Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prinášame vám prehľad toho, čo nájdete v najnovšom desiatom čísle literárneho mesačníka Slovenské pohľady.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Októbrové číslo literárneho mesačníka Slovenské pohľady (č. 10) uvádza úvaha Dušana Mikolaja Rozprávači a zabávači, v ktorej hodnotí uplynulých 20 ročníkov festivalovej súťaže Rozprávačské Lodno a apeluje na Ministerstvo kultúry a Národné osvetové centrum, aby vytvorili pre „súťaž rozprávačov podobné odborné zázemie, aké majú iné oblasti a žánre“.
Hodnotiacu biografickú štúdiu o živote a diele Andreja Radlinského, s dôrazom na jeho jazykovedné úsilia, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia napísal Ján Kačala. Štúdia má názov Neúnavný rozširovateľ slovenského slova.
Biografickou literárnovednou štúdiou je do značnej miery aj kritický príspevok Vincenta Šabíka Máraiho triumfálny návrat do rodiska. Na životnom príbehu dlhé roky obchádzaného a nedávno adorovaného spisovateľa nemeckého pôvodu, píšuceho po maďarsky a košického rodáka, poukázal na to, ako sa dá politicky využívať a zneužívať život a dielo spisovateľa aj po jeho smrti.
Úvahovú esej Príbeh o Kalendári Jána z Lefantoviec (k 85. narodeninám profesora Matúša Kučeru), nášho popredného historika a popularizátora slovenských dejín napísal Ján Čomaj.
Próza je zastúpená druhou a poslednou časťou experimentálnej novely Petra Jaroša Zem, naveky amen, alias Zápor, ktorej baladický príbeh autor napísal formou literárneho filmového scenára. Pôvodnú prózu reprezentuje aj šesť autentických novinárskych príbehov Slava Kalného so spoločným názvom Persona non grata, ktorý motivicky prepája všetky poviedky.
Prekladovú tvorbu zastupuje poviedka súčasnej lužickosrbskej prozaičky Angely Stachowej V sobotu večer doma, ktorú preložil Peter Čačko.
Pôvodný lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby Mariána Grupača, Jána Tazberíka a Františka Rojčeka, báseň klasika francúzskej poézie Jeana Cocteaua Tridsaťročný básnik preložil Ján Švantner.
Ako dokumentárnu historizujúcu esej môžeme charakterizovať príspevok Jaroslava Chovanca Zavŕšili historické túžby národa, ktorú napísal pri príležitosti 25. výročia „od schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústavy Slovenskej republiky.
Redakcia do čísla zaradila aj spomienkovú esej ruskej slovakistky Niny Šulginovej Minulosť, ktorá je stále so mnou, s podtitulom Poctivé svedectvo z osobných archívov slovakistky. Esej bola uverejnená v Almanachu spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorý vychádza pod názvom Devín dva razy do roka v Moskve. Originálny text je prevzatý z dvojčísla 1-2/2016.
Aktuálne dianie vo výtvarnej obci priblížil v informatívnej recenzii Návraty troch... teoretik umenia Ľubomír Podušel. Zhodnotil v nej výstavu Vladimíra Moráveka, Františka Pohorelca a Milana Stana v Galérii Silencium v Bratislave.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Hany Koškovej na knihu rozprávok Kamily Balcovej O vodníkovi Chňuchňukovi a recenziu Miloša Ferku na knihu vybraných publicistických statí Dušana Kerného Medzi riadkami.
V rubrike Pripomíname si nájdeme biografické noticky o týchto osemdesiatnikoch: Henrich Pifko (literárny historik), Matúš Kučera (historik) a Anna Kajabová-Peňašková (operná speváčka).
Hodnotiacu biografickú štúdiu o živote a diele Andreja Radlinského, s dôrazom na jeho jazykovedné úsilia, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia napísal Ján Kačala. Štúdia má názov Neúnavný rozširovateľ slovenského slova.
Biografickou literárnovednou štúdiou je do značnej miery aj kritický príspevok Vincenta Šabíka Máraiho triumfálny návrat do rodiska. Na životnom príbehu dlhé roky obchádzaného a nedávno adorovaného spisovateľa nemeckého pôvodu, píšuceho po maďarsky a košického rodáka, poukázal na to, ako sa dá politicky využívať a zneužívať život a dielo spisovateľa aj po jeho smrti.
Úvahovú esej Príbeh o Kalendári Jána z Lefantoviec (k 85. narodeninám profesora Matúša Kučeru), nášho popredného historika a popularizátora slovenských dejín napísal Ján Čomaj.
Próza je zastúpená druhou a poslednou časťou experimentálnej novely Petra Jaroša Zem, naveky amen, alias Zápor, ktorej baladický príbeh autor napísal formou literárneho filmového scenára. Pôvodnú prózu reprezentuje aj šesť autentických novinárskych príbehov Slava Kalného so spoločným názvom Persona non grata, ktorý motivicky prepája všetky poviedky.
Prekladovú tvorbu zastupuje poviedka súčasnej lužickosrbskej prozaičky Angely Stachowej V sobotu večer doma, ktorú preložil Peter Čačko.
Pôvodný lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby Mariána Grupača, Jána Tazberíka a Františka Rojčeka, báseň klasika francúzskej poézie Jeana Cocteaua Tridsaťročný básnik preložil Ján Švantner.
Ako dokumentárnu historizujúcu esej môžeme charakterizovať príspevok Jaroslava Chovanca Zavŕšili historické túžby národa, ktorú napísal pri príležitosti 25. výročia „od schválenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústavy Slovenskej republiky.
Redakcia do čísla zaradila aj spomienkovú esej ruskej slovakistky Niny Šulginovej Minulosť, ktorá je stále so mnou, s podtitulom Poctivé svedectvo z osobných archívov slovakistky. Esej bola uverejnená v Almanachu spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorý vychádza pod názvom Devín dva razy do roka v Moskve. Originálny text je prevzatý z dvojčísla 1-2/2016.
Aktuálne dianie vo výtvarnej obci priblížil v informatívnej recenzii Návraty troch... teoretik umenia Ľubomír Podušel. Zhodnotil v nej výstavu Vladimíra Moráveka, Františka Pohorelca a Milana Stana v Galérii Silencium v Bratislave.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Hany Koškovej na knihu rozprávok Kamily Balcovej O vodníkovi Chňuchňukovi a recenziu Miloša Ferku na knihu vybraných publicistických statí Dušana Kerného Medzi riadkami.
V rubrike Pripomíname si nájdeme biografické noticky o týchto osemdesiatnikoch: Henrich Pifko (literárny historik), Matúš Kučera (historik) a Anna Kajabová-Peňašková (operná speváčka).
