Bratislava 26. júna (TASR) - Júnové číslo mesačníka Slovenské pohľady otvára úvodník Dušana Mikolaja s citačným názvom „Svetom, moje, svetom“. Autor sa v ňom zamýšľa nad súčasnou slovenskou migráciou i emigráciou, ktorá je sprievodným znakom všetkých sociálnych vrstiev. Pritom poukazuje aj na neexistenciu profesionálnej organizácie, ktorá by sa zaberala životom slovenských komunít v zahraničí.

Štúdiu o prvých profesionálne redigovaných slovenských časopisoch pre deti, o matičnej Včelke (1925-1927) a následne dnes už kultovom Slniečku (1927 – s prestávkami doteraz) pod názvom O zošľachťovaní detskej dušičky“ napísal Ondrej Sliacky. Štúdia vznikla pri príležitosti 90. výročia vzniku Včelky.

Peter Cabadaj je autorom biografickej eseje „Jeden muž z Terchovej“ o živote a diele polyhistora a cisárskeho dôverníka Adama Františka Kollára, ktorého 300. výročie narodenia si pripomíname v tomto roku.

Jazykovedec Ján Kačala pokračuje v cykle “Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí“. Tentoraz napísal štúdiu o živote a diele všestranného jazykového bádateľa a rovnocenne aj pedagóga Jozefa Ružičku.

Ako biografickú esej môžeme charakterizovať príspevok Michala Valenta „Semmelweis zahamoval tragédie“ o rakúskom lekárovi-pôrodníkovi, ktorý prišiel na pôvod „horúčky šestonedeliek“ – choroby rodičiek, ktorá kosila až tretinu mladých matiek.

Štúdiu „Právny štát – garant realizácie základných práv a slobôd“ napísal profesor ústavného práva Jaroslav Chovanec.

Moravský literárny vedec Ivo Pospíšil v štúdii „Slovenská téma v románe Vladimíra Macuru Informátor“ na pozadí monografie Pavla Janouška pripomína slovenské reálie, ktoré sa nachádzajú v tejto románovej tetralógii, najmä nenaplnený ľúbostný príbeh štúrovského básnika - mesianistu Sama Bohdana Hroboňa a českej vlastenky Bohuslavy Rajskej.

„Svetlo tropického slnka“ - tak znie titulok rozhovoru bývalej rozhlasovej redaktorky Ľuby Šajdovej s českým prírodovedcom - zoológom Josefom Vágnerom, ktorý vytiahla zo svojho archívu a spracovala pre printové médium.

Slovenská próza je zastúpená reportážnou poviedkou Juraja Kuniaka „Dhaulágiri – Biela hora o jeho ceste a zážitkoch v horách Nepálu.

Prekladovú umeleckú tvorbu reprezentuje poviedka súčasného poľského prozaika Zbigniewa W. Fronczeka „Pozdrav“, ktorej dej sa odohráva v slovenskom vysokohorskom prostredí. Poviedku preložil Ivan Jackanin. Cudzojazyčný blok dopĺňa širší blok krátky filozofujúcich a poetických úvah o literatúre anglického básnika 20. storočia Wystana H. Audena, ktorý vybral a preložil Vincent Šabík.

Poézia je zastúpená ukážkami z najnovšej tvorby Jozefa Trtola a Kataríny Jelenčiakovej. Poetický náboj majú aj „Aforizmy“ Emila Babína.

Zvláštne žánrové postavenie má dialogizovaná esej básnika Jána Švantnera „Šelest na srdci“ s podtitulom „Rozhovor Vraždy so Smrťou“. Tento originálny nápad mu poskytol vysloviť ostrý protivojnový protest s poukazom na súčasnú napätú situáciu, ktorá môže viesť k vojnovej konfrontácii, kde Vražda a Smrť budú mať opäť široký priestor na svoje pôsobenie.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na poviedkovú knihu Jozefa Špačeka „Pascalov tieň“ a recenziu Hany Koškovej na románovú novelu Daniely Příhodovej „Po noci deň“.

Spoločenská rubrika prináša nekrológ za literárnym historikom a celoživotným pracovníkom Matice slovenskej Michalom Eliášom a pripomína životné jubileá osobností nad 80 rokov - Vít Ušák (95), Milica Miadoková (90), Ivan Molnár (85), Miroslav Janek (85) a Gregor Papuček (80).