Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
"Božská Greta", ako ju nazvala kritika, si vytvorila vlastný herecký štýl, jemný a vznešený, ktorý ani po rokoch nepôsobí groteskne ako u niektorých iných hviezd nemého filmu.
Autor TASR
New York/Bratislava 15. apríla (TASR) - Slávna americká herečka švédskeho pôvodu Greta Garbo bola za účinkovanie vo filmoch Anna Christie, Romanca, Violetta a Ninočka nominovaná na Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Čestnú sošku Americkej filmovej akadémie však získala až v roku 1954, keď ju ocenili za celoživotné dielo. Od jej úmrtia uplynie v stredu 15. apríla 25 rokov.
Hoci začínala ešte v ére nemého filmu, patrila medzi málo vyvolených hercov, ktorých popularita sa preniesla aj do zvukovej kinematografie. "Božská Greta", ako ju nazvala kritika, si vytvorila vlastný herecký štýl, jemný a vznešený, ktorý ani po rokoch nepôsobí groteskne ako u niektorých iných hviezd nemého filmu. Jej herectvo charakterizovala chladná elegancia. Posledný raz stála pred kamerou ako 36-ročná v roku 1941.
Dostala sa na piate miesto v päťdesiatke najväčších filmových legiend a ako najkrajšiu ženu ju zapísali aj do Guinnessovej knihy rekordov. Greta Garbo má aj svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy a v roku 2005 vydali pošty v USA a vo Švédsku dve jej spomienkové známky.
Štokholmčanka Greta Lovisa Gustafssonová, narodená 18. septembra 1905, predávala klobúky v štokholmskom obchodnom dome PUB. Režisér Eric Petscher, ktorý si ju všimol v niekoľkým krátkych reklamných filmoch z tohto obdobia, jej v roku 1922 ponúkol malú úlohu vo filme Luffar Petter (Tulák Peter). Potom začala budúca hviezda za štipendium študovať na Kráľovskej divadelnej akadémii.
Vo filme Gösta Berlings saga (Gösta Berling, 1924) režiséra Mauritza Stillera, nakrútenom podľa románu Selmy Lagerlöfovej si síce zahrala len malú úlohu grófky, ale aj tak jej zjav vyvolal pozornosť. Stiller jej zmenil meno na Greta Garbo a medzi nimi vzniklo akési puto, pretrvávajúce až do jeho smrti. Od roku 1926 nakrúcala Garbo v Hollywoode v USA. Úplne sa vymykala klasickému typu hollywoodskych herečiek. Pre Hollywood bola nová po každej stránke. Bola Švédka, a ani typom, ani zovňajškom či mentalitou nebola americká. Medzi vtedajšími krehkými, skôr malými a milo naivnými ženami sa jej vysoká postava so širokými plecami a zdržanlivá osobnosť prudko odlišovali od priemeru. Bola taká výrazne iná ako priemer, že spočiatku spôsobila štúdiu aj vážne starosti, pretože hollywoodska továreň na sny nevedela, do akých úloh ju má obsadiť, aby ju verejnosť prijala. Greta Garbo sa však stala hviezdou a presadila sa v desiatke nemých filmov.
Aj jej prvý zvukový film Anna Christie (1930) sa stretol u publika s neočakávaným úspechom. Neanglický prízvuk ešte väčšmi zdôrazňoval výnimočnosť hrdiniek, ktoré Garbo zobrazovala. Zvodný herecký výkon predviedla v úlohe špiónky vo filme Mata Hari z roku 1931. Excelovala vo filmoch Susan Lenox (Her Fall and Rise) (Zuzana Lenoxová, 1931), Queen Christina (Královna Kristína, 1933) či v druhej verzii filmu Anna Karenina (1935).
Za vrchol jej kariéry sa považuje herecký výkon vo filme Camille (Dáma s kaméliami 1936). Bola v ňom kurtizánou, ktorá sa chorá na smrť zamilovala do mladého právnika a nakoniec zomrela. Výborne zahrala aj ruskú súdružku Jakešovú v komédii Ninotchka (Ninočka 1939).
Keď v roku 1941 bez väčšieho úspechu účinkovala vo filme Two-Faced Woman (Žena dvoch tvárí), skončila s kariérou filmovej herečky. Presťahovala sa do New Yorku a odmietala mnohé, veľmi lákavé ponuky na filmovanie, uzavrela sa pred novinármi a žila si svoj život v záhradke, kde pestovala kvety a zeleninu. Nikdy sa nevydala. Známy bol jej vzťah s hercom Johnom Gilbertom, mala však aj ďalšie milostné aférky, no ostalo len pri nich.
Greta Garbo zomrela 15. apríla 1990 v New Yorku vo veku 84 rokov. Bola prvou cudzinkou, ktorej sa v 20. rokoch 20. storočia podarilo preniknúť hneď v prvom roku pobytu v USA medzi najpopulárnejšie osobnosti filmového sveta a svoje výsostné postavenie si udržala celých 15 rokov. Zastretý hlas Garbo v úlohách prekrásnych žien, chladný sexappeal a záľuba herečky v mužských oblekoch rozpaľovala mnohých. V očiach verejnosti zaclonila filmová Garbo vlastnú osobnosť a skutočná Greta Garbo zostala neznáma. Vyšlo o nej veľa životopisov a v každom sa hovorí, že bola mystická aj v súkromí a predurčená na samotu.
Viac ako 800 osobných vecí z jej pozostalosti vydražil aukčný dom Julien's Auctions v decembri 2012 v Kalifornii (USA). Celkový výťažok z dražby prevýšil sumu 1,6 milióna dolárov (v prepočte viac ako 1,2 milióna eur).
Hoci začínala ešte v ére nemého filmu, patrila medzi málo vyvolených hercov, ktorých popularita sa preniesla aj do zvukovej kinematografie. "Božská Greta", ako ju nazvala kritika, si vytvorila vlastný herecký štýl, jemný a vznešený, ktorý ani po rokoch nepôsobí groteskne ako u niektorých iných hviezd nemého filmu. Jej herectvo charakterizovala chladná elegancia. Posledný raz stála pred kamerou ako 36-ročná v roku 1941.
Dostala sa na piate miesto v päťdesiatke najväčších filmových legiend a ako najkrajšiu ženu ju zapísali aj do Guinnessovej knihy rekordov. Greta Garbo má aj svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy a v roku 2005 vydali pošty v USA a vo Švédsku dve jej spomienkové známky.
Štokholmčanka Greta Lovisa Gustafssonová, narodená 18. septembra 1905, predávala klobúky v štokholmskom obchodnom dome PUB. Režisér Eric Petscher, ktorý si ju všimol v niekoľkým krátkych reklamných filmoch z tohto obdobia, jej v roku 1922 ponúkol malú úlohu vo filme Luffar Petter (Tulák Peter). Potom začala budúca hviezda za štipendium študovať na Kráľovskej divadelnej akadémii.
Vo filme Gösta Berlings saga (Gösta Berling, 1924) režiséra Mauritza Stillera, nakrútenom podľa románu Selmy Lagerlöfovej si síce zahrala len malú úlohu grófky, ale aj tak jej zjav vyvolal pozornosť. Stiller jej zmenil meno na Greta Garbo a medzi nimi vzniklo akési puto, pretrvávajúce až do jeho smrti. Od roku 1926 nakrúcala Garbo v Hollywoode v USA. Úplne sa vymykala klasickému typu hollywoodskych herečiek. Pre Hollywood bola nová po každej stránke. Bola Švédka, a ani typom, ani zovňajškom či mentalitou nebola americká. Medzi vtedajšími krehkými, skôr malými a milo naivnými ženami sa jej vysoká postava so širokými plecami a zdržanlivá osobnosť prudko odlišovali od priemeru. Bola taká výrazne iná ako priemer, že spočiatku spôsobila štúdiu aj vážne starosti, pretože hollywoodska továreň na sny nevedela, do akých úloh ju má obsadiť, aby ju verejnosť prijala. Greta Garbo sa však stala hviezdou a presadila sa v desiatke nemých filmov.
Aj jej prvý zvukový film Anna Christie (1930) sa stretol u publika s neočakávaným úspechom. Neanglický prízvuk ešte väčšmi zdôrazňoval výnimočnosť hrdiniek, ktoré Garbo zobrazovala. Zvodný herecký výkon predviedla v úlohe špiónky vo filme Mata Hari z roku 1931. Excelovala vo filmoch Susan Lenox (Her Fall and Rise) (Zuzana Lenoxová, 1931), Queen Christina (Královna Kristína, 1933) či v druhej verzii filmu Anna Karenina (1935).
Za vrchol jej kariéry sa považuje herecký výkon vo filme Camille (Dáma s kaméliami 1936). Bola v ňom kurtizánou, ktorá sa chorá na smrť zamilovala do mladého právnika a nakoniec zomrela. Výborne zahrala aj ruskú súdružku Jakešovú v komédii Ninotchka (Ninočka 1939).
Keď v roku 1941 bez väčšieho úspechu účinkovala vo filme Two-Faced Woman (Žena dvoch tvárí), skončila s kariérou filmovej herečky. Presťahovala sa do New Yorku a odmietala mnohé, veľmi lákavé ponuky na filmovanie, uzavrela sa pred novinármi a žila si svoj život v záhradke, kde pestovala kvety a zeleninu. Nikdy sa nevydala. Známy bol jej vzťah s hercom Johnom Gilbertom, mala však aj ďalšie milostné aférky, no ostalo len pri nich.
Greta Garbo zomrela 15. apríla 1990 v New Yorku vo veku 84 rokov. Bola prvou cudzinkou, ktorej sa v 20. rokoch 20. storočia podarilo preniknúť hneď v prvom roku pobytu v USA medzi najpopulárnejšie osobnosti filmového sveta a svoje výsostné postavenie si udržala celých 15 rokov. Zastretý hlas Garbo v úlohách prekrásnych žien, chladný sexappeal a záľuba herečky v mužských oblekoch rozpaľovala mnohých. V očiach verejnosti zaclonila filmová Garbo vlastnú osobnosť a skutočná Greta Garbo zostala neznáma. Vyšlo o nej veľa životopisov a v každom sa hovorí, že bola mystická aj v súkromí a predurčená na samotu.
Viac ako 800 osobných vecí z jej pozostalosti vydražil aukčný dom Julien's Auctions v decembri 2012 v Kalifornii (USA). Celkový výťažok z dražby prevýšil sumu 1,6 milióna dolárov (v prepočte viac ako 1,2 milióna eur).
