Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pod vplyvom boja so zdravotnými problémami vznikla jeho autobiografia Baltazar (2006), známa aj z prekladu do slovenčiny (2008), v ktorej popísal však iba prvých 29 rokov svojho života.
Autor TASR
Varšava/Nice 15. augusta (TASR) - Svetoznámy poľský dramatik, prozaik a príležitostný výtvarník Slawomir Mrożek, ktorého početné diela boli preložené aj do slovenčiny a češtiny, zomrel dnes v juhofrancúzskom Nice vo veku 83 rokov.
Informáciu priniesla spravodajská televízia TVN24 s odvolaním sa na literátovo francúzske i poľské vydavateľstvo.
Autorovu tvorbu charakterizoval zmysel pre absurditu, nezriedka ostrá satira a prekvapujúce pointy. V jeho vlasti sa ešte za čias štátostrany používal pre absurdné záležitosti, s ktorými boli vtedy konfrontovaní občania, veľmi mnohovravný slovný obrat, ktorý súčasne naznačoval smerovanie jeho prác: Tego by nawet sam Mrożek nie wymyślił (Niečo také by nevymyslel ani sám Mrożek).
Rodák z Borzecina v okolí Krakova v povojnovom období študoval viacero odborov, popri nich však spolupracoval s celým radom poľských nielen literárnych periodík. V roku 1953 mu vyšli zbierky poviedok, ktoré sa stali jeho literárnym debutom. Prvou autorovou divadelnou hrou bola Policja (1958), o šesť rokov neskôr vzniklo Tango, známe aj z opakovaného uvedenia na Slovensku, ktoré poľského dramatika preslávilo aj ďaleko za hranicami jeho vlasti.
Slawomir Mrożek sa už v roku 1963 rozhodol pre emigráciu a jeho útočiskom sa stala najskôr francúzska metropola Paríž. Svetobežník však neskôr žil istý čas aj v USA, Nemecku, Taliansku a Mexiku.
V niekdajšom Československu sa po násilnom potlačení obrodného procesu z roku 1968 a okupácii krajiny vojskami piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy stal autorom na indexe, ktorého diela sa nevydávali, neponúkali v knižniciach a nehrali na divadelných scénach. S určitosťou na tom mal podiel aj jednoznačne odmietavý Mrożekov postoj k invázii cudzích vojsk, medzi ktorými boli vtedy aj vojaci z jeho vlasti.
Do Poľska, ktoré malo už za sebou spoločenské zmeny, sa vrátil až v roku 1996, o rok neskôr mu vtedajší prezident Aleksander Kwasniewski udelil vysoké štátne vyznamenanie.
Autora postihla v roku 2002 mozgová príhoda, ktorá zanechala dlhodobé následky vrátane afázie. Vďaka terapii to však Mrożek dokázal prekonať. Pod vplyvom boja so zdravotnými problémami vznikla jeho autobiografia Baltazar (2006), známa aj z prekladu do slovenčiny (2008), v ktorej popísal však iba prvých 29 rokov svojho života.
Od roku 2003 bol poľský literát aj laureátom francúzskeho Radu čestnej légie.
Pre opätovné opustenie vlasti sa veľká osobnosť poľskej kultúrnej scény rozhodla v roku 2008, aby sa následne v spoločnosti manželky usadila práve v Nice na juhu Francúzska.
Pred troma rokmi si Slawomir Mrożek prevzal na festivale vo Varšave zlatú medailu za zásluhy o kultúru Gloria Artis z rúk poľského ministra kultúry Bogdana Zdrojewského.
O rok neskôr mu udelili Cenu poľského PEN Clubu Jana Parandowského za vydanie jeho korešpondencie s iným velikánom poľskej literatúry Stanislawom Lemom.
Informáciu priniesla spravodajská televízia TVN24 s odvolaním sa na literátovo francúzske i poľské vydavateľstvo.
Autorovu tvorbu charakterizoval zmysel pre absurditu, nezriedka ostrá satira a prekvapujúce pointy. V jeho vlasti sa ešte za čias štátostrany používal pre absurdné záležitosti, s ktorými boli vtedy konfrontovaní občania, veľmi mnohovravný slovný obrat, ktorý súčasne naznačoval smerovanie jeho prác: Tego by nawet sam Mrożek nie wymyślił (Niečo také by nevymyslel ani sám Mrożek).
Rodák z Borzecina v okolí Krakova v povojnovom období študoval viacero odborov, popri nich však spolupracoval s celým radom poľských nielen literárnych periodík. V roku 1953 mu vyšli zbierky poviedok, ktoré sa stali jeho literárnym debutom. Prvou autorovou divadelnou hrou bola Policja (1958), o šesť rokov neskôr vzniklo Tango, známe aj z opakovaného uvedenia na Slovensku, ktoré poľského dramatika preslávilo aj ďaleko za hranicami jeho vlasti.
Slawomir Mrożek sa už v roku 1963 rozhodol pre emigráciu a jeho útočiskom sa stala najskôr francúzska metropola Paríž. Svetobežník však neskôr žil istý čas aj v USA, Nemecku, Taliansku a Mexiku.
V niekdajšom Československu sa po násilnom potlačení obrodného procesu z roku 1968 a okupácii krajiny vojskami piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy stal autorom na indexe, ktorého diela sa nevydávali, neponúkali v knižniciach a nehrali na divadelných scénach. S určitosťou na tom mal podiel aj jednoznačne odmietavý Mrożekov postoj k invázii cudzích vojsk, medzi ktorými boli vtedy aj vojaci z jeho vlasti.
Do Poľska, ktoré malo už za sebou spoločenské zmeny, sa vrátil až v roku 1996, o rok neskôr mu vtedajší prezident Aleksander Kwasniewski udelil vysoké štátne vyznamenanie.
Autora postihla v roku 2002 mozgová príhoda, ktorá zanechala dlhodobé následky vrátane afázie. Vďaka terapii to však Mrożek dokázal prekonať. Pod vplyvom boja so zdravotnými problémami vznikla jeho autobiografia Baltazar (2006), známa aj z prekladu do slovenčiny (2008), v ktorej popísal však iba prvých 29 rokov svojho života.
Od roku 2003 bol poľský literát aj laureátom francúzskeho Radu čestnej légie.
Pre opätovné opustenie vlasti sa veľká osobnosť poľskej kultúrnej scény rozhodla v roku 2008, aby sa následne v spoločnosti manželky usadila práve v Nice na juhu Francúzska.
Pred troma rokmi si Slawomir Mrożek prevzal na festivale vo Varšave zlatú medailu za zásluhy o kultúru Gloria Artis z rúk poľského ministra kultúry Bogdana Zdrojewského.
O rok neskôr mu udelili Cenu poľského PEN Clubu Jana Parandowského za vydanie jeho korešpondencie s iným velikánom poľskej literatúry Stanislawom Lemom.
