Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Význam tejto oblasti podľa Jozefa Hudeca z SAV sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, v ktorej doteraz archeológovia nerobili vykopávky.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Slovenskí egyptológovia a archeológovia budú v januári a februári skúmať archeologickú lokalitu Duwejm Wad Hadž v Sudáne, v oblasti starovekej Núbie. "Nachádza sa asi 350 km severne od hlavného mesta Chartúmu, pod 4. nílskym kataraktom," priblížil pre TASR Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV) oblasť, neďaleko ktorej leží jedna z najvýznamnejších sudánskych lokalít - slávna "osamelá" hora Džebel Barkal, figurujúca v zozname pamiatok UNESCO.
"Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej polovici 7. storočia pred Kristom ovládli starý Egypt. Staroveké mesto Napata, ležiace pod horou (arab. džebel) Barkal zostalo metropolou miestneho kráľovstva aj po vyhnaní kušitských kráľov z Egypta Asýrčanmi (dobyvatelia z územia dnešného Iraku). Pod samotnou horou a na okolitých lokalitách sa nachádza niekoľko desiatok kráľovských pieskovcových pyramíd tej doby," vysvetlil.
Význam tejto oblasti podľa Hudeca sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, v ktorej doteraz archeológovia nerobili vykopávky. "Zahraniční odborníci tu dokonca predpokladajú staroveký chrám. Náboženský rozmer miesta potvrdzujú aj súčasné sakrálne stavby," dodáva vedec.
Hudec spolu s Michalom Chebenom a Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme vo februári 2018. Pomocou georadaru odhalili štruktúry, ktoré naznačujú, že pod zemou sú prítomné tehlové a kamenné stavby. "Zaujímavá je aj ruina takmer 200-ročnej mešity na povrchu tellu (pahorku). Mešita má takmer 1600 m2, čo je v skromných vidieckych podmienkach veľmi pozoruhodné. Rozlohou je porovnateľná s Veľkou mešitou v Chartúme, ktorá má cca 2000 m2," poznamenal Hudec.
Na lokalite sa podľa jeho slov okrem pieskovcových skál našli aj viaceré úlomky alabastru, čiernej a červenej žuly. Tieto materiály používali na výstavbu a výzdobu chrámov aj starí Egypťania. "Výskum v Duwejm Wad Hadž tak bude mať dostatok podnetov a môže priniesť zaujímavé výsledky," uzavrel.
"Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej polovici 7. storočia pred Kristom ovládli starý Egypt. Staroveké mesto Napata, ležiace pod horou (arab. džebel) Barkal zostalo metropolou miestneho kráľovstva aj po vyhnaní kušitských kráľov z Egypta Asýrčanmi (dobyvatelia z územia dnešného Iraku). Pod samotnou horou a na okolitých lokalitách sa nachádza niekoľko desiatok kráľovských pieskovcových pyramíd tej doby," vysvetlil.
Význam tejto oblasti podľa Hudeca sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, v ktorej doteraz archeológovia nerobili vykopávky. "Zahraniční odborníci tu dokonca predpokladajú staroveký chrám. Náboženský rozmer miesta potvrdzujú aj súčasné sakrálne stavby," dodáva vedec.
Hudec spolu s Michalom Chebenom a Branislavom Kovárom z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme vo februári 2018. Pomocou georadaru odhalili štruktúry, ktoré naznačujú, že pod zemou sú prítomné tehlové a kamenné stavby. "Zaujímavá je aj ruina takmer 200-ročnej mešity na povrchu tellu (pahorku). Mešita má takmer 1600 m2, čo je v skromných vidieckych podmienkach veľmi pozoruhodné. Rozlohou je porovnateľná s Veľkou mešitou v Chartúme, ktorá má cca 2000 m2," poznamenal Hudec.
Na lokalite sa podľa jeho slov okrem pieskovcových skál našli aj viaceré úlomky alabastru, čiernej a červenej žuly. Tieto materiály používali na výstavbu a výzdobu chrámov aj starí Egypťania. "Výskum v Duwejm Wad Hadž tak bude mať dostatok podnetov a môže priniesť zaujímavé výsledky," uzavrel.
