Skutočný príbeh o sláve a páde, láske a zrade, vine a treste vo vyhrotenom období zachytáva zhruba desaťročné obdobie života prvorepublikovej filmovej hviezdy.
Autor TASR
Bratislava 23. januára (TASR) - Do českých i slovenských kín vstúpil tento týždeň dlhoočakávaný film Lída Baarová. Životopisná dráma sa rodila neuveriteľných 15 rokov. Výpravný historický film o kontroverznom vzťahu českej herečky Lídy Baarovej s nacistickým ministrom propagandy Josephom Goebbelsom nakrútil režisér Filip Renč na námet a podľa scenára Ivana Hubača.
"Pôvodne som napísal štvordielny televízny film o Líde Baarovej na objednávku Českej televízie. Tá po asi dvoch rokoch zistila, že na to nemá finančné prostriedky, aby taký náročný projekt natočila," povedal v rozhovore pre TASR Ivan Hubač. Spomínané štyri diely prepísal do podoby filmového scenára a spolu s režisérom Renčom začali hľadať producenta, ktorý by sa ujal realizácie. "Všetci sa zľakli náročnosti projektu a kvôli veľkým finančným nákladom, ktoré vyžaduje, od realizácie odstúpili. Bola to veľmi strastiplná cesta. Nakoniec po dlhých rokoch sa to podarilo, našli sme producenta, ktorý do toho vstúpil a projekt zafinancoval."
Skutočný príbeh o sláve a páde, láske a zrade, vine a treste vo vyhrotenom období zachytáva zhruba desaťročné obdobie života prvorepublikovej filmovej hviezdy. "Začíname jej odchodom do Nemecka, monitorujeme jej veľkú kariéru, ktorú tam urobila. Potom príbeh pokračuje jej útekom do Čiech, kde sa stretáva s animozitou kolegov, pokračujeme cez rok 1945, kedy sa Baarová dostáva do väzenia, a končíme jej útekom do Rakúska," priblížil Ivan Hubač scenár.
Lídu Baarovú označila dobová nemecká tlač za jednu z najkrajších žien Európy. Hlavnú úlohu herečky, ktorá v roku 1934 dostala pozvanie do berlínskych filmových ateliérov Babelsberg, považovaných za európsky Hollywood, a po úvodných ťažkostiach s nemeckou výslovnosťou nakoniec očarila davy fanúšikov v Nemecku a zaujala aj Hitlera, stvárnila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. "Na hlavnú postavu sme robili veľký kasting, skutočne na ňom bolo mnoho, mnoho, mnoho herečiek, ako českých, tak slovenských. Táňa Pauhofová vyšla z toho najlepšie," prezradil k obsadeniu snímky, ktorá je tiež dielom kameramana Petra Hojdu, architekta Zdeňka Flemminga a kostýmového návrhára Jana Růžičku.
Baarovú v záverečnej etape života veľmi presvedčivo zahrala Zdenka Procházková-Hartmann. "Je veľmi autentická, sama túto dobu prežila, veľa súpútnikov Lídy Baarovej osobne poznala, učila nemčinu vo Viedni. Je nielen herecky, ale po všetkých stránkach veľmi fundovaná osoba, ktorá starú Lídu Baarovú stvárnila veľmi dobre," podčiarkol scenárista, ktorého život prvorepublikovej hviezdy doslova fascinoval. "Jej život je skutočne antická tragédia. Vzťah s Goebbelsom, ktorý mala, poznamenal celú jej rodinu. Jej sestra spáchala samovraždu, matka dostala počas výsluchu po oslobodení v roku 1945 infarkt, jej otec na to doplatil zdravotne - amputáciou nohy. Tie konzekvencie vzťahu s Goebbelsom boli skutočne fatálne," ozrejmil Ivan Hubač. "Od začiatku som vedel, že je to veľmi silný dramatický potenciál a že sa to bude dobre písať."
Scenárista pripúšťa, že Baarovej cieľom bolo urobiť v Nemecku hereckú kariéru skoro za každú cenu. Prvá jedinečná príležitosť sa jej naskytla, keď stretla slávneho herca Gustava Fröhlicha, vtedajšieho idola všetkých nemeckých žien, s ktorým si padli do oka. "Potom prišiel Goebbels, ktorý sa tiež do nej úplne zúfalo zamiloval. Bol to človek, ktorý mal pod palcom celý nemecký filmový priemysel a to si ona veľmi dobre uvedomovala," konštatoval Hubač. Nedokáže však s istotou povedať, či Baarovej vzťah s Goebbelsom bol pragmatický.
"Neviem, či vedela, že by jej to mohlo priniesť nejaký úspech, alebo či sa do neho na prvý pohľad zamilovala. Myslím si, že spočiatku to bolo pragmatické, až potom sa do neho zamilovala. Verím, že ho v poslednej fáze milovala," komentoval tabuizovanú love story z obdobia nástupu nacistov k moci v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia, ktorú ukončil až Hitler. Ten sa snažil udržať vzťah Goebbelsa a jeho ženy Magdy. Na jeho rozkaz musel Goebbels s Baarovou prerušiť akýkoľvek kontakt a herečka dostala zákaz v Nemecku nakrúcať.
Ivan Hubač priznáva, že v jeho scenári životopisnej drámy má svoje miesto aj fikcia. "Nevieme, čo sa dialo medzi Goebbelsom a Baarovou v intímnych situáciách, o tom sa môžeme len dohadovať, to je úloha pre scenáristu, aby to nejakým spôsobom po svojom interpretoval."
Postavu Josepha Goebbelsa stvárnil Karl Markovics, Gustava Fröhlicha hrá Gedeon Burkhard. V úlohách Baarovej rodičov diváci uvidia Simonu Stašovú a Martina Hubu, sestru Zorku Janů hrá Anna Fialová. Hitlera veľmi pôsobivo hrá Pavel Kříž. Ďalej účinkujú Lenka Vlasáková, Hana Vagnerová, Jiří Mádl, Kateřina Klausová, Michal Dlouhý a iní.
Lída Baarová je v českých a slovenských kinách od 21. januára. Na zahraničnom trhu bude uvádzaná pod názvom Diablova milenka. Film už kúpila rakúska televízia ORF, v marci pôjde do rakúskych kín a ak sa tvorcovia dohodnú s nemeckými distributérmi, uvidia ho diváci aj v Nemecku.
"Pôvodne som napísal štvordielny televízny film o Líde Baarovej na objednávku Českej televízie. Tá po asi dvoch rokoch zistila, že na to nemá finančné prostriedky, aby taký náročný projekt natočila," povedal v rozhovore pre TASR Ivan Hubač. Spomínané štyri diely prepísal do podoby filmového scenára a spolu s režisérom Renčom začali hľadať producenta, ktorý by sa ujal realizácie. "Všetci sa zľakli náročnosti projektu a kvôli veľkým finančným nákladom, ktoré vyžaduje, od realizácie odstúpili. Bola to veľmi strastiplná cesta. Nakoniec po dlhých rokoch sa to podarilo, našli sme producenta, ktorý do toho vstúpil a projekt zafinancoval."
Skutočný príbeh o sláve a páde, láske a zrade, vine a treste vo vyhrotenom období zachytáva zhruba desaťročné obdobie života prvorepublikovej filmovej hviezdy. "Začíname jej odchodom do Nemecka, monitorujeme jej veľkú kariéru, ktorú tam urobila. Potom príbeh pokračuje jej útekom do Čiech, kde sa stretáva s animozitou kolegov, pokračujeme cez rok 1945, kedy sa Baarová dostáva do väzenia, a končíme jej útekom do Rakúska," priblížil Ivan Hubač scenár.
Lídu Baarovú označila dobová nemecká tlač za jednu z najkrajších žien Európy. Hlavnú úlohu herečky, ktorá v roku 1934 dostala pozvanie do berlínskych filmových ateliérov Babelsberg, považovaných za európsky Hollywood, a po úvodných ťažkostiach s nemeckou výslovnosťou nakoniec očarila davy fanúšikov v Nemecku a zaujala aj Hitlera, stvárnila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. "Na hlavnú postavu sme robili veľký kasting, skutočne na ňom bolo mnoho, mnoho, mnoho herečiek, ako českých, tak slovenských. Táňa Pauhofová vyšla z toho najlepšie," prezradil k obsadeniu snímky, ktorá je tiež dielom kameramana Petra Hojdu, architekta Zdeňka Flemminga a kostýmového návrhára Jana Růžičku.
Baarovú v záverečnej etape života veľmi presvedčivo zahrala Zdenka Procházková-Hartmann. "Je veľmi autentická, sama túto dobu prežila, veľa súpútnikov Lídy Baarovej osobne poznala, učila nemčinu vo Viedni. Je nielen herecky, ale po všetkých stránkach veľmi fundovaná osoba, ktorá starú Lídu Baarovú stvárnila veľmi dobre," podčiarkol scenárista, ktorého život prvorepublikovej hviezdy doslova fascinoval. "Jej život je skutočne antická tragédia. Vzťah s Goebbelsom, ktorý mala, poznamenal celú jej rodinu. Jej sestra spáchala samovraždu, matka dostala počas výsluchu po oslobodení v roku 1945 infarkt, jej otec na to doplatil zdravotne - amputáciou nohy. Tie konzekvencie vzťahu s Goebbelsom boli skutočne fatálne," ozrejmil Ivan Hubač. "Od začiatku som vedel, že je to veľmi silný dramatický potenciál a že sa to bude dobre písať."
Scenárista pripúšťa, že Baarovej cieľom bolo urobiť v Nemecku hereckú kariéru skoro za každú cenu. Prvá jedinečná príležitosť sa jej naskytla, keď stretla slávneho herca Gustava Fröhlicha, vtedajšieho idola všetkých nemeckých žien, s ktorým si padli do oka. "Potom prišiel Goebbels, ktorý sa tiež do nej úplne zúfalo zamiloval. Bol to človek, ktorý mal pod palcom celý nemecký filmový priemysel a to si ona veľmi dobre uvedomovala," konštatoval Hubač. Nedokáže však s istotou povedať, či Baarovej vzťah s Goebbelsom bol pragmatický.
"Neviem, či vedela, že by jej to mohlo priniesť nejaký úspech, alebo či sa do neho na prvý pohľad zamilovala. Myslím si, že spočiatku to bolo pragmatické, až potom sa do neho zamilovala. Verím, že ho v poslednej fáze milovala," komentoval tabuizovanú love story z obdobia nástupu nacistov k moci v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia, ktorú ukončil až Hitler. Ten sa snažil udržať vzťah Goebbelsa a jeho ženy Magdy. Na jeho rozkaz musel Goebbels s Baarovou prerušiť akýkoľvek kontakt a herečka dostala zákaz v Nemecku nakrúcať.
Ivan Hubač priznáva, že v jeho scenári životopisnej drámy má svoje miesto aj fikcia. "Nevieme, čo sa dialo medzi Goebbelsom a Baarovou v intímnych situáciách, o tom sa môžeme len dohadovať, to je úloha pre scenáristu, aby to nejakým spôsobom po svojom interpretoval."
Postavu Josepha Goebbelsa stvárnil Karl Markovics, Gustava Fröhlicha hrá Gedeon Burkhard. V úlohách Baarovej rodičov diváci uvidia Simonu Stašovú a Martina Hubu, sestru Zorku Janů hrá Anna Fialová. Hitlera veľmi pôsobivo hrá Pavel Kříž. Ďalej účinkujú Lenka Vlasáková, Hana Vagnerová, Jiří Mádl, Kateřina Klausová, Michal Dlouhý a iní.
Lída Baarová je v českých a slovenských kinách od 21. januára. Na zahraničnom trhu bude uvádzaná pod názvom Diablova milenka. Film už kúpila rakúska televízia ORF, v marci pôjde do rakúskych kín a ak sa tvorcovia dohodnú s nemeckými distributérmi, uvidia ho diváci aj v Nemecku.