Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V minulosti bola šibačka v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Veľkonočné sviatky sú spojené aj so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Dotyku s čerstvou zeleňou (prúty, zelené vetvičky) sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie.
Chlapci si na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) rezali vŕbové prúty a potom plietli korbáče (šibáky). Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich (ale aj viacerých) najčastejšie vŕbových prútov. Mnohopramienkový veľkonočný korbáč mal väčšiu hodnotu. Do korbáčov sa vpletali nitky a stužky. Niekde šibačov odmeňovali dievčatá viazaním stužiek na šibák. Dievčatá na Smrtnú nedeľu začali prípravy na výrobu veľkonočných vajíčok.
Dotykom čerstvého vŕbového prútika prenášal mládenec na dievča všetky pozitívne účinky čerstvo rozvitého prútika. Tento akt mal zabezpečiť, aby boli dievčina a žena mladé, ohybné, svieže, plodné - presne ako celá prebúdzajúca sa príroda. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bola v minulosti šibačka v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu. "Bola by veľká hanba, keby niektorá dievčina nebola vyšibaná," povedala. Aj preto dokázali dievky dávať mládencom za šibačku krásne vlastnoručne zdobené kraslice, v ktorých ornamentoch bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. "Vajíčko bolo v minulosti symbolom lásky, ale aj plodnosti. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci," vysvetlila.
Etnologička Margita Méryová uviedla, že korbáče chytili do rúk dievčatá po Veľkonočnom pondelku v utorok. "Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej ho do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať," spomenula etnologička.
Pleteniu korbáčov sa venujú na Slovensku ľudoví majstri. Jedným z nich je i Jozef Koliš, ktorý žije v Prievidzi. Pred Veľkou nocou upletie aj 400 korbáčov, vyrába ich aj na objednávku, záleží na tom, akú veľkosť chce zákazník. "Robím viac techník, pletiem z ôsmich, deviatich, 12 či 16 prútov," prezradil ľudový majster.
V histórii veľkonočnú šibačku spomínal napríklad už pražský kazateľ zo 14. storočia Konrád Waldhauser: "Manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční".
Chlapci si na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) rezali vŕbové prúty a potom plietli korbáče (šibáky). Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich (ale aj viacerých) najčastejšie vŕbových prútov. Mnohopramienkový veľkonočný korbáč mal väčšiu hodnotu. Do korbáčov sa vpletali nitky a stužky. Niekde šibačov odmeňovali dievčatá viazaním stužiek na šibák. Dievčatá na Smrtnú nedeľu začali prípravy na výrobu veľkonočných vajíčok.
Dotykom čerstvého vŕbového prútika prenášal mládenec na dievča všetky pozitívne účinky čerstvo rozvitého prútika. Tento akt mal zabezpečiť, aby boli dievčina a žena mladé, ohybné, svieže, plodné - presne ako celá prebúdzajúca sa príroda. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bola v minulosti šibačka v malom spoločenstve vecou spoločenskej prestíže a statusu. "Bola by veľká hanba, keby niektorá dievčina nebola vyšibaná," povedala. Aj preto dokázali dievky dávať mládencom za šibačku krásne vlastnoručne zdobené kraslice, v ktorých ornamentoch bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. "Vajíčko bolo v minulosti symbolom lásky, ale aj plodnosti. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci," vysvetlila.
Etnologička Margita Méryová uviedla, že korbáče chytili do rúk dievčatá po Veľkonočnom pondelku v utorok. "Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej ho do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať," spomenula etnologička.
Pleteniu korbáčov sa venujú na Slovensku ľudoví majstri. Jedným z nich je i Jozef Koliš, ktorý žije v Prievidzi. Pred Veľkou nocou upletie aj 400 korbáčov, vyrába ich aj na objednávku, záleží na tom, akú veľkosť chce zákazník. "Robím viac techník, pletiem z ôsmich, deviatich, 12 či 16 prútov," prezradil ľudový majster.
V histórii veľkonočnú šibačku spomínal napríklad už pražský kazateľ zo 14. storočia Konrád Waldhauser: "Manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční".
