Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem zrekonštruovaného barokového zámku, siedmich záhradných terás a novej výstavy sa tam možno zúčastniť na rôznych podujatiach.
Autor TASR
Bratislava/Schloss Hof 24. mája (TASR) – Rakúsky zámok Schloss Hof neďaleko Bratislavy je už vďaka vlani otvorenému mostu v Devínskej Novej Vsi cez rieku Morava oveľa dostupnejší pre Slovákov.
Okrem zrekonštruovaného barokového zámku, siedmich záhradných terás a novej výstavy sa tam možno zúčastniť na rôznych podujatiach.
Najbližší víkend (25. - 26. 5.) si prídu na svoje najmä záhradkári a milovníci záhradného umenia na tradičných Dňoch záhrad. Vybraní profesionálni záhradníci a aranžéri predvedú svoju kreativitu. Nebudú chýbať exotické rastliny, záhradné doplnky ani burza semien, cibuliek, kvetov a rastlín. O týždeň neskôr (30. 5.-2. 6.) je v programe Marcheldská zámocká jazda dragúnov. Časy dávnej cisárskej kavalérie pripomenie regiment dragúnov číslo 3 a v turnaji kočov predvedú svoje umenie majstrovskí jazdci.
Novinkou na zámku je výstava Triumf a vášeň – 350 rokov princa Eugena. Je na počesť 350-tého výročia narodenia staviteľa zámku Eugena Savojského. Návštevníci sa dozvedia, prečo tento rodený Parížan, pochádzajúci z bohatej rodiny utiekol do zahraničia a stal sa významnou a obľúbenou postavou rakúskych dejín, na ktorého aj teraz v spomínajú v dobrom. Nielen preto, že po kúpe tohto zámku v roku 1725 ho dal prestavať do dnešnej podoby a na 58 hektároch vybudoval barokový architektonicko-umelecký celok, idylické letné sídlo, jeden z najväčších barokových veľkostatkov v strednej Európe. Ako 30-ročný sa stal poľným maršalom a úspešne bojoval proti rozpínajúcej sa osmanskej ríši.
"Bol veľmi bohatý a staral sa o rodiny padlých vojakov. Vedel ako zveľaďovať majetok a z neho si berú príklad Bil Gates, Karl Heinz Essl a iné osobnosti sveta. Bol aj zberateľ a mecenáš umenia, tiež zvierat a založil zverinec v hornom Belvedéri. Na jeho exotické zvieratá sa chodili pozerať aj z Viedne," povedala pre TASR sprievodkyňa výstavou Jarmila Leitner.
Podľa nej Eugen Savojský bol nízky chlap, meral asi jeden a pol metra. Taká vysoká je aj jeho postava na výstave. Nechýba princov portrét, ktorý namaľoval Ján Kupecký z Pezinka. Na stenách je veľa obrazov so sakrálnou, vojenskou a poľovnou tematikou i motívmi gréckej mytológie z Eugenovej zbierky. Tiež vypreparované zvieratá, ručné zbrane i delá, medaily, turecký stan, kreslo po sultánovi a iné dokumenty po slávnych bojoch s Turkmi i ako stopy po princovi.
Okrem zrekonštruovaného barokového zámku, siedmich záhradných terás a novej výstavy sa tam možno zúčastniť na rôznych podujatiach.
Najbližší víkend (25. - 26. 5.) si prídu na svoje najmä záhradkári a milovníci záhradného umenia na tradičných Dňoch záhrad. Vybraní profesionálni záhradníci a aranžéri predvedú svoju kreativitu. Nebudú chýbať exotické rastliny, záhradné doplnky ani burza semien, cibuliek, kvetov a rastlín. O týždeň neskôr (30. 5.-2. 6.) je v programe Marcheldská zámocká jazda dragúnov. Časy dávnej cisárskej kavalérie pripomenie regiment dragúnov číslo 3 a v turnaji kočov predvedú svoje umenie majstrovskí jazdci.
Novinkou na zámku je výstava Triumf a vášeň – 350 rokov princa Eugena. Je na počesť 350-tého výročia narodenia staviteľa zámku Eugena Savojského. Návštevníci sa dozvedia, prečo tento rodený Parížan, pochádzajúci z bohatej rodiny utiekol do zahraničia a stal sa významnou a obľúbenou postavou rakúskych dejín, na ktorého aj teraz v spomínajú v dobrom. Nielen preto, že po kúpe tohto zámku v roku 1725 ho dal prestavať do dnešnej podoby a na 58 hektároch vybudoval barokový architektonicko-umelecký celok, idylické letné sídlo, jeden z najväčších barokových veľkostatkov v strednej Európe. Ako 30-ročný sa stal poľným maršalom a úspešne bojoval proti rozpínajúcej sa osmanskej ríši.
"Bol veľmi bohatý a staral sa o rodiny padlých vojakov. Vedel ako zveľaďovať majetok a z neho si berú príklad Bil Gates, Karl Heinz Essl a iné osobnosti sveta. Bol aj zberateľ a mecenáš umenia, tiež zvierat a založil zverinec v hornom Belvedéri. Na jeho exotické zvieratá sa chodili pozerať aj z Viedne," povedala pre TASR sprievodkyňa výstavou Jarmila Leitner.
Podľa nej Eugen Savojský bol nízky chlap, meral asi jeden a pol metra. Taká vysoká je aj jeho postava na výstave. Nechýba princov portrét, ktorý namaľoval Ján Kupecký z Pezinka. Na stenách je veľa obrazov so sakrálnou, vojenskou a poľovnou tematikou i motívmi gréckej mytológie z Eugenovej zbierky. Tiež vypreparované zvieratá, ručné zbrane i delá, medaily, turecký stan, kreslo po sultánovi a iné dokumenty po slávnych bojoch s Turkmi i ako stopy po princovi.
