Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súbor založila pred ôsmimi rokmi Juliana Sersenová. Mladá Slovenka vtedy prišla do Anglicka a popri práci začala zhromažďovať svojich rodákov a tvoriť s nimi umenie.
Autor TASR
,aktualizované Prešov 3. mája (TASR) – Slovenské divadlo v Londýne, ktoré je čerstvým držiteľom Čestného uznania zo súťaže Akademický Prešov, ponúka našim krajanom vo Veľkej Británii divadelné inscenácie v slovenčine. Súbor založila pred ôsmimi rokmi Juliana Sersenová.
Mladá Slovenka vtedy prišla do Anglicka a popri práci začala zhromažďovať svojich rodákov a tvoriť s nimi umenie. V logu divadla majú dve polovice srdca, emblém je inšpirovaný životným rozpoložením migranta, ktorý rozdeľuje svoje životné aktivity a záväzky medzi dve krajiny.
„Najprv sme boli ako ochotnícka skupina združení pri Slovenskej katolíckej misii v Londýne, kde sme pôsobili prvé štyri roky. Mala som nejaké nápady, ktoré som chcela realizovať, a k tomu som si prizvala predovšetkým svojich priateľov, ktorí majú radi umenie. Podarilo sa nám vytvoriť jedno predstavenie ročne,“ uviedla pre TASR Sersenová.
V divadle hrali výlučne autorské hry po slovensky, všetky scenáre napísala Sersenová. Po čase vytvorili divadelné predstavenie, ktoré trvalo takmer tri hodiny. Ešte stále hrali v priestoroch Slovenskej katolíckej misii, ale obsadenie postáv bolo už pestrejšie. Okrem známych sa prostredníctvom inzerátov a sociálnych sietí zapojili do tvorby aj ďalší ľudia z iných častí Londýna. Postupne sa šírilo echo o divadle a začalo sa budovať aj stále publikum. Sersenová začala študovať aplikované divadlo a v rámci neho pripravila divadelnú hru Migranti. V jej inscenácii už neboli len amatéri, ale obsadila aj skúsených ľudí, ktorí už mali kontakt s javiskom za sebou.
Do súboru sa začali hlásiť slovenskí študenti divadelných odborov, ktorí sa nemali kde realizovať. V tom čase vznikalo predstavenie Akadémia pre ženy, s ktorým Slovenské divadlo v Londýne zažiarilo minulý týždeň na 51. ročníku Akademického Prešova. Scenár vznikol na základe skutočných príbehov dievčat zapletených do prostitúcie a neobchádza ani problém obchodovania so ženami. V inscenácii sú štyri postavy. Lisu hrá Simona Vrabcová z Nitry, Stacey stvárňuje Petra Čorňáková z Ľutiny v okrese Sabinov, rodáčka z Bratislavy Klaudia Tomanová si zahrala Rebeccu. Mužskú rolu dostal Pražák Matej Paprčiak. Všetci študujú na univerzitách vo Veľkej Británii.
„V priebehu rokov sme prišli na to, že na predstavenia sú zvedaví nielen Slováci a Česi žijúci v Londýne, ale aj ich zahraniční priatelia. Tak sme začali pre širšie publikum prekladať alebo sme pridávali titulky, ale nakoniec sa zaužívala prax, že skúšame predstavenia v oboch jazykoch. Naše špecifikum je, že inscenujeme autorské hry a hráme v slovenčine aj v angličtine. Každá hra má dve jazykové verzie,“ povedala Sersenová. Už nehrajú len v Londýne, ale cestujú za krajanmi po Británii. Chcú im prinášať čerstvú slovenskú kultúru a istým spôsobom aj správne kultúrne provokovať.
Sersenová vysvetlila, že Slováci sa v cudzine často uzavrú do akéhosi vákua. Zložitým anglickým predstaveniam nerozumejú a prestanú chodiť do divadla. Chýba im niečo zrozumiteľné. „A tak prichádzame my. Ľudia si to vážia, je to pre nich veľké osvieženie ducha, keď ďaleko od domova zažijú slovenské umenie,“ uviedla zakladateľka divadla.
V rámci krajanských prepojení sa vlani dostali s hrou Migranti aj do Bruselu. O mesiac v júni sa tam opäť vrátia s novým titulom o prostitúcii. Raz za čas hrajú i na Slovensku, aby potešili aj svojich blízkych doma.
Mladá Slovenka vtedy prišla do Anglicka a popri práci začala zhromažďovať svojich rodákov a tvoriť s nimi umenie. V logu divadla majú dve polovice srdca, emblém je inšpirovaný životným rozpoložením migranta, ktorý rozdeľuje svoje životné aktivity a záväzky medzi dve krajiny.
„Najprv sme boli ako ochotnícka skupina združení pri Slovenskej katolíckej misii v Londýne, kde sme pôsobili prvé štyri roky. Mala som nejaké nápady, ktoré som chcela realizovať, a k tomu som si prizvala predovšetkým svojich priateľov, ktorí majú radi umenie. Podarilo sa nám vytvoriť jedno predstavenie ročne,“ uviedla pre TASR Sersenová.
V divadle hrali výlučne autorské hry po slovensky, všetky scenáre napísala Sersenová. Po čase vytvorili divadelné predstavenie, ktoré trvalo takmer tri hodiny. Ešte stále hrali v priestoroch Slovenskej katolíckej misii, ale obsadenie postáv bolo už pestrejšie. Okrem známych sa prostredníctvom inzerátov a sociálnych sietí zapojili do tvorby aj ďalší ľudia z iných častí Londýna. Postupne sa šírilo echo o divadle a začalo sa budovať aj stále publikum. Sersenová začala študovať aplikované divadlo a v rámci neho pripravila divadelnú hru Migranti. V jej inscenácii už neboli len amatéri, ale obsadila aj skúsených ľudí, ktorí už mali kontakt s javiskom za sebou.
Do súboru sa začali hlásiť slovenskí študenti divadelných odborov, ktorí sa nemali kde realizovať. V tom čase vznikalo predstavenie Akadémia pre ženy, s ktorým Slovenské divadlo v Londýne zažiarilo minulý týždeň na 51. ročníku Akademického Prešova. Scenár vznikol na základe skutočných príbehov dievčat zapletených do prostitúcie a neobchádza ani problém obchodovania so ženami. V inscenácii sú štyri postavy. Lisu hrá Simona Vrabcová z Nitry, Stacey stvárňuje Petra Čorňáková z Ľutiny v okrese Sabinov, rodáčka z Bratislavy Klaudia Tomanová si zahrala Rebeccu. Mužskú rolu dostal Pražák Matej Paprčiak. Všetci študujú na univerzitách vo Veľkej Británii.
„V priebehu rokov sme prišli na to, že na predstavenia sú zvedaví nielen Slováci a Česi žijúci v Londýne, ale aj ich zahraniční priatelia. Tak sme začali pre širšie publikum prekladať alebo sme pridávali titulky, ale nakoniec sa zaužívala prax, že skúšame predstavenia v oboch jazykoch. Naše špecifikum je, že inscenujeme autorské hry a hráme v slovenčine aj v angličtine. Každá hra má dve jazykové verzie,“ povedala Sersenová. Už nehrajú len v Londýne, ale cestujú za krajanmi po Británii. Chcú im prinášať čerstvú slovenskú kultúru a istým spôsobom aj správne kultúrne provokovať.
Sersenová vysvetlila, že Slováci sa v cudzine často uzavrú do akéhosi vákua. Zložitým anglickým predstaveniam nerozumejú a prestanú chodiť do divadla. Chýba im niečo zrozumiteľné. „A tak prichádzame my. Ľudia si to vážia, je to pre nich veľké osvieženie ducha, keď ďaleko od domova zažijú slovenské umenie,“ uviedla zakladateľka divadla.
V rámci krajanských prepojení sa vlani dostali s hrou Migranti aj do Bruselu. O mesiac v júni sa tam opäť vrátia s novým titulom o prostitúcii. Raz za čas hrajú i na Slovensku, aby potešili aj svojich blízkych doma.
