna 2022 RND uviedlo vyše desaťtisíc predstavení, ktoré videlo viac ako tri milióny divákov.
Autor TASR
Radošina/Bratislava 25. decembra (TASR) - Začínalo ako divadielko pre 32 divákov. Za 60 rokov prešlo vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesťdesiate roky, sedemdesiate, osemdesiate i deväťdesiate roky ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasnosť. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo a doteraz získava množstvo svojich divákov.
Od založenia Radošinského naivného divadla (RND) uplynie v pondelok 25. decembra 60 rokov.
"Tuším som vtedy pred šesťdesiatimi rokmi ani nešiel zakladať divadlo, ale skôr so skupinou stredoškolákov sme sa chceli na Vianoce v rodnej obci predstaviť na javisku miestneho kultúrneho domu trochu inak. Teda hlavne nie v kostýmoch a na tradičnej ochotníckej scéne v nejakom starom titule. Chceli sme byť iní a divadlo robiť inak. Mali sme v úmysle civilne oslovovať divákov v rámci jednoduchého príbehu a v sprievode scénok, monológov, básní a piesní, ktoré na javisku hrala miestna kapela," uviedol pre TASR zakladateľ a vedúca osobnosť divadla, spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec i textár Stanislav Štepka.
Za oficiálny dátum vzniku RND sa považuje dátum prvej premiéry. Divadlo založil vtedajší poslucháč Pedagogickej fakulty v Nitre a dlhoročný radošinský divadelný ochotnícky herec a režisér Stanislav Štepka. RND je autorským divadlom s originálnou poetikou, ktoré od počiatku až dodnes uvádza hry jediného autora a to práve Štepku. Jeho sídlom bola obec Radošina, neskôr sa presťahovalo do Bratislavy.
Prvým titulom súboru bola satirická javisková koláž scénok monológov, básní a piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963). Ako Štepka priblížil, prvá hra im ukázala, že možno ambícia byť iní bolo zrazu veľa, keďže diváci boli "akísi rozpačití". "Ale rozpačití sme boli aj my po predstavení. Povedali sme si: musíme s tým niečo urobiť. A najmä veľa robiť. Aj sa stalo. Po troch rokoch to už aj iné bolo," vysvetlil režisér.
Podľa jeho slov roky 1963 až 1970 boli učňovské pre RND. "V kabaretných pásmach či hrách som ako autor hľadal a skúšal svoje autorské možnosti v tituloch Pitva, Z duba padol, oddýchol si a Pŕŕŕ v malom radošinskom divadielku pre 32 divákov. Potom v roku 1970 prišiel legendárny Jááánošííík a s ním aj prvý veľký úspech, ktorý sme po roku potvrdili aj tragifraškou Človečina," pripomenul Štepka.
Počas svojej 60-ročnej histórie prešlo divadlo vlastným i spoločenským vývojom, ale vždy terčom jeho humoru a satiry boli ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života.
Mimoriadnym a netradičným medzníkom v dramaturgii a v smerovaní divadla bolo uvedenie Štepkovej hry Slovenské tango (1979) v réžii prvého profesionálneho režiséra v RND Ivana Balaďu.
Príchod režiséra Juraja Nvotu a hudobného skladateľa Jána Melkoviča mimoriadne tvorivo poznamenal tvorbu divadla. K významným titulom tohto desaťročia patria inscenácie Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984), Ženské oddelenie, (1987), Loď Svet (1988).
Priam manifestačný ohlas malo uvedenie "federálneho muzikáliku" pražského Semaforu a RND autorov na scéne Štúdia S Nevesta predaná Kubovi (1984) a predrevolučnú pozornosť divákov a kritiky vyvolala prelomová Nvotova inscenácia Štepkovej hry Vygumuj a napíš (premiéra 21. septembra 1989). V 80. rokoch divadlo pre STV nakrútilo dva stredometrážne filmy Víno vinovaté (1983) a Dedinský sen (1984).
V 80. rokoch minulého storočia divadlo účinkovalo v Malej scéne PKO v Bratislave. Od jari 1989 do konca júna 2015 pravidelne vystupovalo na stálej scéne na Škultétyho ulici v Bratislave. Od septembra 2015 má RND vlastné priestory na Záhradníckej ulici v bratislavskom Ružinove.
Po revolúcii divadlo začalo zájazdovo účinkovať aj v zahraničí a popri tom predstavilo divákom ďalšie tituly. Medzi nimi napr. Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand (1993), Materské znamienko, Kino Pokrok (1995), Konečná stanica (1997), či Včela v zime (1999). Významná bola spolupráca Štepku s autorskou a hereckou dvojicou Lasica – Satinský v inscenáciách Kam na to chodíme (1991) a Dohoda možná (1994).
V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia RND uviedlo ďalšie úspešné tituly ako Súpis dravcov(2000), Jááánošííík po tridsiatich rokoch (2000), Na jeden dotyk (2002), Generál (2004), Veľké ilúzie (2007), Stvorenie sveta (2008), Niekto to rád slovenské (2008), Nesladím (2010), Šťastné konce (2012), Polooblačno (2012), Jááánošííík po tristo rokoch (2013), Zmiešaná štvorhra (2015) a iné. Hra Deti doby (2023) mala pred niekoľkými dňami v Piešťanoch už svoju 59. reprízu.
RND od roku 1971 pravidelne účinkovalo v kabaretných a v silvestrovských programoch. V 80. a v 90. rokoch divadlo nahralo pre Slovenský rozhlas 25 hier zo svojho repertoáru. Takmer všetky Štepkove hry vyšli v knižnej podobe, avšak z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium.
Do konca júna 2022 RND uviedlo vyše desaťtisíc predstavení, ktoré videlo viac ako tri milióny divákov. Príkladom popularity ich predstavení je nevšedný rekord, keď v júni 2017 uviedlo tisícu reprízu inscenácie Jááánošííík alebo Správa o legende.
Za najväčší úspech RDN Štepka jednoznačne považuje svojich divákov. "Už šesťdesiat rokov sú s nami, čo si nesmierne vážime. Divadlo bez divákov asi nie je divadlo. Odohrali sme vyše desaťtisíc predstavení, ktoré sme s veľkou pasiou prežili s divákmi na Slovensku, Česku, ale aj v USA, Kanade či Austrálii. Uviedli sme pôvodných sedemdesiat inscenácií. Pritom mám pocit, že tie naše hry nikdy neboli na jedno kopyto. Vždy sme sa usilovali prísť pred divákov s inou, novou a zaujímavou témou. A tém je tu stále viac než dosť. Povedzme ešte na ďalších šesťdesiat rokov," dodal pre TASR Stanislav Štepka.
Od založenia Radošinského naivného divadla (RND) uplynie v pondelok 25. decembra 60 rokov.
"Tuším som vtedy pred šesťdesiatimi rokmi ani nešiel zakladať divadlo, ale skôr so skupinou stredoškolákov sme sa chceli na Vianoce v rodnej obci predstaviť na javisku miestneho kultúrneho domu trochu inak. Teda hlavne nie v kostýmoch a na tradičnej ochotníckej scéne v nejakom starom titule. Chceli sme byť iní a divadlo robiť inak. Mali sme v úmysle civilne oslovovať divákov v rámci jednoduchého príbehu a v sprievode scénok, monológov, básní a piesní, ktoré na javisku hrala miestna kapela," uviedol pre TASR zakladateľ a vedúca osobnosť divadla, spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec i textár Stanislav Štepka.
Za oficiálny dátum vzniku RND sa považuje dátum prvej premiéry. Divadlo založil vtedajší poslucháč Pedagogickej fakulty v Nitre a dlhoročný radošinský divadelný ochotnícky herec a režisér Stanislav Štepka. RND je autorským divadlom s originálnou poetikou, ktoré od počiatku až dodnes uvádza hry jediného autora a to práve Štepku. Jeho sídlom bola obec Radošina, neskôr sa presťahovalo do Bratislavy.
Prvým titulom súboru bola satirická javisková koláž scénok monológov, básní a piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z (1963). Ako Štepka priblížil, prvá hra im ukázala, že možno ambícia byť iní bolo zrazu veľa, keďže diváci boli "akísi rozpačití". "Ale rozpačití sme boli aj my po predstavení. Povedali sme si: musíme s tým niečo urobiť. A najmä veľa robiť. Aj sa stalo. Po troch rokoch to už aj iné bolo," vysvetlil režisér.
Podľa jeho slov roky 1963 až 1970 boli učňovské pre RND. "V kabaretných pásmach či hrách som ako autor hľadal a skúšal svoje autorské možnosti v tituloch Pitva, Z duba padol, oddýchol si a Pŕŕŕ v malom radošinskom divadielku pre 32 divákov. Potom v roku 1970 prišiel legendárny Jááánošííík a s ním aj prvý veľký úspech, ktorý sme po roku potvrdili aj tragifraškou Človečina," pripomenul Štepka.
Počas svojej 60-ročnej histórie prešlo divadlo vlastným i spoločenským vývojom, ale vždy terčom jeho humoru a satiry boli ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života.
Mimoriadnym a netradičným medzníkom v dramaturgii a v smerovaní divadla bolo uvedenie Štepkovej hry Slovenské tango (1979) v réžii prvého profesionálneho režiséra v RND Ivana Balaďu.
Príchod režiséra Juraja Nvotu a hudobného skladateľa Jána Melkoviča mimoriadne tvorivo poznamenal tvorbu divadla. K významným titulom tohto desaťročia patria inscenácie Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Pavilón B (1984), Ženské oddelenie, (1987), Loď Svet (1988).
Priam manifestačný ohlas malo uvedenie "federálneho muzikáliku" pražského Semaforu a RND autorov na scéne Štúdia S Nevesta predaná Kubovi (1984) a predrevolučnú pozornosť divákov a kritiky vyvolala prelomová Nvotova inscenácia Štepkovej hry Vygumuj a napíš (premiéra 21. septembra 1989). V 80. rokoch divadlo pre STV nakrútilo dva stredometrážne filmy Víno vinovaté (1983) a Dedinský sen (1984).
V 80. rokoch minulého storočia divadlo účinkovalo v Malej scéne PKO v Bratislave. Od jari 1989 do konca júna 2015 pravidelne vystupovalo na stálej scéne na Škultétyho ulici v Bratislave. Od septembra 2015 má RND vlastné priestory na Záhradníckej ulici v bratislavskom Ružinove.
Po revolúcii divadlo začalo zájazdovo účinkovať aj v zahraničí a popri tom predstavilo divákom ďalšie tituly. Medzi nimi napr. Pokoj domu tomuto (1990), Lás-ka-nie, Delostrelci na Mesiaci (1992), Hostinec Grand (1993), Materské znamienko, Kino Pokrok (1995), Konečná stanica (1997), či Včela v zime (1999). Významná bola spolupráca Štepku s autorskou a hereckou dvojicou Lasica – Satinský v inscenáciách Kam na to chodíme (1991) a Dohoda možná (1994).
V prvých dvoch desaťročiach 21. storočia RND uviedlo ďalšie úspešné tituly ako Súpis dravcov(2000), Jááánošííík po tridsiatich rokoch (2000), Na jeden dotyk (2002), Generál (2004), Veľké ilúzie (2007), Stvorenie sveta (2008), Niekto to rád slovenské (2008), Nesladím (2010), Šťastné konce (2012), Polooblačno (2012), Jááánošííík po tristo rokoch (2013), Zmiešaná štvorhra (2015) a iné. Hra Deti doby (2023) mala pred niekoľkými dňami v Piešťanoch už svoju 59. reprízu.
RND od roku 1971 pravidelne účinkovalo v kabaretných a v silvestrovských programoch. V 80. a v 90. rokoch divadlo nahralo pre Slovenský rozhlas 25 hier zo svojho repertoáru. Takmer všetky Štepkove hry vyšli v knižnej podobe, avšak z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium.
Do konca júna 2022 RND uviedlo vyše desaťtisíc predstavení, ktoré videlo viac ako tri milióny divákov. Príkladom popularity ich predstavení je nevšedný rekord, keď v júni 2017 uviedlo tisícu reprízu inscenácie Jááánošííík alebo Správa o legende.
Za najväčší úspech RDN Štepka jednoznačne považuje svojich divákov. "Už šesťdesiat rokov sú s nami, čo si nesmierne vážime. Divadlo bez divákov asi nie je divadlo. Odohrali sme vyše desaťtisíc predstavení, ktoré sme s veľkou pasiou prežili s divákmi na Slovensku, Česku, ale aj v USA, Kanade či Austrálii. Uviedli sme pôvodných sedemdesiat inscenácií. Pritom mám pocit, že tie naše hry nikdy neboli na jedno kopyto. Vždy sme sa usilovali prísť pred divákov s inou, novou a zaujímavou témou. A tém je tu stále viac než dosť. Povedzme ešte na ďalších šesťdesiat rokov," dodal pre TASR Stanislav Štepka.
