Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hudobný fond mu v septembri 2018 udelil Cenu Gejzu Dusíka za celoživotnú významnú skladateľskú a publicistickú činnosť.
Autor TASR
Zohor/Bratislava 15. apríla (TASR) - Skladateľ, hudobník, aranžér a publicista Pavol Zelenay patrí k popredným osobnostiam slovenskej hudobnej scény ako aktívny hráč aj ako dokumentarista. Tento pamätník vývoja slovenskej populárnej hudby bude mať v sobotu 15. apríla 95 rokov.
Pavol Zelenay sa narodil 15. apríla 1928 v obci Zohor. Po maturite na gymnáziu v Piešťanoch študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Počas vysokej školy študoval súbežne hru na klarinete na Hudobnom ústave. Swingovej hudbe sa venoval už v Piešťanoch, bol spoluzakladateľom vysokoškolského big bandu Kolektív 50. Od začiatku 50. rokov minulého storočia sa venoval aj komponovaniu.
V roku 1952 vyšla prvá gramoplatňa s jeho skladbou Poď so mnou tancovať, ktorú spievala Viera Prokešová. Od roku 1958 bol členom orchestra Tatra Revue, v roku 1967 sa začala jeho rozhlasová dráha v Československom rozhlase na poste vedúceho redakcie populárnej hudby. Bol producentom prvého rockového albumu Zvoňte zvonky skupiny Prúdy v roku 1969, ktorý skupina v rozhlase nahrala.
Pavol Zelenay a Ján Siváček boli zakladateľmi medzinárodného festivalu Bratislavská lýra. V bratislavskom PKO prebehol 23. až 26. júna 1966 prvý ročník. Do finále postúpilo 24 z prihlásených 797 piesní, po dvanásť českých a slovenských. Prvú zlatú lýru si vyspieval Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorov Vieroslava Matušíka a Elišky Jelínkovej. Na druhom mieste bola dvojica Marta Kubišová a Helena Vondráčková s piesňou Oh, baby, baby, na treťom mieste skončil Waldemar Matuška so skladbou Už modrej činžák zhas.
Sám Zelenay dvakrát získal ako autor hudby zlatú Bratislavskú lýru, v roku 1974 za pieseň Zem pamätá Karola Duchoňa a v roku 1976 za pieseň Pár nôt Jany Kocianovej.
V máji 2008 ho uviedli do Siene slávy slovenskej populárnej hudby. V decembri 2008 vyšla jeho autorská kompilácia Najkrajšie piesne Pavla Zelenaya. Zároveň v decembri 2008 vyšla Antológia slovenskej populárnej hudby, ktorú Zelenay zostavil. Obsahuje 237 pôvodných nahrávok z rokov 1934 až 1963. Je tiež spoluautorom knihy Hudba – tanec - pieseň, ktorá vyšla v roku 2008. V decembri 2016 vydal notový album pod názvom 100 slovenských evergreenov.
K 90. narodeninám mu RTVS pripravila 18. apríla 2018 koncert S úsmevom sa dívam na svet, zostavený z jeho najpopulárnejších piesní. Hudobný fond v koprodukcii s hudobným vydavateľstvom Opus vydal 15. mája 2018 kompiláciu +77 Antológia slovenskej populárnej hudby.
V roku 2007 bol ocenený Krištáľovým krídlom v kategórii hudba. Z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča si 1. septembra 2008 prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry. V júni 2018 dostal Cenu ministerky kultúry Slovenskej republiky za celoživotné pôsobenie v oblasti tanečnej a populárnej hudby aj jej dokumentovanie. Hudobný fond mu v septembri 2018 udelil Cenu Gejzu Dusíka za celoživotnú významnú skladateľskú a publicistickú činnosť.
Pavol Zelenay sa narodil 15. apríla 1928 v obci Zohor. Po maturite na gymnáziu v Piešťanoch študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Počas vysokej školy študoval súbežne hru na klarinete na Hudobnom ústave. Swingovej hudbe sa venoval už v Piešťanoch, bol spoluzakladateľom vysokoškolského big bandu Kolektív 50. Od začiatku 50. rokov minulého storočia sa venoval aj komponovaniu.
V roku 1952 vyšla prvá gramoplatňa s jeho skladbou Poď so mnou tancovať, ktorú spievala Viera Prokešová. Od roku 1958 bol členom orchestra Tatra Revue, v roku 1967 sa začala jeho rozhlasová dráha v Československom rozhlase na poste vedúceho redakcie populárnej hudby. Bol producentom prvého rockového albumu Zvoňte zvonky skupiny Prúdy v roku 1969, ktorý skupina v rozhlase nahrala.
Pavol Zelenay a Ján Siváček boli zakladateľmi medzinárodného festivalu Bratislavská lýra. V bratislavskom PKO prebehol 23. až 26. júna 1966 prvý ročník. Do finále postúpilo 24 z prihlásených 797 piesní, po dvanásť českých a slovenských. Prvú zlatú lýru si vyspieval Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorov Vieroslava Matušíka a Elišky Jelínkovej. Na druhom mieste bola dvojica Marta Kubišová a Helena Vondráčková s piesňou Oh, baby, baby, na treťom mieste skončil Waldemar Matuška so skladbou Už modrej činžák zhas.
Sám Zelenay dvakrát získal ako autor hudby zlatú Bratislavskú lýru, v roku 1974 za pieseň Zem pamätá Karola Duchoňa a v roku 1976 za pieseň Pár nôt Jany Kocianovej.
V máji 2008 ho uviedli do Siene slávy slovenskej populárnej hudby. V decembri 2008 vyšla jeho autorská kompilácia Najkrajšie piesne Pavla Zelenaya. Zároveň v decembri 2008 vyšla Antológia slovenskej populárnej hudby, ktorú Zelenay zostavil. Obsahuje 237 pôvodných nahrávok z rokov 1934 až 1963. Je tiež spoluautorom knihy Hudba – tanec - pieseň, ktorá vyšla v roku 2008. V decembri 2016 vydal notový album pod názvom 100 slovenských evergreenov.
K 90. narodeninám mu RTVS pripravila 18. apríla 2018 koncert S úsmevom sa dívam na svet, zostavený z jeho najpopulárnejších piesní. Hudobný fond v koprodukcii s hudobným vydavateľstvom Opus vydal 15. mája 2018 kompiláciu +77 Antológia slovenskej populárnej hudby.
V roku 2007 bol ocenený Krištáľovým krídlom v kategórii hudba. Z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča si 1. septembra 2008 prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry. V júni 2018 dostal Cenu ministerky kultúry Slovenskej republiky za celoživotné pôsobenie v oblasti tanečnej a populárnej hudby aj jej dokumentovanie. Hudobný fond mu v septembri 2018 udelil Cenu Gejzu Dusíka za celoživotnú významnú skladateľskú a publicistickú činnosť.
