Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najnovšie číslo je už na svete.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Májové číslo mesačníka Slovenské pohľady uvádza úvaha Antona Hykischa „Šesťdesiaty ôsmy“. Spisovateľ sa v nej zamýšľa nad odkazom prvej polovice tohto roku pre históriu i našu budúcnosť, keď väčšina z nás pochopila, že vnútorná systémová zmena sa dá uskutočniť aj bez násilia a krviprelievania. Lenže ani vtedy, ani dnes nie sme sami na svete, ani v Európe. Vonkajšie sily nám v auguste 1968 do tohto experimentu surovo vstúpili.
Témou historizujúcej eseje Dušana Kerného „Jar, ktorá prišla v zime“ je tiež obdobie demokratizačného procesu v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Pripomína v nej najmä názorový vývin redakcie týždenníka Kultúrny život s dôrazom na osobné osudy publicistov a reportérov Pavla Lička a Romana Kaliského.
Pôvodný lyrický žáner predstavuje obsiahly blok z básnickej tvorby osemdesiatnika Blažeja Beláka, z prekladovej poézie je to širšia skladba francúzskeho básnika Charlesa Boudelaira „Zatratené ženy“, ktorú z kultovej zbierky „Kvety zla“ prebásnil Ján Švantner. Ukážku zároveň sprevádza literárnovedná štúdia „Návraty k Boudelairovi alebo Čistý štít poézie“, v ktorej prekladateľ a básnik zdôrazňuje základný prínos Boudelairovej tvorby nielen pre vývin modernej európskej poézie, ale vníma ju aj ako výstražné memento pre život súčasnej spoločnosti, potácajúcej sa „na trasovisku ideologickej a komerčnej pseudoskutočnosti“.
Slovenská próza je reprezentovaná faktografickou poviedkou Slava Kalného „Dychovka v gulagu“, „scenáristický trend“ písania v súčasnej európskej próze pripomína ukážka z románu mladej francúzskej literátky Leatitie Colombaniovej „Vrkoč“.
Jazykovedec Ján Kačala pokračuje v cykle „panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí". Tentoraz priblížil život a tvorbu Jozefa Štolca, priekopníka dialektológie.
Historizujúcu štúdiu o slovakofilskom hnutí v Čechách, žánrovo poňatú ako „kapitolu z dejín“, napísal Pavol Parenička.
Bývalá rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová opäť siahla do svojho archívu a textovo sprístupnila dávnejší rozhovor s ruským a kirgizským spisovateľom svetového formátu Čingizom Ajtmatovom.
Z recenznej rubriky zaznamenávame úvahovú esej Antona Hykischa o knihe Miloty Zelinovej Gacekovej „Mikuláš Gacek. Päť osudových návratov“, ktorú ako spomienkovú prózu na otca napísala jeho dcéra.
Historizujúci charakter majú dva príspevky Ivana Hulína o vzniku a histórii vedeckého časopisu Bratislavské lekárske listy ako vedeckého časopisu jubilujúcej univerzity.
Rubrika „Pripomíname si“ v krátkych biografických medailónoch zaznamenáva tieto osobnosti s jubileom 80 rokov a viac: Richard Marsina, historik (95), Alžbeta Rajterová, muzikologička (80), Vladimír Strnisko, režisér (80), Blažej Belák, básnik (80).
Témou historizujúcej eseje Dušana Kerného „Jar, ktorá prišla v zime“ je tiež obdobie demokratizačného procesu v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Pripomína v nej najmä názorový vývin redakcie týždenníka Kultúrny život s dôrazom na osobné osudy publicistov a reportérov Pavla Lička a Romana Kaliského.
Pôvodný lyrický žáner predstavuje obsiahly blok z básnickej tvorby osemdesiatnika Blažeja Beláka, z prekladovej poézie je to širšia skladba francúzskeho básnika Charlesa Boudelaira „Zatratené ženy“, ktorú z kultovej zbierky „Kvety zla“ prebásnil Ján Švantner. Ukážku zároveň sprevádza literárnovedná štúdia „Návraty k Boudelairovi alebo Čistý štít poézie“, v ktorej prekladateľ a básnik zdôrazňuje základný prínos Boudelairovej tvorby nielen pre vývin modernej európskej poézie, ale vníma ju aj ako výstražné memento pre život súčasnej spoločnosti, potácajúcej sa „na trasovisku ideologickej a komerčnej pseudoskutočnosti“.
Slovenská próza je reprezentovaná faktografickou poviedkou Slava Kalného „Dychovka v gulagu“, „scenáristický trend“ písania v súčasnej európskej próze pripomína ukážka z románu mladej francúzskej literátky Leatitie Colombaniovej „Vrkoč“.
Jazykovedec Ján Kačala pokračuje v cykle „panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí". Tentoraz priblížil život a tvorbu Jozefa Štolca, priekopníka dialektológie.
Historizujúcu štúdiu o slovakofilskom hnutí v Čechách, žánrovo poňatú ako „kapitolu z dejín“, napísal Pavol Parenička.
Bývalá rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová opäť siahla do svojho archívu a textovo sprístupnila dávnejší rozhovor s ruským a kirgizským spisovateľom svetového formátu Čingizom Ajtmatovom.
Z recenznej rubriky zaznamenávame úvahovú esej Antona Hykischa o knihe Miloty Zelinovej Gacekovej „Mikuláš Gacek. Päť osudových návratov“, ktorú ako spomienkovú prózu na otca napísala jeho dcéra.
Historizujúci charakter majú dva príspevky Ivana Hulína o vzniku a histórii vedeckého časopisu Bratislavské lekárske listy ako vedeckého časopisu jubilujúcej univerzity.
Rubrika „Pripomíname si“ v krátkych biografických medailónoch zaznamenáva tieto osobnosti s jubileom 80 rokov a viac: Richard Marsina, historik (95), Alžbeta Rajterová, muzikologička (80), Vladimír Strnisko, režisér (80), Blažej Belák, básnik (80).
