Bratislava 13. februára (TASR) - Druhé tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady uvádza úvaha poetky Hany Koškovej Ťapákovčina má hlboké korene. Autorka si v článku spomína na osobné stretnutia so spisovateľkou Boženou Slančíkovou Timravou a jej príbuznými a aktualizovane konštatuje, že príslovečnej „ťapákovčiny“, čo je termín z jej najznámejšieho diela Ťapákovci, sme sa ešte stále nedokázali striasť.

Hodnotiacu biografickú štúdiu, presahujúcu do filozofickej eseje, o živote a diele nášho občas obchádzaného básnika, dramatika, kritika a historika Mikuláša Dohnányho, napísal filozof Dalimír Hajko. Štúdia má názov Horúčka práce a pretrhnutý sen.

Ďalšia časť cyklu Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov, ktorú píše jazykovedec Ján Kačala, je venovaná nášmu vari najvýznamnejšiemu jazykovedcovi Jánovi Stanislavovi.

Charakter vedeckej štúdie má širšia stať muzikológa Vladimíra Fulku Theodor W. Adorno a hudba o tvorivom prínose nemeckého filozofujúceho muzikológa, sociológa a estetika, ale aj hudobného skladateľa T. W. Aderna.

Biografickou štúdiou je aj príspevok Blanky Králikovej Rudolf Braun – žilinský obchodník a kníhtlačiar o podnikateľovi, ale svojím spôsobom aj kultúrnom činiteľovi v meste na Považí –  Žiline v prvej polovici 20. storočia.

Do žánrového bloku štúdií a esejí je treba zaradiť aj úvahovú esej Petra Cabadaja Byť stotožnený so svojím osudom o umeleckej tvorbe Leopolda Laholu, napísanú pri príležitosti spisovateľových a filmárových jubileí (100 a 50).

V rámci publicistického žánru rozhovorov číslo uverejňuje dva príspevky. Ľuba Šajdová zo svojho rozhlasového archívu tentoraz vybrala rozhovor s nebohým básnikom Vojtechom Kondrótom a retrospektívne ho publikuje v printovej podobe pod názvom Zakondrôtovaný Vojtech Kondrót. Nachádzame v ňom aj túto básnikovu myšlienku: „...každá nastupujúca generácia vie už vopred o svete čosi také, čo je nepochopiteľné pre predchádzajúcu generáciu.“

Druhý rozhovor pripravila spisovateľka Etela Farkašová so súčasnou jubilujúcou slovenskou poetkou zo srbskej Vojvodiny, povolaním učiteľkou, Katarínou Hricovou. Rozhovor má názov Sen – neodmysliteľný zdroj mojej tvorby.

Lyrika je v čísle zastúpená ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Jána Švantnera pod spoločným názvom Osem básní, kde prevažujú sonety, a básňami Petry Štefancovej. Zvláštne postavenie medzi poetickými príspevkami sú preklady Mariána Šidlíka z tvorby klasika japonskej lyriky z konca 19. storočia Šiki Masaokuho, tvorcu výsostne japonského lyrického žánru tanka.

Prózu reprezentujú poviedky Martina Vlada (Počty), Ladislava Hrubého (Rybár a úlovok) a Martina Murzu (O krok ďalej – dočasné rozptýlenie), a tiež črty Slava Kalného z priečinka žánru literatúry faktu Zamagurské kalvárie. Ich spoločným obsahom je diskriminácia gréckokatolíckych kazateľov v zamagurskom regióne v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Patrika Šenkára na najnovšiu (piatu) básnickú zbierku Petra Andrušku Môj čierny svet a recenziu Vincenta Šabíka na monografiu Petra Hubu Príbeh slovenskej hymny a jej autora.

Satiricko-kritickú štýlovú formu má črta Gustáva Murína Hlava na cudzom tele z rubriky Zápisník.

Rubrika Slovenských pohľadov Pripomíname si uvádza týchto 80- a viacročných februárových jubilantov: básnik Viliam Turčány (90), básnik a prekladateľ Július Rybák (85) a jazykovedkyňa Mária Ivanová – Šalingová (85).

Číslo je ilustrované ukážkami z maliarskej tvorby Davida Javorského.