Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa PR manažéra Slovenského komorného divadla Tibora Kubičku skomplikovala vystúpenie martinského divadla skutočnosť, že cez bieloruské hranice nepustili kamión so scénickými pomôckami.
Autor TASR
Martin 8. decembra (TASR) – Slovenské komorné divadlo (SKD) Martin sa na konci novembra ako prvé slovenské divadlo predstavilo na Medzinárodnom festivale národnej drámy v bieloruskom meste Bobrujsk s inscenáciou dramatizácie knihy bieloruskej spisovateľky, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru, Svetlany Alexijevič Vojna nemá ženskú tvár.
Podľa PR manažéra SKD Tibora Kubičku skomplikovala vystúpenie martinského divadla skutočnosť, že cez bieloruské hranice nepustili kamión so scénickými dekoráciami, kostýmami, rekvizitami, elektronikou, veľkoplošnými obrazovkami, zvukovou a svetelnou technikou. "Tento fakt sme sa dozvedeli na letisku vo Varšave, pár minút pred odletom do Minska... Celé to vzniklo chybou externej špedičnej spoločnosti, ktorá nezabezpečila víza pre svojich vodičov. Výprava SKD Martin cestovala letecky, takže sme víza do päť dní pobytu nepotrebovali. Ani snaha slovenskej ambasády v Bielorusku tento problém nevyriešila," uviedol PR manažér SKD.
"Nemohli sme si dovoliť predstavenie neodohrať a nevedeli sme si to ani predstaviť. V Bobrujsku nás čakalo vypredané hľadisko. Celý umelecký tím aj technický štáb na čele s režisérom inscenácie Mariánom Peckom sa rozhodol predstavenie odohrať za každú cenu – hoc aj v improvizovaných podmienkach, náznakoch scény a fragmentmi kostýmov, bez vlastného technického vybavenia. Počas noci a nasledujúceho dopoludnia sa rozbehlo zháňanie náznakov scény, nábytku, kostýmov a rekvizít. Herečky a herci si dokonca v neďalekom obchodnom dome kupovali niektoré kusy odevov... Nasledovalo nevyhnutné prearanžovanie scén a nástupov hercov," podotkol Kubička.
Zdôraznil, že vďaka mimoriadne ústretovej pomoci celého osadenstva divadla v Bobrujsku, aj s pomocou riaditeľa divadla v Minsku, sa podarilo dať takmer novú formu už existujúcej inscenácii martinského divadla. "Nakoniec sme ani fakt, že uvádzame predstavenie v improvizovaných podmienkach, do auditória nekomunikovali. Nadšené standing ovation, výkriky 'bravó' a gratulácie po predstavení boli mimoriadnym prejavom uznania, vďaky a zadosťučinením pre všetkých zúčastnených. A nemyslíme tým len členov výpravy SKD Martin, ale aj vedenie a všetkých pracovníkov Divadla V.I. Dunina – Marcinkeviča v Bobrujsku a ich obetavú pomoc," dodal PR manažér.
"Naša radosť bola ešte väčšia, keď po návrate z tohto zájazdu získal režisér Marián Pecko Cenu Tatrabanky 2017 práve za réžiu inscenácie Vojna nemá ženskú tvár," uzavrel Kubička.
Podľa PR manažéra SKD Tibora Kubičku skomplikovala vystúpenie martinského divadla skutočnosť, že cez bieloruské hranice nepustili kamión so scénickými dekoráciami, kostýmami, rekvizitami, elektronikou, veľkoplošnými obrazovkami, zvukovou a svetelnou technikou. "Tento fakt sme sa dozvedeli na letisku vo Varšave, pár minút pred odletom do Minska... Celé to vzniklo chybou externej špedičnej spoločnosti, ktorá nezabezpečila víza pre svojich vodičov. Výprava SKD Martin cestovala letecky, takže sme víza do päť dní pobytu nepotrebovali. Ani snaha slovenskej ambasády v Bielorusku tento problém nevyriešila," uviedol PR manažér SKD.
Režisér Marián Pecko dostal Cenu Nadácie Tatrabanky za réžiu v našom divadle. VOJNA NEMÁ ŽENSKÚ TVÁR - 9 / 12 / POSLEDNÝCH 10 MIEST. pic.twitter.com/XSn1ZnBJIr
— SKD Martin (@skdmartin) December 2, 2017
"Nemohli sme si dovoliť predstavenie neodohrať a nevedeli sme si to ani predstaviť. V Bobrujsku nás čakalo vypredané hľadisko. Celý umelecký tím aj technický štáb na čele s režisérom inscenácie Mariánom Peckom sa rozhodol predstavenie odohrať za každú cenu – hoc aj v improvizovaných podmienkach, náznakoch scény a fragmentmi kostýmov, bez vlastného technického vybavenia. Počas noci a nasledujúceho dopoludnia sa rozbehlo zháňanie náznakov scény, nábytku, kostýmov a rekvizít. Herečky a herci si dokonca v neďalekom obchodnom dome kupovali niektoré kusy odevov... Nasledovalo nevyhnutné prearanžovanie scén a nástupov hercov," podotkol Kubička.
Zdôraznil, že vďaka mimoriadne ústretovej pomoci celého osadenstva divadla v Bobrujsku, aj s pomocou riaditeľa divadla v Minsku, sa podarilo dať takmer novú formu už existujúcej inscenácii martinského divadla. "Nakoniec sme ani fakt, že uvádzame predstavenie v improvizovaných podmienkach, do auditória nekomunikovali. Nadšené standing ovation, výkriky 'bravó' a gratulácie po predstavení boli mimoriadnym prejavom uznania, vďaky a zadosťučinením pre všetkých zúčastnených. A nemyslíme tým len členov výpravy SKD Martin, ale aj vedenie a všetkých pracovníkov Divadla V.I. Dunina – Marcinkeviča v Bobrujsku a ich obetavú pomoc," dodal PR manažér.
"Naša radosť bola ešte väčšia, keď po návrate z tohto zájazdu získal režisér Marián Pecko Cenu Tatrabanky 2017 práve za réžiu inscenácie Vojna nemá ženskú tvár," uzavrel Kubička.
