Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich prevažne autorské piesne z dielne Slavomíra Gibartiho prepájajú históriu so súčasnosťou a stavajú na základoch slovenskej a slovanskej folklórnej tradície.
Autor TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) – Prešovská skupina Hrdza oslavuje 22. narodeniny, ku ktorým si nadelila nový album 22, toľko rokov sú na hudobnej scéne. Tento album je výberom najznámejších a menej známych piesní skupiny v nových verziách. Jedenásť nových verzií piesní, ktoré boli vydané počas 22-ročnej existencie kapely, dopĺňajú zatiaľ nevydaná pieseň k filmu Sviňa - Slovensko moje, otčina moja a skladba Štefan z albumu Neskrotený.
Album 22 predstavuje nové verzie piesní Dumy, Chodia kone a Mám ja orech z debutového albumu Muzička a viac či menej zmenené a novonahraté verzie piesní Pod božími oknami, Poňižej Keľemeša, Taká sa mi páči, Rozmarín, Jedno leto, Chvastúňska a Stískaj, bozkaj, miluj ma. Nové verzie niektorých skladieb vznikli aj preto, že albumy Pod božími oknami a Hajnajnanyja už nie sú v predaji a album Pod božími oknami nie je momentálne k dispozícii ani v digitálnych obchodoch.
Hrdza je na scéne world music od roku 1999. Ich prevažne autorské piesne z dielne Slavomíra Gibartiho prepájajú históriu so súčasnosťou a stavajú na základoch slovenskej a slovanskej folklórnej tradície, ktorú umocňujú silné hlasy speváčok Susanny Jara a Lucie Gibarti.
„Hlavným impulzom na vydanie tohto albumu bolo zachytiť náš repertoár, tak ako ho hráme v súčasnosti, a zároveň predstaviť potenciál hudobníkov, ktorí teraz v skupine Hrdza hrajú,“ povedal o vzniku albumu líder skupiny Slavo Gibarti.
„Piesne Dumy a Chodia kone na úplnom začiatku rozhodli o smerovaní kapely. Naša prvá speváčka Jarka Sisáková mi ich zaspievala a pevne trvala na tom, aby som ich upravil a zaradil do repertoáru. Bola veľmi neústupná, a preto sme to urobili. Vtedy sme si mysleli, že sú to ruské ľudové piesne. Až po mnohých rokoch som zistil, že sme sa mýlili a že sú to autorské piesne, ktoré napísal Julij Čersanovič Kim, ruský bard, skladateľ a básnik,” dodal Slavo Gibarti.
Pieseň Veru mi je dobre bola upravená pre nový videoklip, ktorý režíroval Michal Kunes Kováč. Jeho príbeh sa odohráva v povojnovom období na slovensko-poľskom pohraničí, kde chudobné pomery prinútili ľudí pašovať kone z Poľska na naše územie.
„Príbeh do videoklipu som napísal z osobných dôvodov, najmä preto, že moji predkovia pochádzajú z Litmanovej a môj dedo sám pašoval kone z Poľska. Nakrúcali sme ho v dubovom pralese v Čergove a na pastvinách v jeho okolí,“ doplnil Kováč.
Album 22 predstavuje nové verzie piesní Dumy, Chodia kone a Mám ja orech z debutového albumu Muzička a viac či menej zmenené a novonahraté verzie piesní Pod božími oknami, Poňižej Keľemeša, Taká sa mi páči, Rozmarín, Jedno leto, Chvastúňska a Stískaj, bozkaj, miluj ma. Nové verzie niektorých skladieb vznikli aj preto, že albumy Pod božími oknami a Hajnajnanyja už nie sú v predaji a album Pod božími oknami nie je momentálne k dispozícii ani v digitálnych obchodoch.
Hrdza je na scéne world music od roku 1999. Ich prevažne autorské piesne z dielne Slavomíra Gibartiho prepájajú históriu so súčasnosťou a stavajú na základoch slovenskej a slovanskej folklórnej tradície, ktorú umocňujú silné hlasy speváčok Susanny Jara a Lucie Gibarti.
„Hlavným impulzom na vydanie tohto albumu bolo zachytiť náš repertoár, tak ako ho hráme v súčasnosti, a zároveň predstaviť potenciál hudobníkov, ktorí teraz v skupine Hrdza hrajú,“ povedal o vzniku albumu líder skupiny Slavo Gibarti.
„Piesne Dumy a Chodia kone na úplnom začiatku rozhodli o smerovaní kapely. Naša prvá speváčka Jarka Sisáková mi ich zaspievala a pevne trvala na tom, aby som ich upravil a zaradil do repertoáru. Bola veľmi neústupná, a preto sme to urobili. Vtedy sme si mysleli, že sú to ruské ľudové piesne. Až po mnohých rokoch som zistil, že sme sa mýlili a že sú to autorské piesne, ktoré napísal Julij Čersanovič Kim, ruský bard, skladateľ a básnik,” dodal Slavo Gibarti.
Pieseň Veru mi je dobre bola upravená pre nový videoklip, ktorý režíroval Michal Kunes Kováč. Jeho príbeh sa odohráva v povojnovom období na slovensko-poľskom pohraničí, kde chudobné pomery prinútili ľudí pašovať kone z Poľska na naše územie.
„Príbeh do videoklipu som napísal z osobných dôvodov, najmä preto, že moji predkovia pochádzajú z Litmanovej a môj dedo sám pašoval kone z Poľska. Nakrúcali sme ho v dubovom pralese v Čergove a na pastvinách v jeho okolí,“ doplnil Kováč.
