Dominantnou udalosťou, ktorá ovplyvnila našu činnosť bolo predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie v druhom polroku.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) – V roku 2016 hospodárila Slovenská filharmónia (SF) so ziskom 320.508 eur pri výnosoch vyše 11,2 milióna a nákladoch viac ako 10,9 milióna eur.
"Dominantnou udalosťou, ktorá ovplyvnila našu činnosť bolo predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie v druhom polroku. Kvôli tomu sme museli sťahovať naše súbory z Reduty aj čiastočne prerušili koncerty v SF. Viac sme sa zamerali na nahrávanie a zájazdy. Kladom bolo dokončenie rekonštrukcie Stĺpovej siene s dobrou akustikou pre komorné koncerty a jej využitie aj na iné kultúrno-spoločenské aktivity. Vlani sme po predchádzajúcom roku pokračovali v obnove parku sláčikových nástrojov, čo nebolo riešené desaťročia a už sa to prejavilo na zvýšenej kvalite zvuku," na dnešnom hodnotení minuloročnej činnosti konštatoval generálny riaditeľ SF Marian Lapšanský.
Zároveň spomenul najvýznamnejšie aktivity svojich troch telies: orchestra SF, Slovenského komorného orchestra (SKO) a Slovenského filharmonického zboru (SFZ) v zahraničí (Španielsko, Oman, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a inde). Tie našu hudbu reprezentovali počas predsedníctva SR v Rade EÚ koncertmi doma aj v Bruseli, Ríme či Poľsku. Podľa Lapšanského najmobilnejší súbor SF je SKO, ktorý šíri hudobnú kultúru po Slovensku. Vlani absolvoval 16 koncertov mimo Bratislavy a nielen vo väčších mestách, ale napríklad aj v Spišských Vlachoch či Cíferi.
Dramaturg SF Ivan Marton uviedol, že v rámci koncertnej sezóny SF bolo celkove uvedených 35 diel slovenských skladateľov, z toho deväť v premiére. Orchester SF zahral 15 diel (sedem premiér, z nich jedna slovenská), SFO deväť s jednou premiérou a SKO 13 diel s dvoma premiérami.
Manažérka Bratislavských hudobných slávností (BHS) Izabela Pažítková zhodnotila ich vlaňajší 52. ročník, ktorý z vyššie uvedeného dôvodu bol tiež posunutý na záver roka. Prevzatie predsedníctva po Holandsku bolo symbolicky uskutočnené koncertom ich telesa Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam. S ním v rámci myšlienky hudby bez hraníc participovalo 14 slovenských študujúcich hudobníkov.
"Minuloročné BHS sa venovali prevažne prezentácii domácej tvorby, pretože to bol Rok slovenskej hudby. Uviedli sme 20 diel 19 našich skladateľov vrátane jednej premiéry. Celkove sa realizovalo 22 koncertov a bola na nich povzbudzujúca návštevnosť vyše 90 percent, 12 koncertov bolo vypredaných a na dva sme museli prikladať stoličky," prezradila Pažítková.
"Dominantnou udalosťou, ktorá ovplyvnila našu činnosť bolo predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie v druhom polroku. Kvôli tomu sme museli sťahovať naše súbory z Reduty aj čiastočne prerušili koncerty v SF. Viac sme sa zamerali na nahrávanie a zájazdy. Kladom bolo dokončenie rekonštrukcie Stĺpovej siene s dobrou akustikou pre komorné koncerty a jej využitie aj na iné kultúrno-spoločenské aktivity. Vlani sme po predchádzajúcom roku pokračovali v obnove parku sláčikových nástrojov, čo nebolo riešené desaťročia a už sa to prejavilo na zvýšenej kvalite zvuku," na dnešnom hodnotení minuloročnej činnosti konštatoval generálny riaditeľ SF Marian Lapšanský.
Zároveň spomenul najvýznamnejšie aktivity svojich troch telies: orchestra SF, Slovenského komorného orchestra (SKO) a Slovenského filharmonického zboru (SFZ) v zahraničí (Španielsko, Oman, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a inde). Tie našu hudbu reprezentovali počas predsedníctva SR v Rade EÚ koncertmi doma aj v Bruseli, Ríme či Poľsku. Podľa Lapšanského najmobilnejší súbor SF je SKO, ktorý šíri hudobnú kultúru po Slovensku. Vlani absolvoval 16 koncertov mimo Bratislavy a nielen vo väčších mestách, ale napríklad aj v Spišských Vlachoch či Cíferi.
Dramaturg SF Ivan Marton uviedol, že v rámci koncertnej sezóny SF bolo celkove uvedených 35 diel slovenských skladateľov, z toho deväť v premiére. Orchester SF zahral 15 diel (sedem premiér, z nich jedna slovenská), SFO deväť s jednou premiérou a SKO 13 diel s dvoma premiérami.
Manažérka Bratislavských hudobných slávností (BHS) Izabela Pažítková zhodnotila ich vlaňajší 52. ročník, ktorý z vyššie uvedeného dôvodu bol tiež posunutý na záver roka. Prevzatie predsedníctva po Holandsku bolo symbolicky uskutočnené koncertom ich telesa Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam. S ním v rámci myšlienky hudby bez hraníc participovalo 14 slovenských študujúcich hudobníkov.
"Minuloročné BHS sa venovali prevažne prezentácii domácej tvorby, pretože to bol Rok slovenskej hudby. Uviedli sme 20 diel 19 našich skladateľov vrátane jednej premiéry. Celkove sa realizovalo 22 koncertov a bola na nich povzbudzujúca návštevnosť vyše 90 percent, 12 koncertov bolo vypredaných a na dva sme museli prikladať stoličky," prezradila Pažítková.