Bratislava 13. apríla (TASR) - Známe a obľúbené francúzske komédie ako sú napríklad Roztržitý, Veľký blondín s čiernou topánkou alebo Som nesmelý, ale liečim sa s Pierrom Richardom, a či Krídelko alebo stehienko s Luisom de Funésom majú spoločného menovateľa. Je ním výrazná a charakteristická hudba Vladimira Cosmu. Francúzsky skladateľ, huslista a dirigent s rumunskými koreňmi má na konte viac než 300 filmov a seriálov. V pondelok 13. apríla sa Vladimir Cosma dožíva 80 rokov.

Vladimir Cosma sa narodil 13. apríla 1940 v Bukurešti v muzikantskej rodine. Jeho otec, Teodor Cosma, bol klaviristom a dirigentom, skladateľskej a dirigentskej profesii sa venoval aj strýko Edgar Cosma.

Vladimir Cosma študoval hru na husle na konzervatóriu v Bukurešti, v roku 1963 pokračoval v štúdiu v Paríži, na Parížskom hudobnom národnom konzervatóriu. Aktívne vystupoval ako koncertný umelec, no postupne sa začínal venovať komponovaniu. Popri vážnej hudbe ho nadchol aj džez a filmová hudba. K nej ho priviedol francúzsky režisér Yves Robert a ponúkol mu prvú príležitosť: Cosma zložil hudbu k jeho filmu Alexandre le bienheureux z roku 1967.

Veľmi rýchlo sa Cosma stal jedným z najznámejších skladateľov filmovej hudby. Spomedzi množstva titulov, v ktorých zazneli jeho kompozície, možno spomenúť aspoň pár najznámejších.

Patrí k nim film Roztržitý s Pierrom Richardom, ktorú herec aj režíroval (1970). Richard sa zaskvel aj v známych komédiách Yvesa Roberta o huslistovi, ktorý sa stal agentom proti svojej vôli - Veľký blondín s čiernou topánkou (1972) aj Návrat veľkého blondína (1974) sú bez Cosmovej hudby nemysliteľné.

V roku 1973 sa Cosma podpísal pod komédiu Dobrodružstvá rabína Jácoba (Gérard Oury) s Louisom de Funésom. V roku 1974 to bol film Horčica stúpa mi do nosa (Claude Zidi) opäť s Pierrom Richardom.

Cosma zložil hudbu ku komédiám Záletník (Yves Robert), Krídelko alebo stehienko opäť s Louisom de Funésom (Claude Zidi) a k filmu Hračka, v ktorom Francis Veber obsadil Pierra Richarda – všetky filmy sú z roku 1976. V roku 1977 zaznela jeho hudba v komédii Zviera so Jeanom Paulom Belmondom (Claude Zidi), ale aj v dráme Prežiť si svoje peklo s Annie Girardotovou (André Cayatte).

Slovenskí diváci si nepochybne pamätajú na komédie Som nesmelý, ale liečim sa (1978), kde sa opäť ako režisér aj herec v hlavnej úlohe predstavil Pierre Richard, a tiež Rana dáždnikom (Gérard Oury, 1980), v ktorej Richard stvárnil postavu neúspešného herca reklamných spotov.

Nasledovali komédie Gérarda Ouryho Kopyto či Otec a otec, v ktorých vytvorili hereckú dvojicu Pierre Richard a Gérard Depardieu. Do Cosmovej filmografie patrí aj legendárna Tančiareň (Ettore Scola, 1983). Z novších diel možno spomenúť veselohry Francisa Vebera Jeden blbec na večeru (1998) či KOndoMÉDIA (2001).

Film umožňuje Cosmovi siahnuť po rôznych žánroch od džezu cez rock, elektronickú či symfonickú hudbu až po kompozície s prvkami folklóru. Cosma ponúkol priestor takým známym interpretom ako huslista Jean-Luc Ponty, šanzoniérka Mireille Mathieu, či rumunský hráč na panovu flautu Gheorghe Zamfir.

Popri filmovej hudbe Vladimir Cosma prezentuje na svetových koncertných pódiách svoje vlastné skladby, napríklad symfóniu Dobre! Teraz tancuj (Eh bien! Dansez maintenant) z roku 2006 či operu Marius a Fanny (2007). Takisto uviedol v symfonickej podobe svoje známe kompozície z filmov.

Vladimir Cosma dvakrát získal filmovú cenu Cézar za hudbu k filmom Diva a Tančiareň, je držiteľom mnohých zlatých a platinových platní, a tiež Rytierom rádu Čestnej légie.