Bratislava 3. júla (TASR) - Slovensko sa dnes lúči so svojou hereckou legendou. Ladislav Chudík zomrel v pondelok 29. júna vo veku 91 rokov. Svojím umením i morálnym kreditom ovplyvnil mnohé generácie a zanechal v slovenskej spoločnosti i kultúre významné dedičstvo. Jeho hereckú dráhu v slovenskej kinematografii významne odštartovala postava kapitána Dabača v rovnomennom filme Paľa Bielika z roku 1959.



Ladislav Chudík sa narodil (27. 5. 1924) v obci Hronec. Už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Ako 23-ročný mal za sebou už vyše 20 postáv. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil viac ako 400 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových postáv. Venoval sa recitácii a rozhlasovej tvorbe, pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave, je autorom publikácie O herectve (1970) a po roku 1989 sa na krátko stal prvým porevolučným ministrom kultúry SR.

Vo filme začínal krátko po vojne v malých epizódnych úlohách. Debutoval v snímke Varuj...! (1946) Martina Friča, nasledovali Vlčie diery (1948) Paľa Bielika, Kozie mlieko (1950) Ondreja Jariabka či ďalší Bielikov film Priehrada (1950). Práve režisér Paľo Bielik mu ponúkol prvú veľkú filmovú hereckú príležitosť v snímke Kapitán Dabač (1959) z obdobia SNP. Stvárnil v nej psychologicky zložitú a rozporuplnú postavu slovenského vojenského veliteľa, ktorý sa pustil do individuálneho a odvážneho boja proti fašizmu. Chudík vtedy ešte netušil, že práve táto postava sa pre neho stane taká dôležitá. "Je neuveriteľné, že sa nakoniec postava Dabača prepracovala v podstate na prvé miesto mojej filmovej dráhy. Ja som tú úlohu vzal až po presviedčaní a naliehaní Paľa Bielika. Najskôr u mňa narazil na odpor. Môj bývalý pedagóg Jozef Budský povedal na filmovej rade, že Chudík nemá dispozíciu byť takou silnou individualitou, mocným chlapom, ktorý odoláva. Takže som zapochyboval, či sa to podarí. Čo keď má Budský pravdu? Je to môj profesor, môj režisér. Začal som sa tej postavy báť. A vtedy mi Bielik zatelefonoval do divadla: 'Čo ty počúvaš Budského, on ťa pozná? Ja ťa poznám, aký si. Musíš to zobrať!' Tak som sklapol a povedal, že idem do toho," povedal Ladislav Chudík v roku 2011 pri príležitosti vydania filmu na DVD v edícii Slovenský film 40. a 50. rokov. Na túto postavu spomínal rád. "Dabač mal náboj, mal rozmer. Nemal ku každému vyvážený vzťah. Nebol to váhajúci bojovník. Bol to chlap, ktorý sa vedel rozhodnúť a ktorý prirodzenou autoritou bol príkladom pre svojich vojakov. Mne to imponovalo a keď sme to nakrúcali, veľmi som sa chcel s tou postavou zžiť. Od stredného bodu smeroval viac ku kladnému pólu. Vedel byť prísny nielen voči druhým, ale aj voči sebe. Človek môže vykonať činy alebo povedať slová, ktoré neskôr oľutuje. Ale Dabač taký nebol, pretože mal postavený cieľ. Keď sa rozhodol, tak konal."

Po stvárnení kapitána Dabača nasledovali ďalšie výrazné úlohy v slovenských aj českých vojnových filmoch. Chudík sa predstavil napríklad ako nemecký veliteľ V hodine dvanástej (1958) dvojice režisérov Jozef Medveď a Andrej Lettrich, zbabelý dôstojník vo filme Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (1961), vojnový kolaborant v snímke Polnočná omša (1962) Jiřího Krejčíka či veliteľ gestapa Röder vo filme Jozefa Režuchu Do posledného dychu (1976). Postavu generála a neskôr československého prezidenta Ludvíka Svobodu si zahral v dvoch rozsiahlych vojnových epopejach režiséra Otakara Vávru Sokolovo (1974) a Osvobození Prahy (1976). Divácky úspešná bola aj jeho postava kapitána Jakubca z detektívnych filmov režiséra A. Lettricha Smrť prichádza v daždi (1965), Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967) a Šepkajúci fantóm (1975).

Na začiatku 80. rokov vytvoril Chudík jednu zo svojich najväčších filmových úloh Jana Amosa Komenského vo Vávrovom historickom diele Putování Jana Amose (1983). Veľký divácky úspech mu priniesla aj jeho televízna tvorba, najmä postava primára Sovu z úspešného seriálu Jaroslava Dietla Nemocnica na okraji mesta. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení, Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo v roku 1999, štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena SR v zahraničí, ocenenie Hercova misia na Artfilme 2000 v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2010 získal cenu Český lev za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho růže a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.

Život a umeleckú tvorbu L. Chudíka mapuje niekoľko dokumentárnych filmov a knižných publikácií, z najaktuálnejších dokument režiséra Patrika Lančariča (2007) a monografia Ľubice Krénovej (2009). Naposledy si zahral v pripravovanom filme Červený kapitán v réžii Miroslava Kollára, ktorý vzniká podľa detektívneho románu Dominika Dána.

Posledná rozlúčka s Ladislavom Chudíkom sa uskutoční dnes o 12.00 hodine v historickej budove SND na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

TASR poskytla informácie Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu.