Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novembrové Slovenské pohľady prinášajú mnohé zaujímavé témy.
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. novembra (Teraz.sk) - Novembrové číslo mesačníka Slovenské pohľady ako úvodník publikuje úvahu prozaičky Viery Švenkovej Plameň poznania. Autorka sa v ňom zamýšľa nad vývinom názorov výnimočných vzdelancov a filozofov v histórii na fenomén existencie človeka a poslanie ľudstva v dejinách sveta a vesmíru, prakticky od Platóna až po Tolstého a našich – Rázusa a Matušku.
Na úvodník v duchu redakčnej koncepcie obsahovo nadväzuje rozsiahlejšia báseň Miroslava Válka Estetika z jeho debutu Dotyky. Akoby chcela dopovedať tému z úvodníka o rozmer a miesto človeka - umelca, v tomto prípade básnika, v dejinách ľudstva.
Najväčší priestor v čísle má literárno-historická štúdia prozaika Antona Baláža, ktorej tému a obsah presne určuje jej názov – Krčméryovské Slovenské pohľady (1922-1932). Dvadsaťstranová štúdia má však širší ako len literárnohistorický záber. Je to aj historická štúdia, ktorá hovorí o problémoch života v prvom desaťročí existencie Česko-Slovenskej republiky, a to aj na pozadí politickej situácie a politických osobností, vrátane T. G. Masaryka a jeho kontaktov so Štefanom Krčmérym a inými slovenskými intelektuálmi. Zdá sa, že ani regionálna, ani centrálna politika, ak chce byť úspešná, sa nemôže zaobísť bez literárnych tvorcov, prípadne aj iných umelcov. Tá dnešná je často bezradná aj práve preto.
Informatívno-študijný charakter má historizujúca esej jazykovedca Jána Kačalu Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí. Ako prezrádza podtitul – ide o „Úvod do jazykovednej slovakistiky v 20. storočí“, ktorého záver tvorí tento odsek: „Princíp inštitucionalizácie vedeckovýskumnej práce spolu s princípom kolektívnosti vedeckovýskumnej práce sa osobitne významným činiteľom stal v oblasti prípravy kodifikačných príručiek spisovanej slovenčiny, pri normalizácii prudko sa rozvíjajúcej odbornej terminológie a v každodennej praktickej kodifikačnej činnosti vo všeobecnosti.“
Popularizačnou historickou esejou je príspevok historika Ivana Mrvu Chvála Márie Terézie, ktorá „Narodila sa pred 300 rokmi“, ako uvádza podtitul eseje.
Publicisticko-reportážny charakter má stať prozaika Antona Marca, dlhoročného „tatranca-záchranára“, ktorej obsah presne vyjadruje jej nadpis: Po stopách tatranských názvov.
Žáner prózy je v čísle zastúpený poviedkou Petra Holku Matkin list, ktorá je napísaná formou listu matky synovi - spisovateľovi. Cudzojazyčnú prózu reprezentuje ukážka z románu ruského spisovateľa, porevolučného emigranta Vladimira Nabokova V tieni zlovestna. Spisovateľ napísal román po anglicky a z tohto jazyka ho preložil a vybral ukážku Otakar Kořínek.
S novými lyrickými ukážkami zo svojej tvorby sa predstavujú básnici Michal Chuda, Corrado Colona a Viliam Apfel, známy predovšetkým ako autor literatúry faktu. Jeho cyklus básní vytvára jeden širší celok a má názov Chvíľa spomienok, čas pokory a je inšpirovaný prechádzkou autora po Národnom cintoríne v Martine. Ak ho však máme zaradiť do nejakého lyrického žánru z hľadiska poetiky, musíme si vypomôcť celkom novým, doteraz nikde neuvádzaným termínom, a tým je – „poézia faktu“. Je to termín, ktorý sa objavuje po prvý raz na stránkach TASR a tak to treba aj fixovať.
Pravidelnú rubriku Sedem viet o siedmich knihách napísal filozof Dalimír Hajko.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu literárnej teoretičky a prozaičky Márie Bátorovej na biografickú prózu Antona Baláža o Štefanovi Krčmérym Povedz slovo čisté a recenziu Petra Holku na prozaický triptych Bohuša Bodacza Veľká smrť.
Z rubriky Zápisník spravodajský charakter prekračuje polemická stať spisovateľa a vedca Gustáva Murína o nezmyselnosti negatívnych postojov niektorých skupín ľudí ku genetickým výskumom, označovaným ako GMO.
Ako laudácio hudobníkovi a filmárovi Dežovi Ursinymu pri príležitosti jeho nedožitej 70-ky môžeme charakterizovať kratšiu biografickú esej Petra Cabadaja Osamelý bežec slovenského rocku.
Do rubriky bol pohotovo zaradený aj nekrológ divadelného teoretika Miloša Mistríka za dramatikom Osvaldom Zahradníkom.
Spoločenská rubrika uvádza (okrem iných) medailóny týchto osobností našej kultúry a literatúry, ktoré prekročili 80 rokov svojho života: Viliam Sokolík (90), Jozef Marušiak (85), Viera Švenková (80), Milan Kenda (80) a Ondrej Zimka (80).
Na úvodník v duchu redakčnej koncepcie obsahovo nadväzuje rozsiahlejšia báseň Miroslava Válka Estetika z jeho debutu Dotyky. Akoby chcela dopovedať tému z úvodníka o rozmer a miesto človeka - umelca, v tomto prípade básnika, v dejinách ľudstva.
Najväčší priestor v čísle má literárno-historická štúdia prozaika Antona Baláža, ktorej tému a obsah presne určuje jej názov – Krčméryovské Slovenské pohľady (1922-1932). Dvadsaťstranová štúdia má však širší ako len literárnohistorický záber. Je to aj historická štúdia, ktorá hovorí o problémoch života v prvom desaťročí existencie Česko-Slovenskej republiky, a to aj na pozadí politickej situácie a politických osobností, vrátane T. G. Masaryka a jeho kontaktov so Štefanom Krčmérym a inými slovenskými intelektuálmi. Zdá sa, že ani regionálna, ani centrálna politika, ak chce byť úspešná, sa nemôže zaobísť bez literárnych tvorcov, prípadne aj iných umelcov. Tá dnešná je často bezradná aj práve preto.
Informatívno-študijný charakter má historizujúca esej jazykovedca Jána Kačalu Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí. Ako prezrádza podtitul – ide o „Úvod do jazykovednej slovakistiky v 20. storočí“, ktorého záver tvorí tento odsek: „Princíp inštitucionalizácie vedeckovýskumnej práce spolu s princípom kolektívnosti vedeckovýskumnej práce sa osobitne významným činiteľom stal v oblasti prípravy kodifikačných príručiek spisovanej slovenčiny, pri normalizácii prudko sa rozvíjajúcej odbornej terminológie a v každodennej praktickej kodifikačnej činnosti vo všeobecnosti.“
Popularizačnou historickou esejou je príspevok historika Ivana Mrvu Chvála Márie Terézie, ktorá „Narodila sa pred 300 rokmi“, ako uvádza podtitul eseje.
Publicisticko-reportážny charakter má stať prozaika Antona Marca, dlhoročného „tatranca-záchranára“, ktorej obsah presne vyjadruje jej nadpis: Po stopách tatranských názvov.
Žáner prózy je v čísle zastúpený poviedkou Petra Holku Matkin list, ktorá je napísaná formou listu matky synovi - spisovateľovi. Cudzojazyčnú prózu reprezentuje ukážka z románu ruského spisovateľa, porevolučného emigranta Vladimira Nabokova V tieni zlovestna. Spisovateľ napísal román po anglicky a z tohto jazyka ho preložil a vybral ukážku Otakar Kořínek.
S novými lyrickými ukážkami zo svojej tvorby sa predstavujú básnici Michal Chuda, Corrado Colona a Viliam Apfel, známy predovšetkým ako autor literatúry faktu. Jeho cyklus básní vytvára jeden širší celok a má názov Chvíľa spomienok, čas pokory a je inšpirovaný prechádzkou autora po Národnom cintoríne v Martine. Ak ho však máme zaradiť do nejakého lyrického žánru z hľadiska poetiky, musíme si vypomôcť celkom novým, doteraz nikde neuvádzaným termínom, a tým je – „poézia faktu“. Je to termín, ktorý sa objavuje po prvý raz na stránkach TASR a tak to treba aj fixovať.
Pravidelnú rubriku Sedem viet o siedmich knihách napísal filozof Dalimír Hajko.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu literárnej teoretičky a prozaičky Márie Bátorovej na biografickú prózu Antona Baláža o Štefanovi Krčmérym Povedz slovo čisté a recenziu Petra Holku na prozaický triptych Bohuša Bodacza Veľká smrť.
Z rubriky Zápisník spravodajský charakter prekračuje polemická stať spisovateľa a vedca Gustáva Murína o nezmyselnosti negatívnych postojov niektorých skupín ľudí ku genetickým výskumom, označovaným ako GMO.
Ako laudácio hudobníkovi a filmárovi Dežovi Ursinymu pri príležitosti jeho nedožitej 70-ky môžeme charakterizovať kratšiu biografickú esej Petra Cabadaja Osamelý bežec slovenského rocku.
Do rubriky bol pohotovo zaradený aj nekrológ divadelného teoretika Miloša Mistríka za dramatikom Osvaldom Zahradníkom.
Spoločenská rubrika uvádza (okrem iných) medailóny týchto osobností našej kultúry a literatúry, ktoré prekročili 80 rokov svojho života: Viliam Sokolík (90), Jozef Marušiak (85), Viera Švenková (80), Milan Kenda (80) a Ondrej Zimka (80).
